§ 426 – Zaistenie majetku obvineného
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Zaistenie sa týka celého majetku obvineného alebo len jeho časti. Ak sa zaistil celý majetok, týka sa aj majetku, ktorý obvinený získa neskôr. Nezahŕňa však veci, na ktoré sa nevzťahuje prepadnutie majetku. Nezahŕňa ani majetok, ktorý súd vylúčil z prepadnutia; takéto rozhodnutie zruší zaistenie v danom rozsahu.
(2)
Kým trvá zaistenie, obvinený nemôže nakladať so zaisteným majetkom. Také právne úkony sú neplatné. Neplatí to pre úkony, ktoré slúžia na odvrátenie bezprostredného nebezpečenstva škody.
(3)
Kto má zaistenú vec, musí to oznámiť prokurátorovi alebo súdu, len čo sa o zaistení dozvie. Inak zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí, keď to neoznámi.
Originál
(1)
Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného alebo na jeho určenú časť. Zaistenie celého majetku sa vzťahuje aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Zaistenie sa však nevzťahuje na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku. Zaistenie sa tiež nevzťahuje na časť majetku alebo veci, ktoré súd vylúčil z trestu prepadnutia majetku; vyhlásením takéhoto rozsudku zaniká zaistenie v rozsahu vylúčenej časti majetku alebo vylúčených vecí, ak sa zaistenie v čase vyhlásenia rozsudku na túto časť majetku alebo na tieto veci vzťahovalo.
(2)
Pokiaľ trvá zaistenie, sú neplatné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej škody.
(3)
Kto má vo svojej moci vec, ktorá patrí do zaisteného majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil; inak zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.