§ 132 – Výsluch svedka v trestnom konaní
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
Na začiatku sa svedka pýtame na jeho vzťah k veci, aby sme zistili, či je nezaujatý. Dáme mu možnosť povedať všetko, čo vie. Pýtame sa len na to, čo je nutné. Otázky musia byť jasné a nesmú navádzať na odpoveď. Nesmú zasahovať do súkromia, ak to nesúvisí s trestným činom.
Originál
(1)
Na začiatku výsluchu sa treba svedka opýtať na jeho pomer k prerokovávanej veci, ako aj k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti potrebné na zistenie jeho nezaujatosti a hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti.
(2)
Svedka možno vypočúvať len do miery nevyhnutnej pre trestné konanie. Môžu sa mu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Svedkovi sa nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú zasahovať do súkromia vypočúvaného, ak sa to priamo netýka spáchania trestného činu, obvineného alebo podozrivého.