Čo znamená § 46

Jednoduché vysvetlenie z: Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z. z.)

Panel nástrojov
Porovnať verzie
Jednoducho
(1)
Poškodený je človek, ktorému trestný čin ublížil na zdraví, spôsobil majetkovú, morálnu alebo inú škodu, prípadne porušil alebo ohrozil jeho iné práva či slobody chránené zákonom. Poškodený môže v prípadoch určených týmto zákonom vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaniem, uplatniť nárok na náhradu škody, navrhovať dôkazy alebo ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a študovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, predniesť záverečnú reč a podávať opravné prostriedky v rozsahu, ktorý vymedzuje tento zákon. Poškodený sa môže kedykoľvek počas konania informovať o jeho stave. Túto informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná, a poškodenému na tento účel poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informáciu o stave konania však nemožno poskytnúť, ak by to mohlo zmariť účel konania.
(2)
Poškodený musí najneskôr na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu na doručovanie písomností vrátane tých do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania. Ak túto adresu alebo spôsob zmení, musí to bez meškania oznámiť príslušnému orgánu. Orgán činný v trestnom konaní ho poučí o doručovaní a následkoch, ktoré s tým súvisia.
(3)
Poškodený, ktorý má proti obvinenému nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, môže navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť. Tento návrh musí podať najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť jasné, z akých dôvodov a v akej výške si nárok uplatňuje.
(4)
Návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak o nároku už bolo rozhodnuté v civilnom procese alebo v inom príslušnom konaní.
(5)
Ak chce poškodený použiť dôkazy, ktoré pozná, musí návrh na ich vykonanie podať v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi a pred súdom prvého stupňa najneskôr počas dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak takýto návrh predloží skôr, súd ho musí bez meškania doručiť prokurátorovi a obvinenému.
(6)
Poškodený môže predkladať konkrétne návrhy na uzavretie zmieru alebo dohody s páchateľom, a to aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.
(7)
Poškodený sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice pred orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom vzdať procesných práv, ktoré mu tento zákon priznáva.
(8)
Poškodený, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, môže požiadať o informáciu o týchto situáciách:
a)
prepustenie alebo útek obvineného z väzby,
b)
prepustenie alebo útek odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
c)
prerušenie výkonu trestu odňatia slobody,
d)
prepustenie alebo útek odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
e)
zmena formy výkonu ochranného liečenia z ústavného na ambulantné liečenie,
f)
prepustenie alebo útek odsúdeného z výkonu detencie.
(9)
Orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne poškodenému informácie podľa odseku 8 aj bez jeho žiadosti, ak zistí, že mu hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Poškodený môže svoje rozhodnutie o práve na tieto informácie kedykoľvek zmeniť a na túto zmenu sa prihliada.
Originál
(1)
Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
(2)
Poškodený je povinný najneskoršie na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní poškodeného poučí.
(3)
Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
(4)
Návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní.
(5)
Ak poškodený chce uplatniť dôkazy, ktoré sú mu známe, návrh na ich vykonanie musí predložiť v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi a pred súdom prvého stupňa súdu najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak poškodený návrh na vykonanie dôkazov predloží skôr, súd je povinný takýto návrh bez meškania doručiť prokurátorovi a obvinenému.
(6)
Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.
(7)
Poškodený sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice pred orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom vzdať procesných práv, ktoré mu tento zákon ako poškodenému priznáva.
(8)
Poškodený, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, má právo požiadať o poskytnutie informácie o
a)
prepustení alebo úteku obvineného z väzby,
b)
prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
c)
prerušení výkonu trestu odňatia slobody,
d)
prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti,
e)
zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie, alebo
f)
prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie.
(9)
Bez žiadosti poškodeného orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne poškodenému informácie podľa odseku 8, ak zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Poškodený môže svoje rozhodnutie o práve byť informovaný o skutočnostiach uvedených v odseku 8 zmeniť; na zmenu rozhodnutia poškodeného sa prihliada.