Ústava Slovenskej republiky

§ 1 – Povaha štátu a medzinárodné záväzky

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Slovensko je samostatný, demokratický a právny štát. Nespája sa s žiadnou ideológiou ani náboženstvom.

(2)

Slovensko rešpektuje medzinárodné pravidlá, zmluvy a záväzky, ktoré prijalo.

Originál

(1)

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

(2)

Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

§ 2 – Základné pravidlá štátnej moci

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Moc štátu pochádza od občanov. Vykonávajú ju cez svojich volených zástupcov alebo priamo.

(2)

Štátne orgány môžu konať len podľa ústavy a zákona.

(3)

Každý môže robiť to, čo zákon nezakazuje. Nikoho nemožno nútiť robiť niečo, čo zákon neukladá.

Originál

(1)

Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

(2)

Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

(3)

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

§ 3 – Jednotné a nedeliteľné územie štátu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Územie Slovenska je jednotné a nemožné rozdeliť.

(2)

Hranice Slovenska sa môžu zmeniť len zákonom, ktorý mení ústavu.

Originál

(1)

Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.

(2)

Hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom.

§ 4 – Vlastníctvo prírodných zdrojov a ochrana vody

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Podzemné poklady, jaskyne, vody a liečivé pramene patria štátu. Slovensko ich chráni a rozumne využíva pre občanov a budúce generácie.

(2)

Zakazuje sa vyvážať vodu z našich vodných zdrojov v cisternách alebo rúrami do zahraničia. Výnimka platí pre vodu na osobnú spotrebu, balenú pitnú a minerálnu vodu a pre humanitárnu pomoc. Podrobnosti upraví zákon.

Originál

(1)

Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.

(2)

Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje; zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a prírodnú minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a vody na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon.

§ 5 – Nadobúdanie a strata štátneho občianstva

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Zákon ustanovuje, ako sa získava a stráca štátne občianstvo Slovenska.

(2)

Nikomu nemožno vziať štátne občianstvo proti jeho vôli.

Originál

(1)

Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon.

(2)

Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.

§ 6 – Štátny jazyk Slovenskej republiky

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Na území Slovenska je štátnym jazykom slovenčina.

(2)

Zákon ustanovuje, kedy sa môže v úradnom styku použiť iný jazyk.

Originál

(1)

Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.

(2)

Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.

§ 7 – Vstup do medzinárodných zväzkov a organizácií

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Slovensko sa môže slobodne rozhodnúť pripojiť k zväzu štátov. O vstupe alebo odchode rozhodne ústavný zákon, ktorý musia schváliť ľudia v referende.

(2)

Slovensko môže zmluvou odovzdať časť svojich práv Európskej únii. Zákony EÚ majú u nás prednosť pred našimi zákonmi. Ak treba upraviť vnútroštátne právo podľa EÚ, urobí to zákon alebo nariadenie vlády.

(3)

Slovensko sa môže pripojiť k medzinárodnej bezpečnostnej organizácii, ak to pomôže udržať mier a bezpečnosť.

(4)

Niektoré dôležité medzinárodné zmluvy potrebujú pred podpisom súhlas parlamentu. Ide o zmluvy o ľudských právach, politické, vojenské, hospodárske a tie, ktoré zaväzujú štát alebo priamo ovplyvňujú práva ľudí.

(5)

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a zmluvy, ktoré priamo stanovujú práva a povinnosti ľudí, majú prednosť pred našimi zákonmi.

(6)

Slovensko si ponecháva rozhodovanie o otázkach národnej identity. Ide o ochranu života, rodiny, kultúry, jazyka, vzdelávania a zdravotníctva.

(7)

Ústavu nemožno chápať tak, že Slovensko súhlasí s odovzdaním práv rozhodovať o národnej identite.

Originál

(1)

Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.

(2)

Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 .

(3)

Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.

(4)

Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

(5)

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

(6)

Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.

(7)

Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.

§ 7a – Podpora Slovákov v zahraničí

Trvalý odkaz

Jednoducho

Slovensko pomáha Slovákom žijúcim v zahraničí zachovať si svoju kultúru a národnú identitu. Podporuje ich organizácie a vzťahy s domovom.

Originál

Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.

§ 8 – Štátne symboly Slovenska

Trvalý odkaz

Jednoducho

Štátnymi symbolmi Slovenska sú štátny znak, vlajka, pečať a hymna.

Originál

Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna.

§ 9 – Štátne symboly Slovenska

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Štátny znak má na červenom štíte strieborný dvojkríž na modrom trojvrší.

