§ 257 – Vyhlásenie obžalovaného
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Po prečítaní obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o práve vyhlásiť, že:
a)
je nevinný,
b)
je vinný zo skutku alebo niektorého zo skutkov v obžalobe,
c)
nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov v obžalobe.
(2)
Predseda senátu poučí obžalovaného aj o následkoch vyhlásenia podľa písmena b) alebo c).
(3)
Ak má obžalovaný obhajcu, môže sa s ním pred vyhlásením poradiť.
(4)
Ak to vyžadujú okolnosti prípadu alebo verejný záujem, súd môže povoliť, aby obžalovaný namiesto priznania viny vyhlásil, že nepopiera skutok. Súd to bude považovať za priznanie. Obžalovaný musí byť poučený o následkoch.
(5)
Ak obžalovaný prizná vinu alebo urobí vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h). Obžalovaného poučí, že takéto vyhlásenie je definitívne a nemožno sa proti nemu odvolať ani podať dovolanie (okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)).
(6)
Pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia súd vypočuje prokurátora, poškodeného a zúčastnenú osobu, ak sú prítomní.
(7)
Súd rozhodne uznesením, či vyhlásenie prijíma alebo nie. Neprijme ho, ak obžalovaný v prípravnom konaní poprel skutok a teraz dostatočne nevysvetlí zmenu postoja.
(8)
Ak súd vyhlásenie prijíme, oznámi, že sa nebude dokazovať to, čo obžalovaný priznal. Dokazovať sa budú len nepriznané skutky, výška trestu, náhrada škody a ochranné opatrenia. Obžalovaného možno aj tak vypočuť o účasti inej osoby na čine.
Originál
(1)
Po prednesení obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že
a)
je nevinný,
b)
je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe,
c)
nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.
(2)
Predseda senátu súčasne obžalovaného poučí o následkoch vyhlásenia podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), a to v rozsahu podľa odsekov 5 a 8.
(3)
Ak má obžalovaný obhajcu, môže sa s ním pred vyhlásením podľa odseku 1 radiť.
(4)
Ak to vyžadujú okolnosti prípadu, záujem verejnosti alebo obžalovaného, môže súd obžalovanému povoliť, aby namiesto vyhlásenia, že je vinný, vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude považovať za priznanie spáchania skutku. O tom musí byť obžalovaný poučený.
(5)
Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d) , f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) .
(6)
Pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4 súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
(7)
Súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma. Súd neprijme vyhlásenie o vine, ak obžalovaný v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov a zmenu svojho postoja v konaní pred súdom dostatočne neodôvodnil.
(8)
Ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.