Zákon o rodine (36/2005 Z.z.) - časť 20

§ 99 – Vekový rozdiel pri osvojení

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel.

(2)

Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je to v jeho záujme.

Originál

(1)

Medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel.

(2)

Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

§ 100 – Osvojenie maloletého dieťaťa

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Maloleté dieťa môžu osvojiť manželia, jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi či osvojiteľovi dieťaťa. Výnimočne môže dieťa osvojiť aj osamelá osoba, ak je to v záujme dieťaťa.

(2)

Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť iba manželia.

(3)

Ak chce manžel osvojiť dieťa svojho manžela, potrebuje na to súhlas druhého manžela. Súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je získanie jeho súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Originál

(1)

Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

(2)

Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.

(3)

Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

§ 101 – Súhlas rodičov pri osvojení

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov dieťaťa, ak zákon neurčuje inak. Rovnako je potrebný súhlas maloletého rodiča dieťaťa, ak zákon neurčuje inak. Súhlas možno odvolať len dovtedy, kým súd nerozhodne o zverení dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

(2)

Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol úplne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo bol pozbavený rodičovských práv a povinností, stačí súhlas druhého rodiča. Ak je spôsobilosť jedného z rodičov obmedzená, jeho súhlas treba len vtedy, ak je schopný posúdiť následky osvojenia.

(3)

Ak obaja rodičia dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli pozbavení rodičovských práv a povinností, boli úplne pozbavení spôsobilosti na právne úkony alebo nie sú schopní posúdiť následky osvojenia, je potrebný súhlas poručníka, ktorého dieťaťu ustanovil súd.

(4)

Ak je dieťa schopné posúdiť, čo osvojenie znamená, potrebný je aj jeho súhlas.

(5)

Na osvojenie dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu, ktorý na to ministerstvo určilo.

Originál

(1)

Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

(2)

Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia.

(3)

Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas poručníka, ktorý bol dieťaťu ustanovený.

(4)

Ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.

(5)

Na osvojenie maloletého dieťaťa do cudziny je potrebný aj súhlas Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky alebo orgánu štátnej správy určeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

§ 102 – Osvojenie bez súhlasu rodičov

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Súhlas rodičov dieťaťa na osvojenie nie je potrebný, ak

a)

najmenej šesť mesiacov neprejavovali o dieťa skutočný záujem, najmä ho nenavštevovali, pravidelne si neplnili vyživovaciu povinnosť a nesnažili sa zmeniť svoje pomery tak, aby sa o dieťa mohli starať osobne, pričom im v tom nebránila závažná prekážka,

b)

najmenej dva mesiace po narodení neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v tom nebránila závažná prekážka,

c)

je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej identity pri pôrode a najmenej dva mesiace po narodení dieťaťa oň neprejavila žiadny záujem, alebo

d)

dajú súhlas na osvojenie vopred bez toho, aby bolo určené, kto bude dieťa osvojovať.

(2)

Súhlas rodiča podľa písmena d) musí byť písomný a urobený pred súdom, orgánom sociálnoprávnej ochrany alebo pred povereným zamestnancom tohto orgánu v pôrodnici. Súhlas možno odvolať len dovtedy, kým súd nerozhodne o zverení dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

(3)

Súhlas v prípadoch podľa odseku 1 dáva opatrovník, ktorého súd dieťaťu ustanovil na konanie o osvojení. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia opatrovníka zaniká, keď splní úlohu, na ktorú bol ustanovený.

(4)

O tom, či sú splnené podmienky na osvojenie dieťaťa uvedené v odseku 1, rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.

Originál

(1)

Na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak

a)

počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

b)

počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

c)

je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa osobitného predpisu 17b ) a počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavila o dieťa žiadny záujem, alebo

d)

dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

(2)

Osobný súhlas rodiča podľa odseku 1 písm. d) musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. Odvolať súhlas možno len do času, kým maloleté dieťa nie je umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.

(3)

Súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61 . Funkcia opatrovníka zaniká vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

(4)

O splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.

§ 103 – Predosvojiteľská starostlivosť o dieťa

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Predtým, ako súd rozhodne o osvojení, musí byť dieťa najmenej deväť mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady na túto predosvojiteľskú starostlivosť hradí budúci osvojiteľ.

(2)

O zverení dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov rozhoduje súd na ich návrh; primerane sa použijú ustanovenia § 101 a 102. Ak budúci osvojiteľ nepodá návrh na osvojenie do osemnástich mesiacov od zverenia dieťaťa do svojej starostlivosti, súd môže predosvojiteľskú starostlivosť zrušiť.

(3)

Ak sa pestún rozhodne osvojiť dieťa, ktoré má v pestúnskej starostlivosti, nemusí byť dieťa v jeho starostlivosti podľa odseku 1, ak už pestúnska starostlivosť trvala aspoň tento čas. Rovnako sa postupuje, ak chce dieťa osvojiť osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo poručník, ktorý sa o dieťa osobne stará.

(4)

Súd v rozhodnutí o zverení dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov určí rozsah ich práv a povinností k dieťaťu.

(5)

Budúci osvojiteľ má rovnaké práva a povinnosti ako osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti.

Originál

(1)

Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.

(2)

O zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov podľa odseku 1 rozhodne na návrh budúceho osvojiteľa súd; ustanovenia § 101 a 102 sa použijú primerane. Ak budúci osvojiteľ nepodá návrh na osvojenie maloletého dieťaťa najneskôr v lehote osemnástich mesiacov od zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa, súd môže zrušiť predosvojiteľskú starostlivosť.

(3)

Ak sa pestún rozhodne osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna podľa odseku 1, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po túto dobu. Rovnako sa postupuje aj v prípade, že maloleté dieťa chce osvojiť osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, alebo poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará.

(4)

V rozhodnutí o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov súd vymedzí rozsah ich práv a povinností k maloletému dieťaťu.

(5)

Budúci osvojiteľ má rovnaké práva a povinnosti ako osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.