§ 37 – Povinný obhajca pre obvineného
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Po obvinení musí mať obhajcu už vo vyšetrovaní, ak je vo väzbe, nemôže sám konať, ide o ťažký zločin, trest nad desať rokov, ide o mladistvého alebo ušlého.
(2)
Aj keď súd, prokurátor alebo policajt pochybujú, že sa vie dostatočne brániť.
(3)
Aj pri vydaní do cudziny a ochrannom liečení (okrem protialkoholického a protitoxikomanického).
(4)
Pri ťažkých zločinoch sa môže po prvej porade vzdať obhajcu. Môže to vziať späť. Úkony medzitým sa nemusia opakovať.
Originál
(1)
Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak
a)
je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave,
b)
je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
c)
ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,
d)
ide o konanie o trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej desať rokov,
e)
ide o konanie proti mladistvému,
f)
ide o konanie proti ušlému.
(2)
Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.
(3)
Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia alebo protitoxikomanického liečenia.
(4)
Ak ide o prípad podľa odseku 1 písm. c) alebo písm. d), obvinený sa môže po prvej porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu do späťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.