Zákon o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov (305/1999 Z. z.)

§ 1 – Predmet úpravy

Trvalý odkaz

Jednoducho

Tento zákon určuje:

a)

podmienky na uplatnenie nárokov, rozsah a spôsob odškodnenia,

b)

ktorý ústredný orgán štátnej správy rozhoduje o odškodnení.

Originál

a)

podmienky na uplatnenie nárokov, rozsah a spôsob odškodnenia,

b)

príslušnosť ústredného orgánu štátnej správy na konanie o odškodnení.

§ 2 – Odškodnenie obetí nacistických táborov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Odškodnenie patrí za deportáciu do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov (ďalej len „koncentračný tábor“), za väznenie v nich v rokoch 1939 až 1945 a za smrť počas tejto deportácie a väznenia (ďalej len „deportácia“).

(2)

Za deportáciu sa považuje aj zaistenie a sústredenie ľudí z dôvodov politickej, národnej, rasovej a náboženskej perzekúcie v táboroch na území Československej republiky v rokoch 1918 až 1938, ako aj čas návratu z koncentračného alebo zajateckého tábora domov.

(3)

Oprávnená osoba je osoba, ktorá bola:

a)

deportovaná z územia Československej republiky z rokov 1918 až 1938 do koncentračného alebo zajateckého tábora zriadeného na území Veľkonemeckej ríše alebo na iných územiach,

b)

zaistená na účely deportácie,

c)

sústredená v tábore podľa odseku 2,

d)

ukrývaná z dôvodu rasovej alebo náboženskej perzekúcie.

(4)

Ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať odškodnenie prechádza na jej pozostalých, ktorí sú ku dňu účinnosti tohto zákona štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú na jej území trvalý pobyt. Toto právo neprechádza na pozostalých v prípadoch, ak podľa osobitného predpisu zaniká smrťou oprávnenej osoby. Pozostalí majú na odškodnenie nárok v tomto poradí:

a)

manžel alebo manželka a deti oprávnenej osoby, všetci rovnakým dielom; ak ich niet,

b)

rodičia oprávnenej osoby.

Originál

(1)

Odškodnenie patrí za deportáciu do nacistických koncentračných táborov (ďalej len „koncentračný tábor“) a zajateckých táborov a väznenie v nich v rokoch 1939 až 1945 a za smrť počas deportácie a väznenia v koncentračnom tábore alebo zajateckom tábore (ďalej len „deportácia“).

(2)

Za deportáciu sa považuje aj zaistenie a sústredenie z dôvodov politickej, národnej, rasovej a náboženskej perzekúcie v táboroch na území Československej republiky z rokov 1918 až 1938, ako aj čas návratu z koncentračného tábora a zajateckého tábora do vlasti.

(3)

Oprávnená osoba je osoba, ktorá bola

a)

deportovaná z územia Československej republiky z rokov 1918 až 1938 do koncentračného tábora a zajateckého tábora zriadeného na území Veľkonemeckej ríše alebo na iných územiach,

b)

zaistená na účely deportácie,

c)

sústredená podľa odseku 2,

d)

ukrývaná z dôvodu rasovej alebo náboženskej perzekúcie,

(4)

Ak oprávnená osoba zomrela, právo žiadať odškodnenie s výnimkou práv, ktoré podľa osobitného predpisu 1 ) zanikajú smrťou oprávnenej osoby, prechádza na osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, a to v poradí

a)

manžel (manželka) a deti oprávnenej osoby, všetci rovnakým dielom, a ak ich niet,

b)

rodičia oprávnenej osoby.

§ 3 – Odškodnenie obetí deportácií a ukrývania

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Právo na odškodnenie zahŕňa:

a)

peňažnú náhradu 99,59 eura za každý, aj začatý mesiac deportácie alebo ukrývania,

b)

náhradu škody na zdraví, ktorá vznikla v súvislosti s deportáciou alebo ukrývaním.

(2)

Ak oprávnená osoba podľa § 2 ods. 3 zomrela počas deportácie alebo ukrývania, osobám podľa § 2 ods. 4 patrí jednorazové odškodnenie 3 319,40 eura, ak im zomretý poskytoval alebo bol povinný poskytovať výživu. Ak má na toto odškodnenie právo viac osôb, suma sa medzi ne rozdelí rovnakým dielom.

Originál

(1)

Právo na odškodnenie oprávnených osôb zahŕňa

a)

peňažnú náhradu za každý i začatý mesiac deportácie alebo ukrývania v sume 99,59 eura,

b)

náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s deportáciou alebo ukrývaním.

(2)

Ak oprávnená osoba uvedená v § 2 ods. 3 počas deportácie alebo ukrývania zomrela, patrí osobám uvedeným v § 2 ods. 4 , ak im zomretý poskytoval alebo bol povinný poskytovať výživu, jednorazové odškodnenie v sume 3 319,40 eura. Ak právo na odškodnenie majú viaceré osoby, rozdelí sa uvedená suma medzi ne rovnakým dielom.

§ 4 – Žiadosť o odškodnenie

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

O odškodnení rozhoduje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(2)

Oprávnená osoba môže požiadať o odškodnenie písomnou žiadosťou doručenou ministerstvu najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ak žiadosť v tejto lehote nepodá, nárok na odškodnenie zaniká.

(3)

K žiadosti musí oprávnená osoba pripojiť doklady, ktoré potvrdzujú jej nárok. Ak je žiadosť neúplná, ministerstvo vyzve žiadateľa, aby ju doplnil.

(4)

Na konanie o odškodnení sa nevzťahujú všeobecné pravidlá o správnom konaní.

Originál

(1)

Na konanie o odškodnení je príslušné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(2)

Oprávnená osoba môže uplatniť nárok na odškodnenie na ministerstve písomnou žiadosťou, ktorá musí byť doručená ministerstvu najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; inak jej nárok na odškodnenie zaniká.

(3)

Oprávnená osoba je povinná pripojiť k žiadosti doklady preukazujúce opodstatnenosť jej nárokov. Ak žiadosť nie je úplná, ministerstvo vyzve žiadateľa na jej doplnenie.

(4)

Na konanie o odškodnení sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 2 )

§ 5 – Žiadosť o priznanie odškodnenia

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ministerstvo žiadosť posúdi a ak je opodstatnená, odškodnenie prizná. Svoje písomné stanovisko doručí žiadateľovi do vlastných rúk.

(2)

Ak ministerstvo žiadosti nevyhovie alebo jej vyhovie iba sčasti, žiadateľ môže podať žalobu na súd proti Slovenskej republike, ktorú zastupuje ministerstvo. Žalobu musí podať najneskôr do jedného roka od doručenia stanoviska ministerstva.

Originál

(1)

Ministerstvo posúdi predloženú žiadosť, a ak je opodstatnená, prizná odškodnenie. Písomné stanovisko doručí žiadateľovi do vlastných rúk.

(2)

Ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie iba sčasti, žiadateľ sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike zastúpenej ministerstvom najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia stanoviska ministerstva.