Zákon o sociálnom poistení

Zákon č. 461/2003 Z.z.

Panel nástrojov

Zákon o sociálnom poistení

Zákon č. 461/2003 Z.z.

Porovnať verzie

§ 34 – Nárok na nemocenské

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne poistenú osobu vzniká nárok už od prvého dňa. Nárok zaniká po skončení práceneschopnosti, najneskôr po uplynutí 52 týždňov, čo nazývame podporné obdobie, ak zákon neurčuje inak.
(2)
Zamestnanec má nárok na nemocenské od prvého dňa, ak sa stal práceneschopným v ochrannej lehote.
(3)
Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie počas prvých štrnástich dní práceneschopnosti, nárok na nemocenské mu vzniká od nasledujúceho dňa po zániku poistenia.
(4)
Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia práceneschopnosti, ak nastali v priebehu 52 týždňov pred vznikom aktuálnej neschopnosti.
(5)
Predchádzajúce obdobia sa do podporného obdobia nezapočítajú, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej práceneschopnosti a počas tohto času nevznikla nová práceneschopnosť. Do podporného obdobia sa nepočíta karanténa ani izolácia.
(6)
Ak je poistenkyňa práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu a vznikol jej nárok na materské, nárok na nemocenské jej zaniká od začiatku tohto šiesteho týždňa.
Originál
(1)
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie”), ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.
(3)
Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.
(4)
Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.
(5)
Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.
(6)
Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

§ 35 – Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých

Trvalý odkaz
Jednoducho
a)
má nárok na výplatu materského alebo
b)
pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu.
Originál
a)
má nárok na výplatu materského alebo
b)
pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu. 50a )

§ 36 – Poskytovanie nemocenského

Trvalý odkaz
Jednoducho

Nemocenské sa vypláca za jednotlivé dni.

Originál

Nemocenské sa poskytuje za dni.

§ 37 – Výška nemocenského

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Nemocenské zamestnanca je 55 % z denného vymeriavacieho základu, ak zákon neurčuje inak.
(2)
Pre zamestnanca, ktorému práceneschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému poistenie zaniklo počas práceneschopnosti, ako aj pre samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne poistené osoby platí, ak zákon neurčuje inak, že nemocenské je:
a)
od prvého do tretieho dňa práceneschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu,
b)
od štvrtého dňa práceneschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Originál
(1)
Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 , ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období
a)
od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 a
b)
od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 .

§ 38 – Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského

Trvalý odkaz
Jednoducho

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského od dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia práceneschopnosti, najviac však 30 dní. Za porušenie liečebného režimu sa považuje aj porušenie nariadenej karantény alebo izolácie.

Originál

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu. Za porušenie liečebného režimu na účely prvej vety sa považuje aj porušenie nariadeného karanténneho opatrenia alebo izolácie.

Načítané 5 z 387 paragrafov