Čo znamená § 37

Jednoduché vysvetlenie z: Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z. z.)

Panel nástrojov
Porovnať verzie
Jednoducho
(1)
Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak
a)
je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave,
b)
je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
c)
ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,
d)
ide o konanie o trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov,
e)
ide o konanie proti mladistvému,
f)
ide o konanie proti ušlému.
(2)
Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt považujú za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosti o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.
(3)
Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia alebo protitoxikomanického liečenia.
(4)
Ak ide o prípad podľa odseku 1 písm. c) alebo písm. d), obvinený sa môže po prvej porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu až do jeho späťvzatia sa nemusia opakovať.
Originál
(1)
Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak
a)
je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave,
b)
je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
c)
ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,
d)
ide o konanie o trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej desať rokov,
e)
ide o konanie proti mladistvému,
f)
ide o konanie proti ušlému.
(2)
Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.
(3)
Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia alebo protitoxikomanického liečenia.
(4)
Ak ide o prípad podľa odseku 1 písm. c) alebo písm. d), obvinený sa môže po prvej porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu do späťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.