Ústava Slovenskej republiky (460/1992 Z.z.)

§ 81a – Zánik mandátu poslanca

Trvalý odkaz

Jednoducho

a)

keď skončí volebné obdobie,

b)

keď sa poslanec vzdal funkcie,

c)

keď príde o právo byť zvolený,

d)

keď sa parlament rozpustí,

e)

keď nastane konflikt záujmov podľa článku 77 ods. 1,

f)

keď nadobudne právoplatnosť rozsudok, ktorým poslanca odsúdili za úmyselný trestný čin, alebo keď ho odsúdili a súd mu neodložil trest odňatia slobody podmienečne.

Originál

a)

uplynutím volebného obdobia,

b)

vzdaním sa mandátu,

c)

stratou voliteľnosti,

d)

rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,

e)

vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1 ,

f)

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.

§ 82 – Zasadanie Národnej rady

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Parlament zasadá stále.

(2)

Prvú schôdzu zvolá prezident do 30 dní od volieb. Ak tak neurobí, parlament sa zíde 30. deň po vyhlásení výsledkov volieb.

(3)

Parlament môže prerušiť zasadanie najviac na štyri mesiace v roku. Počas prerušenia pracujú predseda, podpredsedovia a výbory.

(4)

Predseda môže zvolať schôdzu skôr, ak o to požiada vláda alebo aspoň pätina poslancov.

(5)

Zasadanie končí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením parlamentu.

Originál

(1)

Národná rada Slovenskej republiky zasadá stále.

(2)

Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zvolá prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak tak neurobí, Národná rada Slovenskej republiky sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov volieb.

(3)

Národná rada Slovenskej republiky môže uznesením prerušiť svoje zasadanie. Dĺžka prerušenia nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku. Počas prerušenia zasadania vykonávajú svoju pôsobnosť predseda, podpredsedovia a výbory Národnej rady Slovenskej republiky.

(4)

Počas prerušenia zasadania predseda Národnej rady Slovenskej republiky môže zvolať schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj pred určeným termínom. Urobí tak vždy, ak o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov.

(5)

Zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo jej rozpustením.

§ 83 – Zvolávanie schôdzí parlamentu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva jej predseda.

(2)

Predseda Národnej rady musí zvolať schôdzu aj vtedy, keď o to požiada aspoň pätina poslancov. V takom prípade ju zvolá do siedmich dní.

(3)

Schôdze Národnej rady sú verejné.

(4)

Neverejná schôdza sa môže konať len v prípadoch, ktoré určí zákon, alebo ak sa na tom Národná rada uznesie trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

Originál

(1)

Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva jej predseda.

(2)

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolá schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V takomto prípade zvolá schôdzu do siedmich dní.

(3)

Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sú verejné.

(4)

Neverejné schôdze sa môžu konať len v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

§ 84 – Hlasovanie v parlamente

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Národná rada môže rozhodovať, ak je prítomná viac ako polovica všetkých poslancov.

(2)

Na platné rozhodnutie potrebujú súhlas viac ako polovice prítomných poslancov, ak ústava nehovorí inak.

(3)

Na schválenie medzinárodných zmlúv podľa článku 7 ods. 3 a 4 a zákonov vrátených prezidentom podľa článku 102 písm. o) treba súhlas viac ako polovice všetkých poslancov.

(4)

Na prijatie ústavy, jej zmeny, ústavného zákona, niektorých medzinárodných zmlúv podľa článku 7 ods. 2, na vyhlásenie referenda o odvolaní prezidenta, na podanie obžaloby na prezidenta, na skrátenie volebného obdobia parlamentu, na vyhlásenie vojny a na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa článku 102 ods. 1 písm. j) treba súhlas najmenej troch pätín všetkých poslancov.

(5)

Na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu treba tiež tri pätiny hlasov všetkých poslancov. Ak sa potrebný počet sudcov nezvolí ani pri opakovanom hlasovaní, stačí pri ďalších voľbách viac ako polovica hlasov všetkých poslancov.

Originál

(1)

Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov.

(2)

Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak.

(3)

Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 a na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

(4)

Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 , na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta, na prijatie uznesenia o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, na vypovedanie vojny inému štátu a na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.

(5)

Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu; ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí touto väčšinou potrebný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu ani v opakovanej voľbe, v novej voľbe a každej ďalšej voľbe postačuje na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu súhlas aspoň nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

§ 85 – Účasť člena vlády na schôdzi parlamentu

Trvalý odkaz

Jednoducho

Ak Národná rada alebo jej orgán požiada, člen vlády alebo vedúci štátneho úradu sa musí zúčastniť na ich schôdzi.

Originál

Na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej orgánu sa člen vlády Slovenskej republiky alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi, alebo na schôdzi jej orgánu.