(2)

Štátna vlajka má tri pruhy: biely, modrý a červený. Vpredu je štátny znak.

(3)

Štátnu pečať tvorí štátny znak s nápisom Slovenská republika dokola.

(4)

Štátnou hymnou sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.

(5)

Podrobnosti o symboloch a ich používaní ustanoví zákon.

Originál

(1)

Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.

(2)

Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky.

(3)

Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika.

(4)

Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.

(5)

Podrobnosti o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní ustanoví zákon.

§ 10 – Hlavné mesto Slovenska

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Hlavným mestom Slovenska je Bratislava.

(2)

Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta ustanoví zákon.

Originál

(1)

Hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.

(2)

Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky ustanoví zákon.

§ 12 – Základné práva a slobody

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach. Základné práva sú neodňate

Originál

(1)

Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2)

Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

(3)

Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

(4)

Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

§ 13 – Obmedzovanie základných práv a slobôd

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Povinnosti môžu vzniknúť

a)

zákonom alebo na jeho základe, ale nesmú obmedziť základné práva,

b)

medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo ukladá povinnosti ľuďom alebo firmám,

c)

nariadením vlády.

(2)

Obmedzenia základných práv môže určiť len zákon a len za podmienok stanovených ústavou.

(3)

Ak zákon obmedzuje práva, musí to platiť rovnako pre všetkých za rovnakých okolností.

(4)

Pri obmedzovaní práv treba rešpektovať ich zmysel. Obmedzenia slúžia len na stanovený účel.

Originál

(1)

Povinnosti možno ukladať

a)

zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b)

medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 , ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c)

nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 .

(2)

Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.

(3)

Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

(4)

Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

§ 14 – Spôsobilosť na práva

Trvalý odkaz

Jednoducho

Každý môže mať práva a povinnosti.

Originál

Každý má spôsobilosť na práva.

§ 15 – Ochrana ľudského života

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Každý má právo na život. Ľudský život treba chrániť už pred narodením.

(2)

Nikto nesmie byť zabitý.

(3)

Trest smrti nie je povolený.

(4)

Právo nie je porušené, ak niekto zomrie pri činnosti, ktorá podľa zákona nie je trestná.

(5)

Zakazuje sa náhradné materstvo (dohoda o narodení dieťaťa pre niekoho iného).

Originál

(1)

Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.

(2)

Nikto nesmie byť pozbavený života.

(3)

Trest smrti sa nepripúšťa.

(4)

Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.

(5)

Dohoda o porodení dieťaťa pre iného sa zakazuje.

§ 16 – Ochrana osoby a súkromia

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Vaše telo a súkromie sú nedotknuteľné. Zasiahnuť do nich môže len zákon.

(2)

Nikoho nesmie nikto mučiť alebo kruto a ponižujúco zaobchádzať s ním.

Originál

(1)

Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

(2)

Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

§ 17 – Ochrana osobnej slobody

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Každý má zaručenú osobnú slobodu.

(2)

Nikoho nemožno stíhať alebo zavrieť inak, než umožňuje zákon. Za nesplnenie zmluvy nemožno nikoho uväzniť.

(3)

Podozrivého možno zadržať len zo zákonných dôvodov. Musí sa dozvedieť, prečo je zadržaný. Do 48 hodín (pri terorizme 96 hodín) musí byť prepustený alebo predaný súdu. Sudca musí rozhodnúť o väzbe do 48 hodín (pri vážnych zločinoch do 72 hodín).

(4)

Obvineného možno zatknúť len na základe písomného príkazu sudcu. Zatknutého musia do 24 hodín predviesť pred súd. Sudca rozhodne o väzbe do 48 hodín (pri vážnych zločinoch do 72 hodín).

(5)

Do väzby môže dať len súd a len zo zákonných dôvodov na stanovený čas.

(6)

Zákon určí, kedy možno človeka dať do psychiatrickej liečby bez jeho súhlasu. O tom musí súd vedieť do 24 hodín a rozhodnúť do piatich dní.

(7)

Duševný stav obvineného možno vyšetriť len na základe písomného príkazu súdu.

Originál

(1)

Osobná sloboda sa zaručuje.

(2)

Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

(3)

Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

(4)

Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

(5)

Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

(6)

Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.

(7)

Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na písomný príkaz súdu.

§ 18 – Zákaz nútených prác a služieb

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Nikoho nemožno nútiť pracovať alebo slúžiť proti jeho vôli.

