Trestný poriadok

Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu zdravotníckemu zariadeniu, ktoré má ochranné liečenie vykonať. Ak súd uložil ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ústavnou formou, nariadi zároveň aj doliečovaciu ambulantnú formu. Ak bolo ochranné liečenie uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, predseda senátu nariadi, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody. Doliečovanie ambulantnou formou podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona sa začne až po prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody; v takom prípade sa ustanovenie § 446a nepoužije.

Ak je osoba, ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná pre svoje okolie, zariadi predseda senátu bez meškania jej dodanie do zdravotníckeho zariadenia; inak jej môže poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

Zoznam zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie, vedie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene druhu ochranného liečenia rozhoduje na návrh alebo aj bez návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode je zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva. Ak súd rozhoduje na návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.

Predseda senátu rozhodne na verejnom zasadnutí, ak rozhoduje o zmene ambulantnej formy ochranného liečenia na ústavnú formu; predtým musí byť odsúdený vypočutý, ak to jeho zdravotný stav umožňuje.

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný pre duševnú poruchu, predseda senátu môže na návrh prokurátora alebo zdravotníckeho zariadenia vydať predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného do zdravotníckeho zariadenia, ktorý musí byť odôvodnený. Pred rozhodnutím predseda senátu vypočuje odsúdeného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. O vydaní predbežného príkazu rozhodne predseda senátu do 48 hodín od doručenia návrhu súdu.

Ak predseda senátu vydá predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného v zdravotníckom zariadení, zabezpečí jeho bezodkladný výkon, ak odsúdený nebol už do zdravotníckeho zariadenia umiestnený, pretože z dôvodu nedodržiavania liečebného režimu alebo zhoršenia zdravotného stavu bol jeho pobyt na slobode nebezpečný. Ak predseda senátu návrhu nevyhovie, rozhodne uznesením, ktoré uvedie v zápisnici o úkone.

Ak súd nerozhodne o zmene spôsobu výkonu ambulantného ochranného liečenia na ústavnú formu do troch mesiacov od vydania predbežného príkazu, rozhodne o jeho predĺžení vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť.

O pokračovaní v ochrannom liečení po skončení výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie počas výkonu trestu vykonáva, na verejnom zasadnutí; zároveň rozhodne o spôsobe ďalšieho výkonu ochranného liečenia. O pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou môže súd rozhodnúť, len ak by pobyt odsúdeného na slobode mohol byť nebezpečný, najmä ak má uložené psychiatrické alebo sexuologické liečenie alebo je dôvodný predpoklad, že ochranné liečenie ambulantnou formou nedosiahne účel ochranného opatrenia. Pred rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý; to neplatí, ak to jeho zdravotný stav neumožňuje alebo ak požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, na tento účel oznámi súdu s dostatočným predstihom predpokladané skončenie výkonu trestu a zároveň zašle súdu lekársku správu o dosiahnutom výsledku ochranného liečenia aspoň 60 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody, aby predseda senátu mohol rozhodnúť o pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou najmenej 30 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody a nadriadený súd v prípade podania sťažnosti rozhodol tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody ihneď pokračoval výkon ochranného liečenia ústavnou formou.

Ak sa ochranné liečenie, ktoré bolo nariadené počas výkonu trestu odňatia slobody, nezačalo vykonávať bez zavinenia odsúdeného, predseda senátu môže rozhodnúť o jeho výkone ústavnou formou len, ak je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy.

Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je prípustná sťažnosť.

Ak sa rozhodlo o pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou z dôvodu, že pobyt odsúdeného na slobode by mohol byť nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, po právoplatnosti uznesenia predseda senátu po dohode so zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti vydá príkaz na dodanie odsúdeného do tohto zariadenia. Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže na podklade príkazu dodajú odsúdeného do tohto zariadenia tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody ihneď pokračoval výkon ochranného liečenia. V ostatných prípadoch sa postupuje primerane podľa odseku 5.

Ak predseda senátu rozhodne o pokračovaní v ochrannom liečení, ktoré sa má vykonať v ambulantnom zariadení, po právoplatnosti uznesenia o pokračovaní v ochrannom liečení vykonáva úkony smerujúce k ďalšiemu výkonu ochranného liečenia súd, ktorý ochranné liečenie uložil.

Ak bol podaný návrh podľa § 448 ods. 2 , o ktorom predseda senátu ešte nerozhodol, rozhodne o ňom uznesením podľa odseku 1 alebo odseku 4 v rámci rozhodovania o pokračovaní v ochrannom liečení.

Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný, môže súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva, na verejnom zasadnutí na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody rozhodnúť o uložení ochranného liečenia.

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Odsúdenému, ktorému bolo uložené ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a ktorý bol počas jeho výkonu práceneschopný alebo pre inú prekážku nemohol ochranné liečenie vykonávať, súd, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, na verejnom zasadnutí na návrh zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených predĺži výkon ochranného liečenia najviac o tri mesiace. Ak sa odsúdený nachádza v ústavnej zdravotnej starostlivosti, návrh sa musí podať aspoň desať pracovných dní pred uplynutím trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia a súd rozhodne do uplynutia trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia.

Súd môže na verejnom zasadnutí odsúdenému, ktorému bolo uložené ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, predĺžiť výkon ochranného liečenia nad dobu podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona na návrh zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu ochranného liečenia. Ak sa odsúdený nachádza v ústavnej zdravotnej starostlivosti, návrh sa musí podať aspoň desať pracovných dní pred uplynutím trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia a súd rozhodne do uplynutia trojmesačnej doby výkonu ochranného liečenia.

Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je prípustná sťažnosť.