Zákon o rodine

Ak si potomkovia nevedia plniť vyživovaciu povinnosť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní musia platiť výživné iba vtedy, ak túto povinnosť nemôžu plniť bližší príbuzní.

Ak súd určuje výživné pre maloleté dieťa, použije sa primerane postup podľa § 63.

Manželia majú povinnosť navzájom sa vyživovať. Ak si jeden z nich túto povinnosť neplní, súd na návrh jedného z manželov určí výšku výživného tak, aby bola životná úroveň oboch manželov v zásade rovnaká. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadní aj starostlivosť o spoločnú domácnosť.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom.

Rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.