Občiansky zákonník

Zákon č. 40/1964 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Občiansky zákonník

Zákon č. 40/1964 Z.z.

Porovnať verzie

§ 41 – Neplatnosť len časti úkonu

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak sa dôvod neplatnosti týka iba časti právneho úkonu, neplatná je len táto časť. To však neplatí, ak z povahy, obsahu alebo okolností úkonu vyplýva, že túto časť nemožno od zvyšku úkonu oddeliť.

Originál

Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

§ 41a – Platnosť úkonu podľa skutoč

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak má neplatný právny úkon všetky náležitosti iného platného právneho úkonu, možno sa na tento iný úkon odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje skutočnú vôľu konajúcej osoby.
(2)
Ak má právny úkon zakryť iný právny úkon, platí tento zakrytý úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za skutočný a nezakrytý.
Originál
(1)
Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
(2)
Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

§ 42 – Škoda z neplatného úkonu

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak vznikne škoda v dôsledku neplatnosti právneho úkonu, zodpovedá sa za ňu podľa pravidiel tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Originál

Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

§ 42a – Ochrana veriteľa pred dlžníkom

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Veriteľ sa môže na súde domáhať, aby dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5 boli voči nemu právne neúčinné, ak tieto úkony znižujú možnosť uspokojiť jeho vymáhateľnú pohľadávku. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je jeho nárok voči dlžníkovi z tohto úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2)
Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Rovnako možno odporovať úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami (§ 116 a 117), prípadne v ich prospech, okrem prípadu, keď druhá strana dlžníkov úmysel nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.
(3)
Odporovať možno aj právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a:
a)
osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo jemu blízka osoba v čase úkonu aspoň 10 % majetkovú účasť,
c)
právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo jemu blízka osoba štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d)
právnickou osobou, v ktorej má osoba z písmena c) v čase úkonu aspoň 34 % majetkovú účasť.
(4)
Odporovať možno aj právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a:
a)
členom jeho štatutárneho orgánu, prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b)
osobou blízkou osobe z písmena a) (§ 116 a 117),
c)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba z písmen a) a b) v čase úkonu aspoň 10 % majetkovú účasť,
d)
právnickou osobou, v ktorej je osoba z písmen a) a b) štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e)
právnickou osobou, v ktorej má osoba z písmena d) v čase úkonu aspoň 34 % majetkovú účasť.
(5)
Odporovať možno aj právnemu úkonu, ktorým dlžník v posledných troch rokoch prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia (aspoň vo výške podľa znaleckého posudku alebo odborného odhadu), a ktorý:
a)
spôsobil, že sa dlžník stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,
b)
bol urobený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c)
bol urobený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase splatnosti.
Originál
(1)
Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2)
Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
(3)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a)
osobou jemu blízkou ( § 116 a 117 ),
b)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c)
právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
(4)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a
a)
členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,
b)
osobou blízkou ( § 116 a 117 ) osobe uvedenej v písmene a),
c)
právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d)
právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
(5)
Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b ) alebo odborným odhadom, a ktorý
a)
spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c ) alebo
b)
bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo
c)
bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

§ 42b – Odporovanie právnym úkonom veriteľom

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Veriteľ sa môže domáhať odporovania právnym úkonom dlžníka prostredníctvom súdnej žaloby.
(2)
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje voči osobe, ktorá z tohto úkonu dlžníka získala prospech.
(3)
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen voči osobám, ktoré sa na ňom s dlžníkom dohodli, ale aj voči ich dedičom či právnym nástupcom. Voči tretím osobám možno toto právo uplatniť len vtedy, ak im boli známe okolnosti, pre ktoré bol úkon voči ich predchodcovi odporovateľný.
(4)
Ak veriteľ s odporovaním právnemu úkonu uspeje, takýto úkon je voči nemu právne neúčinný. Veriteľ môže žiadať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo z dlžníkovho majetku v dôsledku tohto úkonu ušlo. Ak to nie je možné, má právo na náhradu škody od toho, kto z tohto úkonu získal prospech.
Originál
(1)
Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2)
Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
(3)
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
(4)
Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Načítané 5 z 681 paragrafov