Zbierka zákonov Slovenskej republiky

Účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.

Dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a nie je schopný po dlhší čas plniť svoje splatné záväzky.

Fyzická osoba, ak je podnikateľom, a právnická osoba je v úpadku aj vtedy, ak je predĺžená.

Ak je dlžník v úpadku, možno na konkurznom súde (ďalej len „súd“) začať za podmienok ustanovených týmto zákonom konkurzné konanie (ďalej len „konkurz“) alebo vyrovnacie konanie (ďalej len „vyrovnanie“).

Cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Na konanie je príslušný krajský alebo mestský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd dlžníka.

Pre konkurz a vyrovnanie sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, 1 ) ak tento zákon neustanovuje inak.

V konaní koná a rozhoduje samosudca. Pojednávanie súd nariaďuje len vtedy, ak to ustanovuje zákon alebo ak to pokladá za potrebné. Súd rozhoduje uznesením.

Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, jeho veriteľ, likvidátor právnickej osoby alebo ďalšia osoba, ak to ustanovuje osobitný zákon. Vyhláseniu konkurzu predchádza dohodovacie konanie (ďalej len „dohodovanie“). Ak dlžník alebo jeho tuzemský veriteľ nepodá súdu do desiatich dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu návrh na dohodovanie, začne dohodovanie súd bez návrhu. Do skončenia dohodovania súd neprejedná návrh na vyrovnanie a nerozhodne o vyhlásení konkurzu.

Ak ide o návrh veriteľa, treba doložiť, že navrhovateľ má proti dlžníkovi pohľadávku, aj keď nie ešte splatná, a uviesť okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že dlžník je v úpadku ( § 1 ). Ak dlžník zastavil platby, predpokladá sa, že nie je schopný plniť svoje splatné záväzky.

Cieľom dohodovania je umožniť dlžníkovi vyriešiť jeho úpadok a veriteľom umožniť uspokojenie ich pohľadávok.

Ak veriteľ vezme návrh na vyhlásenie konkurzu späť, môže sa návrh podať znova pre tú istú pohľadávku až po šiestich mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania.

Ak návrh na dohodovanie podáva dlžník, je povinný k tomuto návrhu priložiť zoznam veriteľov s výškou pohľadávok voči dlžníkovi. Dlžník je povinný zvolať schôdzu tuzemských veriteľov (ďalej len „schôdza veriteľov“) do 30 dní odo dňa podania návrhu na dohodovanie.

Ak návrh na dohodovanie podal tuzemský veriteľ, je povinný bezodkladne jedno vyhotovenie návrhu doručiť dlžníkovi. Dlžník je povinný predložiť súdu do troch dní odo dňa doručenia návrhu zoznam veriteľov s výškou ich pohľadávok a do 30 dní zvolať schôdzu veriteľov.

Ak návrh na dohodovanie nepodal dlžník alebo jeho tuzemský veriteľ v lehote podľa § 4 ods. 1 , súd vyzve dlžníka, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy zvolal schôdzu veriteľov. Dohodovanie sa v tomto prípade začína dňom doručenia výzvy dlžníkovi.

Schôdza veriteľov, zvolaná podľa odsekov 1 až 3, sa uskutoční do 30 dní od jej zvolania.

Schôdza veriteľov najmä

Na platnosť uznesenia schôdze veriteľov a voľby a odvolania členov rady veriteľov je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov tuzemských veriteľov prítomných na schôdzi veriteľov. Každý tuzemský veriteľ má jeden hlas.

Ak je dlžník zapísaný v obchodnom, živnostenskom alebo inom registri, požiada do siedmich dní od začatia dohodovania o vyznačenie tejto skutočnosti v príslušnom registri a v katastri nehnuteľností. V príslušnom registri a v katastri nehnuteľností sa vyznačí aj zastavenie konkurzného konania podľa § 4g ods. 2 . Orgán, ktorý vedie register, zaznamená túto skutočnosť v registri bez toho, aby o tom vydal rozhodnutie.

Priebeh a výsledky schôdze veriteľov osvedčuje notár. Notár oznámi súdu do piatich dní od konania schôdze veriteľov skutočnosť, že rada veriteľov nebola zvolená.