Zbierka zákonov Slovenskej republiky

§ 1 – Usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Cieľom tohto zákona je usporiadať majetok dlžníka, ktorý je v úpadku.

(2)

Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a dlhší čas im nedokáže platiť svoje dlhy.

(3)

Aj podnikateľ – fyzická osoba aj právnická osoba sú v úpadku, ak ich dlhy prevyšujú majetok.

Originál

(1)

Účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.

(2)

Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný po dlhší čas plniť svoje splatné záväzky.

(3)

Fyzická osoba, ak je podnikateľom, a právnická osoba je v úpadku aj vtedy, ak je predĺžená.

§ 2 – Konkurz a vyrovnanie dlžníka v úpadku

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak je dlžník v úpadku, súd môže začať konkurzné alebo vyrovnacie konanie. Platia pritom podmienky tohto zákona.

(2)

Cieľom konkurzu alebo vyrovnania je, aby veritelia dostali z majetku dlžníka primeranú časť svojich pohľadávok.

Originál

(1)

Ak je dlžník v úpadku, možno na konkurznom súde (ďalej len „súd“) začať za podmienok ustanovených týmto zákonom konkurzné konanie (ďalej len „konkurz“) alebo vyrovnacie konanie (ďalej len „vyrovnanie“).

(2)

Cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

§ 3 – Príslušnosť súdu v konkurznom konaní

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

O konanie rozhoduje krajský alebo mestský súd, v ktorého obvode má dlžník bydlisko alebo sídlo.

(2)

Na konkurz a vyrovnanie sa použijú pravidlá Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon nepovedia inak.

(3)

V konaní koná a rozhoduje jeden sudca. Súd nariadi pojednávanie len vtedy, ak to vyžaduje zákon alebo ak to považuje za potrebné. Súd rozhoduje uznesením.

Originál

(1)

Na konanie je príslušný krajský alebo mestský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd dlžníka.

(2)

Pre konkurz a vyrovnanie sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, 1 ) ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

V konaní koná a rozhoduje samosudca. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to ustanovuje zákon alebo ak to pokladá za potrebné. Súd rozhoduje uznesením.

§ 4 – Návrh na vyhlásenie konkurzu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor firmy alebo iná osoba určená zákonom. Pred vyhlásením konkurzu musí prebehnúť dohodovanie. Ak dlžník alebo jeho tuzemský veriteľ do desiatich dní od doručenia návrhu na konkurz nepodá návrh na dohodovanie, začne ho súd aj bez návrhu. Do skončenia dohodovania súd nerozhodne o vyrovnaní ani o vyhlásení konkurzu.

(2)

Ak návrh podáva veriteľ, musí dokázať, že má voči dlžníkovi pohľadávku (aj keď ešte nie je splatná), a uviesť dôvody, prečo si myslí, že dlžník je v úpadku. Ak dlžník prestal platiť, predpokladá sa, že svoje dlhy nedokáže splácať.

(3)

Cieľom dohodovania je pomôcť dlžníkovi vyriešiť úpadok a veriteľom dostať aspoň časť svojich peňazí.

(4)

Ak veriteľ stiahne návrh na vyhlásenie konkurzu, môže ho pre rovnakú pohľadávku podať znova až po šiestich mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania.

Originál

(1)

Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, jeho veriteľ, likvidátor právnickej osoby alebo ďalšia osoba, ak to ustanovuje osobitný zákon. Vyhláseniu konkurzu predchádza dohodovacie konanie (ďalej len „dohodovanie“). Ak dlžník alebo jeho tuzemský veriteľ nepodá súdu do desiatich dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu návrh na dohodovanie, začne dohodovanie súd bez návrhu. Do skončenia dohodovania súd neprejedná návrh na vyrovnanie a nerozhodne o vyhlásení konkurzu.

(2)

Ak ide o návrh veriteľa, treba doložiť, že navrhovateľ má proti dlžníkovi pohľadávku, aj keď nie ešte splatná, a uviesť okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že dlžník je v úpadku ( § 1 ). Ak dlžník zastavil platby, predpokladá sa, že nie je schopný plniť svoje splatné záväzky.

(3)

Cieľom dohodovania je umožniť dlžníkovi vyriešiť jeho úpadok a veriteľom umožniť uspokojenie ich pohľadávok.

(4)

Ak veriteľ vezme návrh na vyhlásenie konkurzu späť, môže sa návrh podať znova pre tú istú pohľadávku až po šiestich mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania.

§ 4a – Zvolanie schôdze veriteľov pri dohodovaní dlhu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak podá návrh na dohodovanie dlžník, musí k nemu pripojiť zoznam veriteľov s výškou ich pohľadávok. Do 30 dní od podania návrhu musí zvolať schôdzu tuzemských veriteľov (ďalej len „schôdza veriteľov“).

(2)

Ak podá návrh tuzemský veriteľ, musí ho bezodkladne doručiť dlžníkovi. Dlžník musí do 3 dní od doručenia predložiť súdu zoznam veriteľov s výškou pohľadávok a do 30 dní zvolať schôdzu veriteľov.

(3)

Ak dlžník ani tuzemský veriteľ nepodali návrh včas podľa § 4 ods. 1, súd vyzve dlžníka, aby do 15 dní od doručenia výzvy zvolal schôdzu veriteľov. V tomto prípade sa dohodovanie začína dňom, keď dlžník dostane výzvu.

(4)

Schôdzu veriteľov zvolanú podľa odsekov 1 až 3 treba uskutočniť do 30 dní od zvolania.

(5)

Schôdza veriteľov najmä:

a)

volí a odvoláva členov rady tuzemských veriteľov (ďalej len „rada veriteľov“),

b)

schvaľuje projekt ozdravenia,

c)

schvaľuje návrh rady veriteľov na ukončenie dohodovania, lebo dlžník neplní projekt ozdravenia podľa § 4g ods. 1 písm. d).

