§ 2 – Základné zásady trestného konania
Trvalý odkaz(1)
Nikoho nemožno stíhať inak, ako stanovuje zákon.
(2)
Do práv a slobôd človeka možno zasahovať len v nevyhnutnej miere a treba rešpektovať jeho dôstojnosť a súkromie.
(3)
O zásahoch do práv pred začatím stíhania alebo počas prípravného konania rozhoduje sudca pre prípravné konanie. Rozhoduje aj vtedy, ak medzinárodná zmluva alebo právo EÚ zaručuje právo na súdnu ochranu.
(4)
Každý je nevinný, kým súd nevydá právoplatný odsudzujúci rozsudok.
(5)
Prokurátor zastupuje štát a musí stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie.
(6)
Orgány a súdy konajú z úradnej povinnosti. Veci o väzbe a zaistený majetok musia riešiť prednostne a rýchlo. Nesmú ich oneskoriť petície.
(7)
Každý má právo na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote pred nestranným súdom. Má právo byť prítomný a vyjadriť sa k dôkazom.
(8)
Nikoho nemožno dvakrát stíhať za ten istý skutok. To nebráni mimoriadnemu opravnému prostriedku.
(9)
Každý má právo na obhajobu. Podozrivý má právo na obhajobu podľa zákona.
(10)
Orgány musia zistiť pravdu o veci. Zháňajú dôkazy sami, ale aj strany môžu navrhovať dôkazy. Musia zisťovať okolnosti aj v prospech obvineného.
(11)
Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli strany. Strany môžu navrhovať vlastné dôkazy.
(12)
Orgány a súd hodnotia dôkazy podľa svojho svedomia a uváženia, bez ohľadu na to, kto ich obstaral.
(13)
Orgány spolupracujú so záujmovými združeniami občanov.
(14)
Strany sú si pred súdom rovné.
(15)
Súd môže konať len na návrh prokurátora, ktorý podal obžalobu.
(16)
Pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Sudca rozhoduje sám, ak to zákon pripúšťa.
(17)
Konanie pred súdom je verejné. Verejnosť možno vylúčiť len v zákonom stanovených prípadoch. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.
(18)
Konanie je ústne. Dokazovanie riadi súd, ale výsluchy zvyčajne robia strany.
(19)
Súd môže prihliadať len na dôkazy prednesené na hlavnom pojednávaní.
(20)
Ak niekto nevie po slovensky, má právo na tlmočníka a prekladateľa.
(21)
Poškodeného musia orgány informovať o jeho právach zrozumiteľne. Musia k nemu pristupovať ohľaduplne a rešpektovať jeho integritu. Nesmú zverejňovať údaje o maloletých, mladistvých a obetiach.
(22)
Orgány musia chrániť finančné záujmy Európskej únie.