§ 322 – Vrátenie veci na nové konanie
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Ak odvolací súd zruší rozsudok alebo jeho časť a treba urobiť nové rozhodnutie, vráti vec prvému súdu. Stane sa tak len vtedy, ak by doplnenie dokazovania bolo príliš náročné alebo by zmenilo skutkové závery.
(2)
Ak rozsudku chýba len nejaký výrok alebo je neúplný, odvolací súd môže vec vrátiť prvému súdu, aby ho doplnil. Nemusí pritom celý rozsudok rušiť.
(3)
Odvolací súd rozhodne sám, ak môže vychádzať zo správne zistených skutočností alebo z doplnených dôkazov. V neprospech obžalovaného môže rozhodnúť len na základe odvolania prokurátora. Pri náhrade škody aj na základe odvolania poškodeného.
(4)
Odvolací súd však nemôže sám
a)
uznať obžalovaného vinným zo skutku, z ktorého ho prvý súd oslobodil,
b)
uznať ho vinným z ťažšieho trestného činu, než aký mohol prvý súd.
Originál
(1)
Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
(2)
Ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(3)
Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
(4)
Odvolací súd nemôže sám
a)
uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,
b)
uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa.