Ústava Slovenskej republiky

Zákon č. 460/1992 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Ústava Slovenskej republiky

Zákon č. 460/1992 Z.z.

Porovnať verzie

§ 149 – Ochrana práv prokuratúrou

Trvalý odkaz
Jednoducho

Prokuratúra chráni práva a záujmy ľudí, firiem a štátu, ktoré chráni zákon.

Originál

Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

§ 150 – Vymenovanie generálneho prokurátora

Trvalý odkaz
Jednoducho

Prokuratúru vedie generálny prokurátor. Vymenúva ho a odvoláva prezident na návrh parlamentu.

Originál

Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.

§ 151 – Právomoci prokurátorov a organizácia prokuratúry

Trvalý odkaz
Jednoducho

Zákon upraví podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní prokurátorov, ich právach a povinnostiach a organizáciu prokuratúry.

Originál

Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.

§ 151a – Verejný ochranca práv

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Verejný ochranca práv je nezávislý úrad, ktorý podľa zákona chráni práva ľudí a firiem pred úradmi a štátnymi orgánmi, ak tieto porušia právne predpisy. V niektorých prípadoch môže pomáhať uplatňovať zodpovednosť štátnych úradníkov, ktorí porušili práva. Všetky štátne orgány mu musia pomáhať.
(2)
Verejný ochranca práv môže podať návrh na Ústavný súd, ak zákon porušuje základné práva alebo slobody.
(3)
Verejného ochrancu práv volí Národná rada na päť rokov. Navrhne ho aspoň 15 poslancov. Môže ním byť občan Slovenska, ktorý môže byť poslancom a má aspoň 35 rokov. Nesmie byť členom politickej strany. Zostáva vo funkcii aj po skončení obdobia, kým nezloží sľub nový ochranca.
(4)
Funkcia skončí, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin bez podmienečného odkladu, alebo ak stratil voliteľnosť.
(5)
Národná rada ho môže odvolať, ak zo zdravotných dôvodov najmenej tri mesiace nemôže riadne pracovať.
(6)
Podrobnosti o voľbe, odvolaní, právomociach, podmienkach výkonu funkcie, právnej ochrane, návrhoch na Ústavný súd podľa článku 130 ods. 1 písm. h) a uplatňovaní práv osôb určí zákon.
Originál
(1)
Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.
(2)
Verejný ochranca práv môže predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa čl. 125, ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
(3)
Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického hnutia. Verejný ochranca práv ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia do zloženia sľubu novým verejným ochrancom práv.
(4)
Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, alebo stratou voliteľnosti.
(5)
Národná rada Slovenskej republiky môže verejného ochrancu práv odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.
(6)
Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany, o predkladaní návrhov na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods. 1 písm. h) a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanoví zákon.

§ 152 – Platnosť starých zákonov a ich zrušenie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Staré ústavné zákony, zákony a predpisy zostávajú platné, ak neodporujú tejto ústave. Príslušné orgány ich môžu meniť alebo rušiť.
(2)
Zákony a predpisy vydané v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike zaniknú 90 dní po zverejnení rozhodnutia ústavného súdu o ich neplatnosti.
(3)
O neplatnosti rozhoduje ústavný súd na návrh osôb uvedených v článku 130.
(4)
Výklad a používanie zákonov musí byť v súlade s touto ústavou.
Originál
(1)
Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky.
(2)
Neplatnosť zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike vzniká deväťdesiatym dňom po uverejnení rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov.
(3)
O neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky podľa návrhu osôb uvedených v čl. 130 .
(4)
Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Načítané 5 z 177 paragrafov