(6)

Uznesenie schôdze a voľba alebo odvolanie členov rady veriteľov sú platné, ak za ne hlasuje viac ako polovica prítomných tuzemských veriteľov. Každý tuzemský veriteľ má jeden hlas.

(7)

Ak je dlžník zapísaný v obchodnom, živnostenskom alebo inom registri, do 7 dní od začatia dohodovania požiada o zapísanie tejto skutočnosti do príslušného registra a katastra nehnuteľností. Do registra a katastra sa zapíše aj zastavenie konkurzného konania podľa § 4g ods. 2. Orgán vedúci register to zapíše bez vydania rozhodnutia.

(8)

Priebeh a výsledky schôdze overuje notár. Ak nebola zvolená rada veriteľov, notár to oznámi súdu do 5 dní od schôdze.

Originál

(1)

Ak návrh na dohodovanie podáva dlžník, je povinný k tomuto návrhu priložiť zoznam veriteľov s výškou pohľadávok voči dlžníkovi. Dlžník je povinný zvolať schôdzu tuzemských veriteľov (ďalej len „schôdza veriteľov“) do 30 dní odo dňa podania návrhu na dohodovanie.

(2)

Ak návrh na dohodovanie podal tuzemský veriteľ, je povinný bezodkladne jedno vyhotovenie návrhu doručiť dlžníkovi. Dlžník je povinný predložiť súdu do troch dní odo dňa doručenia návrhu zoznam veriteľov s výškou ich pohľadávok a do 30 dní zvolať schôdzu veriteľov.

(3)

Ak návrh na dohodovanie nepodal dlžník alebo jeho tuzemský veriteľ v lehote podľa § 4 ods. 1 , súd vyzve dlžníka, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy zvolal schôdzu veriteľov. Dohodovanie sa v tomto prípade začína dňom doručenia výzvy dlžníkovi.

(4)

Schôdza veriteľov, zvolaná podľa odsekov 1 až 3, sa uskutoční do 30 dní od jej zvolania.

(5)

Schôdza veriteľov najmä

a)

volí a odvoláva členov rady tuzemských veriteľov (ďalej len „rada veriteľov“),

b)

schvaľuje projekt ozdravenia,

c)

schvaľuje návrh rady veriteľov na skončenie dohodovania pre neplnenie projektu ozdravenia podľa § 4g ods. 1 písm. d) .

(6)

Na platnosť uznesenia schôdze veriteľov a voľby a odvolania členov rady veriteľov je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov tuzemských veriteľov prítomných na schôdzi veriteľov. Každý tuzemský veriteľ má jeden hlas.

(7)

Ak je dlžník zapísaný v obchodnom, živnostenskom alebo inom registri, požiada do siedmich dní od začatia dohodovania o vyznačenie tejto skutočnosti v príslušnom registri a v katastri nehnuteľností. V príslušnom registri a v katastri nehnuteľností sa vyznačí aj zastavenie konkurzného konania podľa § 4g ods. 2 . Orgán, ktorý vedie register, zaznamená túto skutočnosť v registri bez toho, aby o tom vydal rozhodnutie.

(8)

Priebeh a výsledky schôdze veriteľov osvedčuje notár. Notár oznámi súdu do piatich dní od konania schôdze veriteľov skutočnosť, že rada veriteľov nebola zvolená.

§ 4b – Obmedzenia dlžníka počas dohodovania

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Od začatia dohodovania až do zvolenia rady veriteľov môže dlžník podnikať v rozsahu, ktorý má zapísaný v registri.

(2)

Po začatí dohodovania dlžník nesmie odcudziť ani zaťažiť nehnuteľnosti, ručiť za iných, ísť do spoločného dlhu, dávať dary ani robiť nič, čo by mohlo ublížiť veriteľom. To neplatí, ak rada veriteľov rozhodne inak.

(3)

Na dohodovanie platia všeobecné právne predpisy, ak tento zákon nehovorí inak.

Originál

(1)

Po začatí dohodovania do ustanovenia rady veriteľov môže dlžník podnikať v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v registri. 1a )

(2)

Po začatí dohodovania nesmie dlžník scudzovať ani zaťažovať nehnuteľnosti, zaväzovať sa ako ručiteľ alebo spoludlžník, ani poskytovať dary zo svojho majetku a vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by mohli poškodiť veriteľov, ak rada veriteľov nerozhodne inak.

(3)

Na dohodovanie sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, 1b ) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 4c – Rada veriteľov a jej členovia

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Tuzemskí veritelia si na schôdzi podľa § 4a zvolia členov rady veriteľov, aby chránili svoje práva a záujmy.

(2)

V rade veriteľov môžu byť len tuzemskí veritelia dlžníka. Členom rady je automaticky aj veriteľ s najväčšou pohľadávkou. Ostatných členov volia veritelia. Právnickú aj fyzickú osobu v rade vždy zastupuje len jedna poverená tuzemská fyzická osoba.

(3)

Rada má najviac 7 členov a ich počet musí byť nepárny. Rozhoduje dvojtretinová väčšina všetkých členov. Každý člen má jeden hlas. Členovia si volia predsedu a podpredsedu. Predseda zvoláva a vedie rokovania. Podpredseda zastupuje predsedu, keď nie je prítomný.

(4)

Za zastupovanie a za prácu v rade veriteľov patrí primeraná odmena. Jej výšku schvaľuje schôdza veriteľov.

(5)

Všetky náklady na dohodovanie platí dlžník.

Originál

(1)

Tuzemskí veritelia si na ochranu svojich práv a záujmov na schôdzi uskutočnenej podľa § 4a zvolia členov rady veriteľov.

