Čo znamená § 252 – Prítomnosť na hlavnom pojednávaní

Jednoduché vysvetlenie z: Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z.z.)

Panel nástrojov
Porovnať verzie

§ 252 – Prítomnosť na hlavnom pojednávaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Hlavné pojednávanie sa koná za prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora.
(2)
V neprítomnosti obžalovaného môže súd pojednávať len vtedy, ak je presvedčený, že vec možno spravodlivo rozhodnúť aj bez neho a zároveň:
a)
obžaloba mu bola riadne doručená a bol riadne predvolaný (alebo sa predvolanie považuje za doručené podľa § 66 ods. 3 alebo 4, aj keď o ňom nevedel) a jeho obhajca bol upovedomený,
b)
mal možnosť vyjadriť sa k skutku v prípravnom konaní, boli dodržané pravidlá vyšetrovania a bol upozornený na možnosť štúdia spisu,
c)
bol upozornený, že pojednávanie môže prebehnúť v jeho neprítomnosti,
d)
obhajca obžalovaného, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony, vyhlási, že netrvá na jeho osobnom výsluchu.
(3)
V neprítomnosti nemožno konať, ak je obžalovaný vo väzbe alebo vo výkone trestu, alebo ak ide o trestný čin s trestom nad desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť alebo požiadal o konanie v neprítomnosti.
(4)
V prípade povinnej obhajoby nemožno konať bez obhajcu. Ak obhajca nie je povinný a obžalovaný ho má, možno konať bez neho len so súhlasom obžalovaného.
(5)
Ak súd rozhodne konať v neprítomnosti obžalovaného, možno prečítať zápisnice o výsluchoch aj bez jeho súhlasu za podmienok uvedených v § 263 ods. 3.
Originál
(1)
Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa a prokurátora.
(2)
V neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
a)
obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, alebo ak sa predvolanie na hlavné pojednávanie považuje za doručené podľa § 66 ods. 3 alebo 4 , aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený,
b)
obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,
c)
obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
d)
obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.
(3)
Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
(4)
V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu. Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu, možno vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým obžalovaný súhlasí.
(5)
Ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného.