Občiansky zákonník

Zákon č. 40/1964 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Občiansky zákonník

Zákon č. 40/1964 Z.z.

Porovnať verzie

§ 151l – Začatie výkonu záložného práva

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Záložný veriteľ musí písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi (ak sú to iné osoby), že začína výkon záložného práva. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, musí tam začatie výkonu aj zapísať, ak zákon neurčuje inak. V oznámení musí veriteľ uviesť, ako sa chce zo zálohu uspokojiť.
(2)
Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu veriteľa záloh previesť na iného. Ak tak napriek tomu urobí, tento prevod neplatí voči osobám, ktoré záloh nadobudli v bežnom obchodnom styku, ibaže by nadobúdateľ vedel alebo mohol vedieť, že sa už začal výkon záložného práva.
(3)
Záložný veriteľ má právo žiadať od záložcu preplatenie nákladov, ktoré musel účelne vynaložiť v súvislosti s výkonom záložného práva.
(4)
Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, veriteľ musí poslať jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva okresnému úradu, ktorý túto skutočnosť zapíše do katastra.
Originál
(1)
Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
(2)
Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva.
(3)
Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
(4)
Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

§ 151m – Záložné právo k účtu a vkladu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zmluvné záložné právo k pohľadávke z účtu, vkladu (ak nejde o cenný papier), inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru medzi osobami uvedenými v odseku 8 vzniká uzatvorením zmluvy. Zmluva nemusí byť písomná. Takto vzniknuté záložné právo možno kedykoľvek počas jeho trvania zaregistrovať v registri záložných práv, okrem prípadu, keď ide o zmluvné záložné právo k pohľadávke z úveru.
(2)
Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, prednosť má to, ktoré vzniklo ako prvé, ak tento zákon neurčuje inak. Ak je na zálohu viac záložných práv a niektoré nie sú registrované, prednosť majú tie registrované, a to podľa poradia ich registrácie.
(3)
Ak dlžník nesplní zabezpečenú pohľadávku riadne a včas, alebo ak nastane iná skutočnosť dohodnutá v zmluve, záložný veriteľ môže záložné právo vykonať spôsobom, ktorý ustanovuje zákon alebo ktorý si strany dohodli v zmluve. Pri tomto výkone sa nepoužijú ustanovenia § 151l ods. 1, § 151m ods. 1, 2, 3 posledná veta, ods. 7 a 9 a § 151ma ods. 1 a 2.
(4)
Spôsob výkonu záložného práva môže byť najmä započítanie proti zabezpečenej pohľadávke alebo použitie zálohu na vyrovnanie tejto pohľadávky.
(5)
Ak sa na tom zmluvné strany dohodli, záložný veriteľ môže so zálohom nakladať v medziach zmluvy. Koná pritom v mene záložcu a na svoj účet. Ak záložný veriteľ záloh previedol, záložné právo voči novému majiteľovi už nepôsobí.
(6)
Ak záložný veriteľ nakladal so zálohom skôr, než nastala skutočnosť rozhodná pre výkon záložného práva, musí najneskôr v deň splatnosti zabezpečenej pohľadávky zaobstarať v mene záložcu a na svoj účet rovnocenný záloh, ktorý nahradí ten pôvodný, ak sa so záložcom nedohodol inak. Pre poradie záložného práva k rovnocennému zálohu je rozhodujúci čas vzniku alebo registrácie pôvodného záložného práva. Rovnocenný záloh je predmetom toho istého záložného práva. Rovnocenný záloh je, ak sa strany nedohodli inak, pohľadávka z účtu alebo inej formy vkladu v rovnakej sume a mene voči tomu istému dlžníkovi. Ak záložný veriteľ nakladal so zálohom tak, že na ňom zriadil záložné právo, vstupom rovnocenného zálohu prechádza pôvodný záloh zo záložcu na záložného veriteľa.
(7)
Ak sa na tom zmluvné strany dohodli, záložný veriteľ môže namiesto postupu podľa odseku 6 rovnocenný záloh započítať proti zabezpečenej pohľadávke alebo ho použiť na jej vyrovnanie.
(8)
Odseky 1 až 7 platia len vtedy, ak zmluvu o zriadení záložného práva uzatvorili tieto osoby:
a)
orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b)
Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, medzinárodná rozvojová banka a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,
c)
banka, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania a zahraničný subjekt kolektívneho investovania,
d)
iná osoba podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorá ako hlavný predmet podnikania vykonáva činnosti, ktoré môže vykonávať banka, alebo osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
e)
iná osoba podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku, alebo osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
f)
centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov alebo iných dlhových cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti vrátane osoby, ktorá zúčtováva a vyrovnáva obchody s finančnými nástrojmi alebo vykonáva činnosti ústrednej protistrany,
g)
iná osoba, ak sú splnené tieto podmienky:
1.
druhou zmluvnou stranou je osoba uvedená v písmenách a) až d) a f),
2.
záložné právo zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo z obchodov, ktorých vysporiadanie môže byť predmetom takejto zmluvy podľa osobitného predpisu.
(9)
Odseky 1 až 8 sa nevzťahujú na pohľadávky zo spotrebiteľských úverov, okrem prípadu, ak je účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva niektorá z osôb podľa odseku 8 písm. b).
Originál

