Zákon o rodine

Zákon č. 36/2005 Z.z.

Panel nástrojov

Zákon o rodine

Zákon č. 36/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 37 – Výchovné opatrenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Každý môže oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu nevhodné správanie detí, porušovanie povinností rodičov alebo zneužívanie rodičovských práv. Rovnako možno oznámiť aj skutočnosť, že rodičia svoje povinnosti plniť nedokážu.
(2)
Ak si to vyžaduje záujem dieťaťa, súd môže uložiť tieto výchovné opatrenia:
a)
napomenúť dieťa, jeho rodičov alebo iné osoby, ktorých správanie narúša výchovu dieťaťa,
b)
určiť nad výchovou dieťaťa dohľad, ktorý sa vykonáva najmä v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany, obcou, školou alebo zariadením, kde dieťa žije,
c)
uložiť dieťaťu obmedzenia potrebné na to, aby sa predišlo škodlivým vplyvom na jeho vývin; dodržiavanie tohto obmedzenia sleduje najmä obec,
d)
uložiť dieťaťu a rodičom povinnosť absolvovať sociálne alebo iné odborné poradenstvo.
(3)
Ak výchovné opatrenia podľa odseku 2 nepomohli a je to v záujme dieťaťa, súd môže dieťa dočasne odňať z osobnej starostlivosti rodičov, osôb v náhradnej starostlivosti, budúcich osvojiteľov alebo poručníka, a to aj proti ich vôli. Súd dieťa umiestni do zariadenia na účely:
a)
odbornej diagnostiky, najdlhšie na šesť mesiacov,
b)
odbornej pomoci alebo úpravy rodinných a sociálnych pomerov, najdlhšie na šesť mesiacov,
c)
resocializácie pri drogových alebo iných závislostiach.
(4)
Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo úpravy pomerov môže súd rodičom, osobám v náhradnej starostlivosti, budúcim osvojiteľom alebo poručníkovi uložiť:
a)
povinnosť spolupracovať so zariadením, orgánom sociálnoprávnej ochrany, obcou alebo iným subjektom,
b)
inú povinnosť.
(5)
Ak je to v záujme dieťaťa, súd môže opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj bez toho, aby predchádzalo opatrenie podľa odseku 2.
(6)
Súd môže výchovné opatrenia podľa odseku 3 vhodne spájať s opatreniami podľa odseku 2.
(7)
Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany, obcou a príslušným zariadením.
(8)
Súd priebežne hodnotí, či výchovné opatrenie plní svoj účel. Ak ho splnilo, súd ho zruší. Ak je to v záujme dieťaťa, môže súd opatrenie zopakovať alebo uložiť iné vhodné opatrenie. Ak súd rozhoduje o opakovanom opatrení podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti, môže dočasne upraviť pomery dieťaťa až do právoplatnosti rozhodnutia.
Originál
(1)
Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
(2)
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a)
vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b)
určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
c)
uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,
d)
uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
(3)
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48 , budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103 , osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely
a)
zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov,
b)
zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov,
c)
zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.
(4)
Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48 , budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103 , osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť
a)
povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom,
b)
inú povinnosť.
(5)
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2.
(6)
Ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2.
(7)
Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
(8)
Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54 , môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

§ 38 – Obmedzenie a pozbavenie rodičovských práv

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak rodičovi bráni vo výkone rodičovských práv a povinností závažná prekážka a je to v záujme dieťaťa, súd mu môže výkon týchto práv a povinností pozastaviť.
(2)
Súd rodičom obmedzí výkon rodičovských práv, ak je to v záujme dieťaťa a ak:
a)
žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b)
svoje rodičovské povinnosti si vôbec neplnia, alebo
c)
nezabezpečujú výchovu dieťaťa.
(3)
V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv súd uvedie, ktorých konkrétnych práv a povinností sa obmedzenie týka.
(4)
Ak rodič zneužíva svoje práva a povinnosti (najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním alebo iným zlým zaobchádzaním s dieťaťom) alebo ak si ich aj napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom neplní, súd ho výkonu rodičovských práv pozbaví.
Originál
(1)
Ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností.
(2)
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak
a)
žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b)
svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c)
nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
(3)
V rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
(4)
Ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

§ 39 – Výkon rodičovských práv po rozhodnutí súdu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak súd obmedzil, zbavil alebo pozastavil výkon rodičovských práv a povinností iba jednému z rodičov, druhý rodič vykonáva tieto práva a povinnosti v plnom rozsahu.
(2)
Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov, alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 4 vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, súd v rozhodnutí ustanoví dieťaťu poručníka.
(3)
Ak súd obmedzil výkon rodičovských práv a povinností obom rodičom alebo jedinému žijúcemu rodičovi, v rozhodnutí ustanoví dieťaťu opatrovníka podľa § 60.
(4)
Rozhodnutím súdu o obmedzení, pozbavení alebo pozastavení výkonu rodičovských práv a povinností vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu nezaniká.
Originál
(1)
Ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov, vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.
(2)
Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 4 vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka.
(3)
Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60 .
(4)
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.

§ 40 – Určenie priezviska dieťaťa

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich, ktoré si rodičia určili pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4.
(2)
Ak sa priezvisko dieťaťa neurčilo podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, musia sa na priezvisku dieťaťa dohodnúť a oznámiť to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia dieťaťa.
(3)
Ak sa rodičia nedohodnú na mene alebo priezvisku dieťaťa, alebo ak nie je známy ani jeden z rodičov, meno alebo priezvisko určí súd.
Originál
(1)
Deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 .
(2)
Ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa.
(3)
Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.

§ 41 – Zmena priezviska dieťaťa pri sobáši rodičov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak rodičia uzavrú manželstvo po narodení svojho dieťaťa, dieťa bude mať priezvisko určené pre ich ostatné spoločné deti.
(2)
Ak sa matka dieťaťa, ktorého otec nie je známy, vydá, manželia môžu pred matričným úradom súhlasne vyhlásiť, že toto dieťa bude mať priezvisko určené pre ich ostatné spoločné deti.
(3)
Ak má dieťa viac ako 15 rokov, na zmenu jeho mena alebo priezviska sa vyžaduje jeho súhlas.
Originál
(1)
Ak rodičia uzavrú manželstvo po narodení svojho maloletého dieťaťa, bude mať dieťa priezvisko určené pre ich ostatné deti.
(2)
Ak uzavrie manželstvo matka maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, môžu manželia pred matričným úradom súhlasne vyhlásiť, že priezvisko určené pre ich ostatné deti bude mať aj toto maloleté dieťa.
(3)
Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého dieťaťa staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.

Načítané 5 z 130 paragrafov