§ 58 – Zápisnica
Trvalý odkaz(1)
O každom úkone sa píše zápisnica, najlepšie hneď pri úkone alebo tesne po ňom. Musí obsahovať:
a)
kto úkon robí (súd, prokuratúra a podobne),
b)
kde, kedy a o čo ide,
c)
mená a funkcie úradných osôb, mená, dátumy narodenia a bydliská účastníkov (u obvineného, poškodeného a svedka aj adresu pre doručovanie),
d)
stručný opis priebehu, z ktorého je vidieť, či sa postupovalo podľa zákona, ďalej podstatné rozhodnutia a doručenia,
e)
návrhy strán, poučenia a reakcie poučených,
f)
námietky proti zápisnici.
(2)
Aj keď niekto neovláda slovenčinu, zápisnica sa píše po slovensky.
(3)
Predseda senátu rozhodne, či sa zápisnica píše diktovaním, rýchlopisom alebo iným zariadením. Účastníkov treba upozorniť, ako sa to bude robiť.
(4)
Ak sa píše diktovaním, zapisuje sa podstatný obsah výpovedí. Ak už niekto vypovedal skôr, zapíšu sa len odchýlky alebo doplnenia. Ak nie sú žiadne, stačí poznámka o dátume predchádzajúcej výpovede. Ak je to dôležité pre vierohodnosť, zapíšu sa aj okolnosti okolo výpovede, napríklad nervozita alebo opitosť. Predseda môže nariadiť aj zvukový záznam.
(5)
Pri rýchlopise alebo inom zariadení sa do zápisnice dajú aj údaje podľa bodov a) až c) a obsah záznamu. Táto časť sa robí počas úkonu. Záznam treba označiť a pripojiť k zápisnici. Ak sa uchováva mimo spisu, treba to poznačiť.
(6)
Pri rýchlopise alebo zariadení sa zaznamenávajú výpovede celé. Ak predseda nariadi, prepíše sa to ihneď do bežného písma. Ak o to niekto požiada, vyhotoví sa kópia. Ten, kto o ňu požiada, ju zaplatí (okrem prokurátora).
(7)
V prípravnom konaní môže o použití zariadenia rozhodnúť aj policajt alebo prokurátor. Potom sa postupuje podobne ako v odsekoch 3 až 6, ale vždy sa musí urobiť prepis.
(8)
Tieto pravidlá sa nepoužívajú pri probácii a mediácii.