Osobitné ustanovenia k záložnému právu k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru

(1)
Zmluvné záložné právo k pohľadávke z účtu, vkladu, ak nejde o cenný papier, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru medzi osobami uvedenými v odseku 8 vzniká uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva; písomná forma zmluvy sa nevyžaduje. Takto vzniknuté záložné právo možno kedykoľvek počas jeho trvania zaregistrovať v registri záložných práv; to sa nevzťahuje na zriadenie zmluvného záložného práva k pohľadávke z úveru.
(2)
Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, uspokoja sa prednostne záložné práva vznikom najstaršie, ak ďalej tento zákon neustanovuje inak. Ak vznikne na zálohu viac záložných práv a niektoré z nich nie sú registrované v registri záložných práv, záložné práva registrované v registri záložných práv sa uspokoja prednostne podľa poradia ich registrácie pred ostatnými záložnými právami.
(3)
Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená alebo ak nastane iná skutočnosť určená v zmluve o zriadení záložného práva ako skutočnosť rozhodná pre výkon záložného práva, záložný veriteľ môže záložné právo vykonať spôsobom ustanoveným zákonom alebo dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. Ustanovenia § 151l ods. 1 , § 151m ods. 1, 2, 3 posledná veta , ods. 7 a 9 a § 151ma ods. 1 a 2 sa nepoužijú.
(4)
Dohodnutým spôsobom výkonu záložného práva môže byť najmä započítanie proti zabezpečenej pohľadávke alebo použitie zálohu na vyrovnanie zabezpečenej pohľadávky.
(5)
Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva, záložný veriteľ je oprávnený v medziach zmluvy so zálohom nakladať; pritom koná v mene záložcu a na svoj účet. Ak záložný veriteľ záloh previedol, záložné právo voči nadobúdateľovi nepôsobí.
(6)
Ak záložný veriteľ so zálohom nakladal pred tým, ako nastala skutočnosť rozhodná pre výkon záložného práva, je povinný najneskôr v posledný deň splatnosti zabezpečenej pohľadávky obstarať v mene záložcu a na svoj účet rovnocenný záloh, ktorý vstúpi na miesto pôvodného zálohu, ibaže sa so záložcom dohodol inak; na posúdenie poradia záložného práva vzťahujúceho sa na rovnocenný záloh je rozhodujúci čas vzniku alebo registrácie záložného práva. Rovnocenný záloh, ktorý vstúpil na miesto pôvodného zálohu, je predmetom toho istého záložného práva. Rovnocenným zálohom sa rozumie, ak sa zmluvné strany nedohodli inak, pohľadávka z účtu alebo inej formy vkladu znejúca na tú istú sumu v tej istej mene voči tomu istému dlžníkovi. Ak záložný veriteľ so zálohom nakladal tak, že na ňom zriadil záložné právo, vstupom rovnocenného zálohu na miesto pôvodného zálohu pôvodný záloh prechádza zo záložcu na záložného veriteľa.
(7)
Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva, záložný veriteľ môže namiesto postupu podľa odseku 6 rovnocenný záloh započítať proti zabezpečenej pohľadávke alebo rovnocenný záloh použiť na jej vyrovnanie.
(8)
Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa použijú, len ak zmluvu o zriadení záložného práva uzatvorili tieto osoby:
a)
orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b)
Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, medzinárodná rozvojová banka a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,
c)
banka, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, inštitúcia elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho investovania a zahraničný subjekt kolektívneho investovania,
d)
iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z činností, ktoré môže podľa osobitného predpisu vykonávať banka, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
e)
iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
f)
centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného systému, zúčtovací agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov alebo iných dlhových cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie obchodov s finančnými nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď nie je zahraničným centrálnym depozitárom,
g)
iná osoba, ako je uvedená v písmenách a) až f), ak sú splnené tieto podmienky:
1.
druhou zmluvnou stranou je niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) a f),
2.
záložné právo zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávku z obchodov, ktorých vysporiadanie môže byť predmetom zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát podľa osobitného predpisu. 3faa )
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na pohľadávky zo spotrebiteľských úverov poskytnutých spotrebiteľovi podľa osobitného zákona, to neplatí, ak účastníkom zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam z úverov je niektorá z osôb podľa odseku 8 písm. b).