(2)

Tento zákaz neplatí pre

a)

prácu väzňov alebo ľudí vykonávajúcich alternatívny trest,

b)

vojenskú službu alebo jej náhradu,

c)

pomoc pri katastrofách, nehodách alebo ohrození životov,

d)

úkony nutné na ochranu života, zdravia alebo práv iných,

e)

malé obecné práce podľa zákona.

Originál

(1)

Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na

a)

práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, nahradzujúci trest odňatia slobody,

b)

vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby,

c)

službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty,

d)

konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných,

e)

menšie obecné služby na základe zákona.

§ 19 – Ochrana osobnosti a súkromia

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Každý má právo na úctu, česť, dobré meno a ochranu svojho mena.

(2)

Každý má právo, aby sa nikto neoprávnene nestaral do jeho súkromia a rodiny.

(3)

Každý má právo na ochranu svojich osobných údajov. Nikto ich nesmie zneužívať ani zverejňovať bez povolenia.

Originál

(1)

Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

(2)

Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

(3)

Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

§ 20 – Vlastnícke právo a jeho limity

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Každý môže vlastniť majetok. Všetci majú rovnaké práva vlastníka. Majetok získaný nelegálne nie je chránený. Právo dediť sa zaručuje.

(2)

Zákon môže určiť majetok, ktorý môžu vlastniť len štát, obec alebo vybrané osoby. Ide o veci dôležité pre spoločnosť a bezpečnosť. Zákon tiež môže stanoviť, že niektoré veci môžu vlastniť len slovenskí občania alebo firmy so sídlom na Slovensku.

(3)

Majiteľ nesmie svoj majetok zneužiť na poškodenie druhých alebo verejného záujmu. Nesmie ním poškodiť zdravie ľudí, prírodu, pamiatky ani životné prostredie viac, než dovoľuje zákon.

(4)

Štát môže majetok vyvlastniť alebo obmedziť len vo verejnom záujme, v najnutnejšej miere, na základe zákona a za primeranú náhradu.

(5)

Do vlastníctva môže štát zasiahnuť aj pri majetku získanom nelegálne, ak je to nutné pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok, mravnosť alebo práva iných. Podrobnosti určí zákon.

Originál

(1)

Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

(2)

Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.

(3)

Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

(4)

Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

(5)

Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.

§ 21 – Ochrana obydlia pred zásahmi

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Domov je nedotknuteľný. Bez súhlasu obyvateľa doň nikto nesmie.

(2)

Prehliadka domu je možná len pri trestnom konaní a na písomný príkaz sudcu. Zákon určí, ako sa robí.

(3)

Iné zásahy dovolí zákon len vtedy, ak je to nutné pre ochranu života, zdravia, majetku, práv iných alebo verejný poriadok. Ak v dome podnikáte, zásahy môžu byť dovolené aj pre úlohy štátnej správy.

Originál

(1)

Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

(2)

Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.

(3)

Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

§ 22 – Ochrana súkromia a osobných údajov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Tajomstvo pošty, správ a osobných údajov je chránené.

(2)

Nikto nesmie čítať cudziu poštu ani iné písomnosti, či už sú doma alebo sa posielajú. To isté platí pre telefonáty a správy. Výnimky určí zákon.

Originál

(1)

Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

(2)

Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

§ 23 – Sloboda pohybu a pobytu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Každý má právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa, kde chce.

(2)

Kto má u nás oprávnený pobyt, môže slobodne odísť zo Slovenska.

(3)

Tieto slobody možno obmedziť zákonom, ak je to nutné pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie, práva iných alebo ochranu prírody.

(4)

Občan Slovenska má právo vojsť na územie Slovenska. Nemôžeme ho prinútiť odísť ani ho vyhnať.

(5)

Cudzinca možno vyhostiť len zo zákonných dôvodov.

Originál

(1)

Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.

(2)

Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť.

(3)

Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.

(4)

Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.

(5)

Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

§ 24 – Sloboda náboženského vyznania

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Máte slobodu myslenia, svedomia a vierovyznania. Môžete zmeniť vieru alebo byť bez nej. Môžete verejne vyjadriť svoje názory.

(2)

Môžete slobodne prejavovať náboženstvo alebo vieru sami alebo s inými, doma alebo verejne, bohoslužbou, obradmi alebo výučbou.

(3)

Cirkvi si riadia svoje veci samé. Samy si volia predstaviteľov, učia náboženstvo a zakladajú inštitúcie bez zasahovania štátu.

(4)

Tieto práva možno obmedziť len zákonом, ak je to v demokracii nutné pre verejný poriadok, zdravie, mravnosť alebo práva iných.

Originál

(1)

Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.

(2)

Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

(3)

Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.

(4)

Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.