(2)

Členmi rady veriteľov môžu byť len tuzemskí veritelia dlžníka; členom rady veriteľov je vždy tuzemský veriteľ s najväčšou pohľadávkou voči dlžníkovi. Ostatní členovia rady veriteľov sú volení. Právnickú osobu a fyzickú osobu zastupuje v rade veriteľov vždy len jedna poverená tuzemská fyzická osoba.

(3)

Rada veriteľov sa skladá najviac zo siedmich členov; počet členov je nepárny. Rada veriteľov rozhoduje dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov. Každý člen má jeden hlas. Členovia rady veriteľov si volia predsedu rady veriteľov a podpredsedu rady veriteľov. Predseda rady veriteľov zvoláva a vedie rokovanie rady veriteľov. Podpredseda rady veriteľov vykonáva práva a povinnosti predsedu rady veriteľov v čase jeho neprítomnosti.

(4)

Za zastupovanie právnických osôb a fyzických osôb v rade veriteľov a za výkon funkcie člena rady veriteľov patrí primeraná odmena; jej výšku schvaľuje schôdza veriteľov.

(5)

Všetky náklady spojené s dohodovaním uhrádza dlžník.

§ 4d – Povinnosť rady veriteľov zvolať schôdzu veriteľov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Rada veriteľov zodpovedá za svoju prácu pred schôdzou veriteľov.

(2)

Rada veriteľov musí zvolať schôdzu veriteľov, ak o to požiada aspoň polovica jej členov alebo aspoň tretina slovenských veriteľov. Zvolať ju musí aj vtedy, ak sa má schváliť projekt ozdravenia, alebo ak sa má navrhnúť ukončenie dohodovania pre neplnenie projektu ozdravenia podľa § 4g ods. 1 písm. d).

(3)

Ak je dlžníkom štátny podnik alebo akciová spoločnosť, v ktorej má štát stopercentnú účasť, zúčastňuje sa na schôdzi veriteľov a rokovaniach rady veriteľov aj zakladateľ. Ak je dlžníkom obchodná spoločnosť, v ktorej má Fond národného majetku SR aspoň 34-percentnú účasť, zúčastňuje sa na nich aj tento fond.

Originál

(1)

Rada veriteľov zodpovedá za svoju činnosť schôdzi veriteľov.

(2)

Rada veriteľov je povinná zvolať schôdzu veriteľov vždy, ak o to požiada najmenej polovica členov rady veriteľov alebo najmenej jedna tretina tuzemských veriteľov; schôdzu veriteľov zvolá, ak sa má schváliť projekt ozdravenia alebo podať návrh na skončenie dohodovania pre neplnenie projektu ozdravenia podľa § 4g ods. 1 písm. d) .

(3)

Ak je dlžníkom štátny podnik alebo akciová spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, zúčastňuje sa na schôdzi veriteľov a rokovaní rady veriteľov aj zakladateľ. Ak je dlžníkom obchodná spoločnosť, v ktorej má Fond národného majetku Slovenskej republiky majetkovú účasť aspoň 34 %, zúčastňuje sa na schôdzi veriteľov a rokovaní rady veriteľov aj Fond národného majetku Slovenskej republiky.

§ 4e – Práva a povinnosti rady veriteľov pri dohodovaní

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak je dlžník zapísaný v obchodnom alebo inom registri, do siedmich dní od zvolenia rady veriteľov požiada o zápis tejto skutočnosti do registra a do katastra nehnuteľností. Register to zapíše bez vydania rozhodnutia.

(2)

Rada veriteľov môže najmä:

a)

na čas dohodovania pozastaviť funkciu vedúcich pracovníkov dlžníka a vymenovať nových,

b)

poveriť niekoho dohľadom nad podnikaním dlžníka počas dohodovania,

c)

doplniť zoznam veriteľov,

d)

podieľať sa na príprave projektu ozdravenia,

e)

schváliť návrh projektu ozdravenia,

f)

kontrolovať plnenie projektu a získavať o ňom informácie; to neobmedzuje pravidlá Obchodného zákonníka,

g)

navrhovať opatrenia, ak sa projekt neplní,

h)

zvolávať schôdzu veriteľov.

(3)

Súhlas s nakladaním s majetkom dáva dlžníkovi rada veriteľov.

(4)

Rada veriteľov môže po svojom vzniku pozastaviť splácanie úverov a úrokov. Do 30 dní môže s bankou dohodnúť nové termíny splátok vrátane krátkodobého prerušenia.

(5)

Členovia rady a ostatní, ktorí sa zúčastňujú na dohodovaní, musia zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa tam dozvedeli. Táto povinnosť trvá päť rokov po skončení dohodovania. Oslobodiť ich môže len súd. Povinnosť mlčanlivosti sa netýka prípadov, keď ich zákon núti oznámiť alebo prekaziť trestný čin.

Originál

(1)

Ak je dlžník zapísaný v obchodnom, živnostenskom alebo inom registri, požiada do siedmich dní od zvolenia rady veriteľov o vyznačenie tejto skutočnosti v príslušnom registri a v katastri nehnuteľností. Orgán, ktorý vedie register, zaznamená túto skutočnosť v registri bez toho, aby o tom vydal rozhodnutie.

(2)

Rada veriteľov je oprávnená najmä

a)

pozastaviť na čas dohodovania výkon funkcií vedúcich pracovníkov dlžníka 1c ) a ustanoviť vedúcich pracovníkov do funkcií na čas dohodovania,

b)

poveriť fyzickú osobu alebo právnickú osobu vykonávaním dohľadu nad podnikateľskou činnosťou dlžníka počas dohodovania,

c)

dopĺňať zoznam veriteľov predložený dlžníkom,

d)

zúčastňovať sa na vypracúvaní projektu ozdravenia,

e)

schvaľovať návrh projektu ozdravenia,

f)

kontrolovať plnenie projektu ozdravenia, získavať všetky informácie pri vypracúvaní projektu ozdravenia a pri jeho plnení; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka,

g)

navrhovať opatrenia v prípade neplnenia projektu ozdravenia,

h)

zvolávať schôdzu veriteľov.

