§ 257 – Vyhlásenie obžalovaného
Trvalý odkaz(1)
Po prečítaní obžaloby predseda senátu poučí obžalovaného o práve vyhlásiť, že:
a)
je nevinný,
b)
je vinný zo skutku alebo niektorého zo skutkov,
c)
nepopiera spáchanie skutku.
(2)
Zároveň ho poučí o následkoch vyhlásenia podľa b) alebo c).
(3)
Ak má obhajcu, môže sa s ním predtým poradiť.
(4)
Ak to vyžadujú okolnosti, verejný záujem alebo záujem obžalovaného, môže súd povoliť, aby namiesto „som vinný“ povedal „nepopieram spáchanie skutku“, čo sa považuje za priznanie. Musí byť poučený.
(5)
Ak obžalovaný prizná vinu alebo povie „nepopieram“, súd postupuje podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) a poučí ho, že toto vyhlásenie je neodvolateľné a nenapadnuteľné okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).
(6)
Pred rozhodnutím o prijatí priznania súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní.
(7)
Súd rozhodne uznesením, či vyhlásenie prijíma alebo nie. Neprijme ho, ak obžalovaný predtým poprel vinu a zmenu neodôvodnil.
(8)
Ak prijme priznanie, oznámi, že sa nebude dokazovať priznaná časť, a dokazuje sa len nepriznaná časť, trest, škoda alebo ochranné opatrenie. To nevylučuje výsluch obžalovaného o účasti iných.