Ústava Slovenskej republiky

Zákon č. 460/1992 Zb.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Ústava Slovenskej republiky

Zákon č. 460/1992 Zb.

Porovnať verzie

§ 155 – Zrušenie starších ústavných zákonov

Trvalý odkaz
Jednoducho
1.
Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) je najvyšší zákon nášho štátu. Určuje základné pravidlá, podľa ktorých funguje štát, ako sa vykonáva štátna moc a aké práva majú občania.
2.
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Štát sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo a zaväzuje sa dodržiavať medzinárodné právo a svoje medzinárodné záväzky.
3.
Ústava určuje, odkiaľ pochádza štátna moc a ako sa má vykonávať. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy a v medziach zákona. Pre občanov platí, že môžu robiť všetko, čo zákon výslovne nezakazuje.
4.
Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné. Zmeniť hranice štátu možno iba ústavným zákonom.
5.
Prírodné zdroje patria štátu. Preprava vody cez hranice je zakázaná, okrem prípadov, na ktoré sa vzťahujú výnimky. Ústava ďalej upravuje podmienky, za akých možno získať alebo stratiť štátne občianstvo, a určuje, že slovenčina je štátnym jazykom.
1.
Ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky.
2.
Ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1990 Zb. o počte poslancov Slovenskej národnej rady, o znení sľubu poslancov Slovenskej národnej rady, členov vlády Slovenskej republiky a poslancov národných výborov a o volebnom období Slovenskej národnej rady.
3.
Ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1992 Zb. o Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Originál
1.
ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky,
2.
ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1990 Zb. o počte poslancov Slovenskej národnej rady, o znení sľubu poslancov Slovenskej národnej rady, členov vlády Slovenskej republiky a poslancov národných výborov a o volebnom období Slovenskej národnej rady,
3.
ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1992 Zb. o Ústavnom súde Slovenskej republiky.

§ 156 – Účinnosť ústavy a jej výnimky

Trvalý odkaz
Jednoducho

Táto Ústava Slovenskej republiky platí odo dňa vyhlásenia. Výnimkou sú čl. 3 ods. 2, čl. 23 ods. 4 (ak ide o vyhostenie alebo vydanie občana inému štátu), čl. 53, čl. 84 ods. 3 (ak ide o vypovedanie vojny inému štátu), čl. 86 písm. k) a l), čl. 102 písm. g) (ak ide o vymenúvanie profesorov vysokých škôl, rektorov a o vymenúvanie a povyšovanie generálov), písmená j) a k), a čl. 152 ods. 1 druhá veta (ak sa týka ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky). Tie nadobudnú účinnosť súčasne s príslušnými zmenami ústavných pomerov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v súlade s touto ústavou.

Originál

Táto Ústava Slovenskej republiky nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, okrem čl. 3 ods. 2 , čl. 23 ods. 4 , ak ide o vyhostenie alebo vydanie občana inému štátu, čl. 53 , 84 ods. 3 , ak ide o vypovedanie vojny inému štátu, čl. 86 písm. k) a l) , čl. 102 písm. g) , ak ide o vymenúvanie profesorov vysokých škôl a rektorov a o vymenúvanie a povyšovanie generálov, písmená j) a k) , čl. 152 ods. 1 druhá veta, ak sa týka ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré nadobudnú účinnosť súčasne s príslušnými zmenami ústavných pomerov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v súlade s touto ústavou.