(3)

Súhlas na nakladanie s majetkom udeľuje dlžníkovi rada veriteľov.

(4)

Rada veriteľov môže po svojom ustanovení pozastaviť splátky úverov a ich úrokov a do 30 dní dohodnúť s príslušným peňažným ústavom nové termíny splátok s možnosťou krátkodobého prerušenia splátok.

(5)

Členovia rady veriteľov a ostatné fyzické osoby, ktoré sa zúčastňujú na dohodovaní, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa v dohodovaní dozvedeli. Táto povinnosť trvá ešte päť rokov od skončenia dohodovania. Od tejto povinnosti ich môže oslobodiť iba súd. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na zákonom uloženú povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu orgánom činným v trestnom konaní.

§ 4f – Projekt ozdravenia

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Projekt ozdravenia má zlepšiť finančnú situáciu dlžníka, odstrániť jeho úpadok a zabezpečiť ďalší rozvoj.

(2)

Projekt ozdravenia pripravuje:

a)

dlžník spolu s radou veriteľov, alebo

b)

rada veriteľov spolu s dlžníkom a zakladateľom, ak je dlžníkom štátny podnik alebo akciová spoločnosť so stopercentnou účasťou štátu, alebo spolu s dlžníkom a Fondom národného majetku, ak v ňom fond vlastní aspoň 34 %, alebo

c)

právnická alebo fyzická osoba, ktorú poverili rada veriteľov a dlžník.

(3)

Projekt ozdravenia obsahuje najmä:

a)

prehľad doterajšej činnosti dlžníka,

b)

príčiny, rozsah a následky úpadku,

c)

organizačné opatrenia na odstránenie príčin úpadku,

d)

časový plán splácania veriteľov,

e)

časový plán zavedenia opatrení,

f)

spôsob zabezpečenia ďalšieho rozvoja.

(4)

Rada veriteľov musí do 60 dní od svojho zvolenia predložiť súdu schválený projekt ozdravenia.

Originál

(1)

Projekt ozdravenia má zabezpečiť ozdravenie finančnej situácie dlžníka s cieľom odstrániť jeho úpadok a zabezpečiť jeho ďalší efektívny rozvoj.

(2)

Projekt ozdravenia vypracúva

a)

dlžník v spolupráci s radou veriteľov, alebo

b)

rada veriteľov v spolupráci s dlžníkom a zakladateľom, ak je dlžníkom štátny podnik alebo akciová spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, alebo v spolupráci s dlžníkom a s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, ak je dlžníkom obchodná spoločnosť, v ktorej má Fond národného majetku Slovenskej republiky majetkovú účasť aspoň 34 %, alebo

c)

právnická osoba alebo fyzická osoba poverená radou veriteľov a dlžníkom.

(3)

Projekt ozdravenia obsahuje najmä

a)

analýzu doterajšej činnosti dlžníka,

b)

príčiny, rozsah a dôsledky úpadku,

c)

organizačné a vecné opatrenia na odstránenie príčin úpadku,

d)

časový harmonogram uspokojovania pohľadávok veriteľov,

e)

časový harmonogram plnenia opatrení,

f)

spôsob zabezpečenia ďalšieho efektívneho rozvoja.

(4)

Rada veriteľov je povinná do 60 dní od svojho zvolenia predložiť súdu schválený projekt ozdravenia.

§ 4g – Skončenie dohodovania

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Súd ukončí dohodovanie, ak:

a)

notár oznámi, že sa včas nezvolala rada veriteľov,

b)

rada veriteľov v lehote nepredloží súdu schválený projekt ozdravenia,

c)

rada veriteľov do troch mesiacov od začatia dohodovania neoznámi súdu, že sa plní projekt ozdravenia (súd môže lehotu predĺžiť, ak o to požiada),

d)

rada veriteľov oznámi súdu, že sa projekt ozdravenia neplní.

(2)

Súd zastaví konkurzné konanie, ak mu rada veriteľov oznámi splnenie projektu ozdravenia pred uplynutím troch mesiacov od začatia dohodovania alebo v predĺženej lehote.

Originál

(1)

Súd skončí dohodovanie,

a)

ak notár oznámi, že v lehote podľa § 4a ods. 4 nebola zvolaná rada veriteľov,

b)

ak rada veriteľov nepredloží súdu schválený projekt ozdravenia v lehote podľa § 4f ods. 4 ,

c)

ak rada veriteľov neoznámi súdu plnenie projektu ozdravenia ani po uplynutí troch mesiacov od začatia dohodovania; súd môže predĺžiť túto lehotu na žiadosť rady veriteľov,

d)

ak rada veriteľov na základe rozhodnutia schôdze veriteľov oznámi súdu neplnenie projektu ozdravenia.

(2)

Súd zastaví konkurzné konanie, ak mu rada veriteľov pred uplynutím troch mesiacov od začatia dohodovania alebo v lehote predĺženej súdom na žiadosť rady veriteľov oznámi splnenie projektu ozdravenia.

§ 5 – Podmienka vyhlásenia konkurzu

Trvalý odkaz

Jednoducho

Konkurz možno vyhlásiť len vtedy, ak dlžník má majetok, ktorý stačí aspoň na zaplatenie nákladov konania.

Originál

Podmienkou vyhlásenia konkurzu je, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania.

§ 6 – Konkurzná podstata

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Majetok, ktorý ide do konkurzu, sa volá konkurzná podstata (ďalej len „podstata“).