§ 151n – Vecné bremená a povinnosti

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného. Vlastník musí niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva z vecných bremien sú buď spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2)
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nového majiteľa.
(3)
Ak sa účastníci nedohodli inak, ten, kto je oprávnený užívať cudziu vec na základe vecného bremena, musí znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Ak však vec užíva aj jej vlastník, náklady znášajú obaja podľa miery, v akej vec využívajú.
Originál
(1)
Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2)
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
(3)
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

§ 151o – Vznik a zriadenie vecných bremien

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, závetom v spojení s výsledkami dedičského konania, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím úradu alebo zo zákona. Právo z vecného bremena možno získať aj dlhodobým výkonom práva (vydržaním), pričom platia pravidlá z § 134. Aby právo z vecného bremena vzniklo, musí sa zapísať do katastra nehnuteľností.
(2)
Zmluvou môže vecné bremeno zriadiť vlastník nehnuteľnosti, ak osobitný zákon nedáva toto právo aj iným osobám.
(3)
Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom susedného pozemku a k stavbe sa inak nedá dostať, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno, ktoré mu umožní prechádzať cez susedný pozemok.
Originál
(1)
Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
(2)
Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
(3)
Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

§ 151p – Zánik a zrušenie ve

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vecné bremená zanikajú rozhodnutím úradu alebo zo zákona. Ak má vecné bremeno zaniknúť na základe zmluvy, musí sa tento zánik zapísať do katastra nehnuteľností.
(2)
Vecné bremeno zanikne, ak sa nehnuteľnosť zmení tak, že už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo lepšiemu využitiu jej nehnuteľnosti. Ak ide len o dočasnú nemožnosť využívať právo, vecné bremeno nezaniká.
(3)
Ak zmenou pomerov vznikne veľký nepomer medzi vecným bremenom a výhodou, ktorú má oprávnený, súd môže rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzí alebo zruší. Ak už nie je spravodlivé trvať na vecnom plnení, súd môže rozhodnúť, že sa namiesto neho bude poskytovať peňažná náhrada.
(4)
Ak je právo z vecného bremena viazané na konkrétnu osobu, toto právo zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
Originál
(1)
Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
(2)
Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
(3)
Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(4)
Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Načítané 5 z 681 paragrafov