(2)

Do konkurzu patrí majetok, ktorý mal dlžník v deň vyhlásenia konkurzu, aj to, čo získa počas neho. Patrí sem aj mzda a podobné príjmy. Do podstaty nepatrí majetok, ktorý nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Majetok používaný na podnikanie sa z podstaty nevylučuje.

Originál

(1)

Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len „podstata“).

(2)

Konkurz sa týka majetku, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a ktorý nadobudol počas konkurzu; týmto majetkom sa rozumie aj mzda alebo iné podobné príjmy. Do podstaty nepatrí majetok, ktorého sa nemôže týkať výkon rozhodnutia; majetok slúžiaci podnikateľskej činnosti z podstaty nie je vylúčený.

§ 7 – Účastníci konkurzu

Trvalý odkaz

Jednoducho

Konkurzu sa zúčastňujú veritelia, ktorí uplatňujú svoje nároky (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník.

Originál

Účastníkmi konkurzu sú veritelia, ktorí uplatňujú nároky (ďalej len „konkurzní veritelia“), a dlžník.

§ 8 – Podmienky výberu správcu podstaty

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Správcu podstaty (ďalej len „správcu“) súd zvyčajne vyberie zo svojho zoznamu. Do zoznamu sa môže zapísať len bezúhonná plnoletá osoba so spôsobilosťou na právne úkony a príslušnou odbornosťou, ktorá so zápisom súhlasí. Súd ustanoví za správcu len nezaujatú osobu. Zapísaná osoba môže funkciu odmietnuť len z dôležitých dôvodov, ktoré posúdi súd. Výnimočne môže súd ustanoviť aj osobu mimo zoznamu, ak má potrebné predpoklady.

(2)

Správca musí konať odborne a zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí porušením zákonných alebo súdom uložených povinností.

(3)

Správca má nárok na preplatenie nákladov a odmenu. Dohody o odmene medzi správcom a úpadcom alebo veriteľmi sú neplatné.

(4)

Ak správca riadne neplní povinnosti, súd mu môže uložiť pokutu.

(5)

Súd môže správcu odvolať z dôležitých dôvodov na návrh účastníka alebo správcu, aj bez návrhu. Ak správcu odvolá, ustanoví nového. Odvolaním nezaniká zodpovednosť za dobu výkonu funkcie. Odvolaný správca musí informovať nového správcu a odovzdať mu všetky doklady.

Originál

(1)

Správca podstaty (ďalej len „správca“) sa zásadne vyberá zo zoznamu správcov, ktorý vedie súd príslušný na konanie ( § 3 ods. 1 ). Do zoznamu správcov možno zapísať len bezúhonnú fyzickú osobu, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má primeranú odbornú spôsobilosť a so zápisom súhlasí. Za správcu môže súd ustanoviť iba vo veci nepredpojatú fyzickú osobu. Osoby zapísané do zoznamu správcov môžu odmietnuť túto funkciu len v prípadoch, keď sú na to dôležité dôvody, ktoré posúdi súd. Výnimočne môže súd ustanoviť za správcu aj osobu, do zoznamu správcov nezapísanú, ak spĺňa podmienky pre zapísanie do tohto zoznamu.

(2)

Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

(3)

Správca má nárok na náhradu výdavkov a na odmenu. Dohody správcu s úpadcom ( § 13 ods. 5 ) alebo veriteľmi o odmene sú neplatné.

(4)

Ak správca neplní riadne svoje povinnosti, môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu.

(5)

Z dôležitých dôvodov môže súd na návrh niektorého z účastníkov alebo správcu alebo aj bez návrhu zbaviť správcu funkcie. Ak súd zbaví správcu jeho funkcie, ustanoví nového správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za dobu výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.

§ 9 – Ustanovenie osobitného správcu a zástupcu správcu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak je to potrebné kvôli rozsahu správy, súd môže správcovi určiť osobitného správcu pre konkrétny odbor. Osobitný správca má rovnaké práva, povinnosti a zodpovednosť ako správca, ale len vo svojej oblasti.

(2)

Ak je to vhodné, súd môže správcovi určiť zástupcu na prípad, že by nemohol dočasne vykonávať svoju funkciu.

(3)

Ustanovenie do funkcie, odmena a odvolanie osobitných správcov a zástupcu správcu sa riadia rovnakými pravidlami ako u správcu.

Originál

(1)

Ak to vyžaduje rozsah správy, môže súd ustanoviť na pomoc správcovi osobitného správcu pre určitý odbor správy. Osobitný správca má práva, povinnosti a zodpovednosť správcu v medziach svojej pôsobnosti.

(2)

Ak je to účelné, môže súd ustanoviť správcovi zástupcu pre prípad, že by zo závažných dôvodov nemohol prechodne svoju funkciu vykonávať.

(3)

Pre ustanovenie do funkcie, odmeňovanie a zbavovanie funkcie osobitných správcov a zástupcu správcu platia ustanovenia o správcovi.

§ 10 – Schôdza konkurzných veriteľov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Súd zvolá schôdzu konkurzných veriteľov, ak potrebuje poznať ich názory na ďalší postup v konkurze, a riadi jej rokovanie. Na návrh správcu ju musí zvolať vždy. Schôdzu treba oznámiť vhodným spôsobom a v oznámení uviesť deň a predmet rokovania.

(2)

Uznesenie a voľba veriteľského výboru sú platné, ak za ne hlasuje viac ako polovica hlasov podľa výšky pohľadávok. Ak zákon nehovorí inak, ráta sa len hlasy prítomných konkurzných veriteľov alebo ich zástupcov. Schôdza po prieskumnom pojednávaní je platná, ak sú na nej aspoň dvaja konkurzní veritelia, ktorí dohromady predstavujú najmenej štvrtinu konkurzných pohľadávok.

(3)

Hlasovať môžu len konkurzní veritelia so zistenou pohľadávkou. Súd rozhodne, či môžu hlasovať aj tí, ktorých pohľadávka ešte nie je zistená, je sporná alebo podmienená.

(4)

Veritelia, ktorí dostali pohľadávku postúpením až po vyhlásení konkurzu, nemajú hlasovacie právo. Výnimkou je, ak pohľadávku získali ako protihodnotu za záväzok, ktorý prevzali pred vyhlásením konkurzu.

Originál

(1)

Súd zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov, ak je to potrebné na zistenie ich stanovísk potrebných pre ďalšie vedenie konkurzu, a riadi jej rokovanie; na návrh správcu ju zvoláva vždy. Schôdza konkurzných veriteľov sa musí oznámiť vhodným spôsobom s uvedením dňa a predmetu rokovania.

(2)

Na platnosť uznesenia a na voľby veriteľského výboru je potrebná prostá väčšina hlasov počítaná podľa výšky pohľadávok; ak nie je ustanovené inak, počítajú sa len hlasy konkurzných veriteľov prítomných na schôdzi alebo riadne zastúpených. Na platnosť schôdze konanej po prieskumnom pojednávaní je potrebné, aby boli prítomní aspoň dvaja konkurzní veritelia predstavujúci najmenej štvrtinu konkurzných pohľadávok.

(3)

Hlasovať môžu len konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka bola zistená. Súd rozhodne, či môžu hlasovať aj konkurzní veritelia, ktorých pohľadávka nebola ešte zistená, je sporná, prípadne je podmienená.

(4)

Veriteľom, ktorí nadobudli pohľadávku jej postúpením až po vyhlásení konkurzu, neprislúcha hlasovacie právo, ibaže nadobudli pohľadávku ako protihodnotu záväzku, ktorý prevzali pred vyhlásením konkurzu.

§ 11 – Zvolenie a činnosť veriteľského výboru

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak s tým súd súhlasí, veritelia na svojej schôdzi môžu zvoliť veriteľský výbor. Členmi môžu byť jednotlivci aj firmy z radov veriteľov. Môžu sa dať na vlastné náklady zastupovať. Zvolí sa aj rovnaký počet náhradníkov. Zvolení členovia aj náhradníci môžu odmietnuť funkciu alebo sa jej vzdať, ak na to súd pristane. Súd dozerá na to, aby výbor bol vždy plne obsadený, a v naliehavom prípade ho rozšíri.

(2)

Veriteľský výbor sleduje prácu správcu. Má právo a na príkaz súdu aj povinnosť skontrolovať jeho hospodárenie.

(3)

Súd zvoláva zasadnutia veriteľského výboru. Pozvánku dostanú všetci členovia aj náhradníci.

(4)

Uznesenie výboru je platné, ak zaň hlasuje väčšina všetkých jeho členov, prípadne náhradníkov, ak niekoho zastupujú. Člen nesmie hlasovať vo veci, v ktorej má sám záujem.

(5)

Členovia a náhradníci výboru môžu kupovať veci z majetku úpadcu len na dražbe alebo vo verejnej súťaži. Inak len so schválením schôdze veriteľov. To isté platí, ak vec kupuje iná osoba za nich.

(6)

Členovia a náhradníci výboru majú nárok na preplatenie potrebných výdavkov, ktoré im vznikli pri výkone funkcie. So súhlasom súdu im správca môže vyplatiť aj primeranú odmenu ešte pred koncom konkurzu. To platí, ak vykonali osobitnú úlohu na príkaz súdu alebo výboru, alebo ak im funkcia zabrala mimoriadne veľa času alebo námahy.

Originál

(1)

Ak s tým súd súhlasí, možno na schôdzi konkurzných veriteľov zvoliť veriteľský výbor. Členmi veriteľského výboru môžu byť fyzické aj právnické osoby z radov konkurzných veriteľov a môžu sa dať na svoje náklady zastupovať. Zároveň treba zvoliť rovnaký počet náhradníkov. Zvolení členovia a náhradníci môžu funkciu odmietnuť alebo sa jej vzdať z dôvodov uznaných súdom. Súd sa stará o to, aby bol veriteľský výbor stále úplný a v naliehavom prípade ho aj rozšíri.

(2)

Veriteľský výbor dohliada na činnosť správcu a je oprávnený a na pokyn súdu povinný preskúmať jeho hospodárenie.

(3)

Veriteľský výbor zvoláva súd. Na zasadanie sa pozývajú všetci členovia aj náhradníci veriteľského výboru.

(4)

Na platnosť uznesenia veriteľského výboru je potrebná väčšina hlasov všetkých členov veriteľského výboru, prípadne náhradníkov, pokiaľ ich zastupujú. Vo vlastnej veci nesmie člen hlasovať.

(5)

Členovia veriteľského výboru a náhradníci môžu nadobúdať veci z podstaty len pri dražbe alebo na základe verejnej obchodnej súťaže, inak len so schválením schôdze veriteľov. To platí aj pre nadobudnutie prostredníctvom inej osoby.

(6)

Členovia veriteľského výboru a náhradníci majú nárok na náhradu potrebných výdavkov spojených s výkonom funkcie. So súhlasom súdu im môže správca vyplatiť primeranú odmenu, a to ešte pred skončením konkurzu, ak vykonali na príkaz súdu alebo podľa uznesenia veriteľského výboru osobitnú úlohu alebo ak bolo členstvo (náhradníctvo) spojené s mimoriadnou stratou času alebo s mimoriadnou námahou.

§ 12 – Dohľad súdu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Súd môže od správcu žiadať správy a vysvetlenia, pozerať do jeho účtovníctva a robiť potrebné zisťovanie. Môže správcovi prikázať, aby sa opýtal veriteľského výboru na jeho názor, alebo mu môže dať pokyny priamo sám.

(2)

Proti opatreniam súdu pri dohľade v konkurze sa nemožno odvolať. To isté platí aj pre súdne rozhodnutie o hlasovacom práve.

Originál

(1)

Súd je oprávnený vyžiadať si od správcu správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné zisťovania. Správcovi môže uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky názor veriteľského výboru alebo mu môže dať pokyny sám.

(2)

Proti opatreniam v dohliadacej činnosti súdu v konkurznom konaní nie je prípustný opravný prostriedok. To platí aj pre rozhodnutie súdu o hlasovacom práve.

§ 13 – Vyhlásenie konkurzu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak súd zistí, že sú splnené podmienky, vyhlási konkurz uznesením s odôvodnením. Inak návrh zamietne.

(2)

V uznesení musí súd určiť správcu a vyzvať veriteľov, aby do 30 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje nároky s uvedením sumy, dôvodu vzniku a zabezpečenia. Vo výzve musí byť upozornenie, že neprihlásené nároky sa v konkurze nebudú brať do úvahy.

(3)

Uznesenie sa doručí účastníkom konkurzu, správcovi, likvidátorovi, všetkým známym veriteľom a daňovým úradom. Dlžníkovi sa doručí do vlastných rúk.

(4)

Uznesenie sa v deň vydania vyvesí na úradnú tabuľu súdu a na úradnú tabuľu okresného súdu, kde má dlžník podnik alebo bydlisko, ak je to mimo sídla súdu. Súd zverejní výpis aj iným spôsobom podľa osobitného predpisu. Ak je dlžník v obchodnom alebo inom registri, súd to oznámi príslušnému orgánu. Súd tiež oznámi konkurz orgánom, ktoré vedú evidenciu nehnuteľností.

(5)

Konkurz nadobúda účinky dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Od tohto dňa sa dlžník stáva úpadcom a likvidátor po dobu konkurzu nekoná.

Originál

(1)

Ak súd zistí, že sú splnené podmienky vyhlásenia konkurzu, rozhodne o vyhlásení konkurzu uznesením, ktoré musí obsahovať odôvodnenie. Inak návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne.

(2)

V uznesení o vyhlásení konkurzu sa musí ustanoviť správca a veritelia sa musia vyzvať, aby prihlásili v lehote 30 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu všetky svoje nároky s uvedením ich výšky, právneho dôvodu vzniku a ich zabezpečenie. Výzva musí obsahovať upozornenie, že na nároky, ktoré neboli prihlásené, sa nebude brať v konkurze zreteľ.

(3)

Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručí účastníkom konkurzu; ďalej sa doručí správcovi, likvidátorovi a všetkým známym veriteľom, ako aj príslušným daňovým orgánom. Dlžníkovi sa uznesenie doručí do vlastných rúk.

(4)

Uznesenie sa vyvesí v ten deň, keď sa vydalo, v úplnom znení alebo vo vhodnom skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode je dlžníkov podnik alebo jeho bydlisko, ak sú mimo sídla súdu. Výpis z uznesenia súd zverejní tiež spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom alebo inom registri, oznámi súd vyhlásenie konkurzu orgánu, ktorý register vedie a ktorý toto vyhlásenie zapíše. Súčasne súd oznámi vyhlásenie konkurzu orgánom povereným vedením evidencie nehnuteľností.

(5)

Účinky vyhlásenia konkurzu nastanú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom a likvidátor po dobu konkurzu nevykonáva svoju pôsobnosť.

§ 14 – Účinky vyhlásenia konkurzu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Vyhlásenie konkurzu znamená toto:

a)

správca preberá právo nakladať s majetkom v konkurznej podstate. Právne kroky úpadcu s týmto majetkom sú voči veriteľom neplatné. Zmluvná strana môže od zmluvy s úpadcom odstúpiť, len ak v čase jej uzavretia vedela o konkurze;

b)

úpadca môže odmietnuť dar alebo dedičstvo len so súhlasom správcu;

c)

súdne spory o nárok na oddelené uspokojenie alebo vylúčenie veci z podstaty sa môžu viesť len proti správcovi;

d)

ostatné súdne spory sa prerušia. Pokračovať v nich možno na návrh správcu, protistrany úpadcu alebo spoluúčastníka konania. Úpadca môže podať návrh len vtedy, ak správca neurobil v lehote určenej súdom;

e)

nemožno nariadiť výkon rozhodnutia proti majetku v podstate ani získať na ňom právo na oddelené uspokojenie;

f)

zanikajú práva na oddelené uspokojenie získané v posledných dvoch mesiacoch pred návrhom na konkurz. Ak sa konkurz zruší podľa § 44 ods. 1 písm. a), tieto práva možno uplatniť znova. Ak sa však v uvedenej lehote veci alebo pohľadávky speňažili, výťažok pripadne do podstaty;

g)

pohľadávky a dlhy týkajúce sa podstaty, ktoré ešte nie sú splatné, sa stávajú splatnými;

h)

zanikajú príkazy, plnomocenstvá, prokúry a neprijaté návrhy na zmluvy úpadcu;

i)

započítanie nie je možné, ak niekto získal vzájomnú pohľadávku až po vyhlásení konkurzu;

j)

zastaví sa postup v privatizácii;

k)

zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo medzi úpadcom a jeho manželom. Do podstaty pripadne tá časť, s ktorou úpadca podnikal.

(2)

Ak pri vyhlásení konkurzu ešte nikto nesplnil zmluvu o vzájomnom plnení alebo sa splnila len čiastočne, každá strana môže od nej odstúpiť.

(3)

Správca môže vypovedať nájomnú zmluvu, ktorú úpadca podpísal ako nájomca. Platí to aj pre zmluvy na dobu určitú, v lehote podľa zákona alebo zmluvy.

Originál

(1)

Vyhlásenie konkurzu má tieto účinky:

a)

oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu;

b)

úpadca môže odmietnuť prijatie daru alebo odmietnuť dedičstvo len so súhlasom správcu;

c)

konanie týkajúce sa nárokov na oddelené uspokojenie ( § 28 ) alebo na vylúčenie veci z podstaty možno začať a v ňom pokračovať len proti správcovi;

d)

iné konania než uvedené pod písmenom c) sa prerušujú. V týchto konaniach sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. 2 ) Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom;

e)

pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia postihujúci majetok patriaci do podstaty ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie ( § 28 );

f)

zanikajú práva na oddelené uspokojenie ( § 28 ), ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty a veritelia ich získali v posledných dvoch mesiacoch pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu; ak sa konkurz zrušil podľa § 44 ods. 1 písm. a) , možno tieto práva znova uplatniť. Ak sa však veci alebo pohľadávky pri výkone rozhodnutia v uvedenej lehote speňažili, bude výťažok na ne pripadajúci zahrnutý do podstaty;

g)

nesplatné pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty sa stávajú splatnými;

h)

zanikajú úpadcove príkazy, plnomocenstvá, prokúry a dosiaľ neprijaté návrhy na uzavretie zmluvy;

i)

započítanie nie je možné v prípadoch, keď niektorý účastník nadobudol vzájomnú, inak započítateľnú pohľadávku až po vyhlásení konkurzu;

j)

zastavuje sa postup v privatizačnom procese podľa osobitných predpisov; 3 )

k)

zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a do podstaty spadá tá jeho časť, s ktorou úpadca podnikal.

(2)

Ak zmluvu o vzájomnom plnení ešte v čase vyhlásenia konkurzu nesplnil ani úpadca ani druhý účastník zmluvy, alebo sa splnila len čiastočne, každá zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť.

(3)

Nájomnú zmluvu uzavretú úpadcom ako nájomcom je správca oprávnený vypovedať v lehote ustanovenej zákonom alebo zmluvou, a to aj v prípade, že bola dojednaná na dobu určitú.

§ 15 – Odporovanie dlžníkovým právnym úkonom

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Veriteľ môže žiadať súd, aby určil, že právne kroky dlžníka, ktoré znižujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu neplatné. Toto právo má aj vtedy, ak už môže nárok vymáhať alebo už bol uspokojený.

(2)

Možno napadnúť právne úkony, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch s úmyslom ukrátiť veriteľov, ak o tom druhá strana vedela alebo musela vedieť. Možno napadnúť aj úkony s blízkymi osobami alebo v ich prospech z posledných troch rokov. To však neplatí, ak druhá strana pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka.

(3)

Právo napadnúť úkon sa uplatňuje voči tomu, kto z neho mal prospech.

(4)

Právny úkon, ktorý veriteľ úspešne napadol, je voči nemu neplatný. Veriteľ môže žiadať uspokojenie z majetku, ktorý dlžník týmto úkonom prišiel. Ak to nie je možné, má právo na náhradu od toho, kto mal z úkonu prospech.

Originál

(1)

Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

(2)

Odporovať možno právnym úkonom, ktoré dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnym úkonom, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, 4 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb; to však neplatí, ak druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla pri náležitej starostlivosti poznať.

(3)

Právo odporovať právnym úkonom sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

(4)

Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je voči nemu neúčinný potiaľ, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

§ 16 – Odporovanie právnym úkonom v konkurze

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Právo napadnúť právne úkony môže uplatniť veriteľ alebo správca.

(2)

Možno sa domáhať neplatnosti nielen voči osobám, ktoré s úpadcom uzavreli sporný právny úkon, ale aj voči ich dedičom. Voči tretím osobám len vtedy, ak vedeli o okolnostiach, ktoré odôvodňovali neplatnosť úkonu ich predchodcu.

(3)

Sporným právnym úkonom nemožno započítať vzájomnú pohľadávku odporcu voči úpadcovi.

(4)

Všetko, čo dlžník sporným úkonom prišiel, sa musí vrátiť do podstaty. Ak to nie je možné, musí sa zaplatiť peňažná náhrada.

Originál

(1)

Právo odporovať právnym úkonom je oprávnený uplatniť veriteľ alebo správca.

(2)

Právo odporovať právnym úkonom možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s úpadcom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnym úkonom proti ich právnemu predchodcovi.

(3)

Odporovateľným právnym úkonom nemožno vyrovnať vzájomnú pohľadávku odporcu proti úpadcovi.

(4)

Všetko, o čo sa odporovateľným právnym úkonom dlžníkov majetok ukrátil, sa musí vrátiť do podstaty, a ak to nie je možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

§ 17 – Zoznam aktív a pasív úpadcu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Úpadca musí čo najskôr spraviť zoznam svojich aktív a pasív. Doň napíše svojich dlžníkov a veriteľov vrátane adries. Musí odovzdať obchodné knihy, doklady a vysvetliť správcovi, čo potrebuje. Zoznam podpíše a výslovne uvedie, že je správny a úplný.

(2)

Ak konkurz navrhol sám dlžník, zoznam priloží k návrhu. Ak nie, odovzdá ho hneď, ako ho správca vyzve, najneskôr do 15 dní od vyhlásenia konkurzu.

Originál

(1)

Úpadca je povinný bez meškania zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov aj ich adries, odovzdať správcovi svoje obchodné knihy aj všetky potrebné doklady a poskytnúť mu potrebné vysvetlenia. Predložený zoznam aktív a pasív musí úpadca podpísať a výslovne uviesť, že je správny a úplný.

(2)

Ak konkurz navrhuje dlžník, predloží zoznam svojich aktív a pasív spolu s návrhom na konkurz; ak nejde o jeho návrh, predloží úpadca zoznam ihneď, len čo ho správca vyzve, aby predložil zoznam, najneskôr do 15 dní od vyhlásenia konkurzu.