§ 241a
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Pre účely nadnárodného informovania a prerokovania platia tieto definície:
a)
Zamestnávateľ pôsobiaci v členských štátoch je ten, ktorý zamestnáva aspoň 1 000 zamestnancov v týchto štátoch, pričom v každom z najmenej dvoch členských štátov zamestnáva aspoň 150 ľudí.
b)
Skupina zamestnávateľov je riadiaci zamestnávateľ a ním ovládané firmy.
c)
Skupina zamestnávateľov pôsobiacich v členských štátoch je skupina s celkovo aspoň 1 000 zamestnancami v týchto štátoch, pričom aspoň dvaja zamestnávatelia v skupine pôsobia v rôznych členských štátoch a každý z nich zamestnáva aspoň 150 ľudí vo svojom štáte.
d)
Zástupcovia zamestnancov so sídlom na Slovensku sú zástupcovia podľa § 230 a 233, člen osobitného vyjednávacieho orgánu, člen európskej zamestnaneckej rady a zástupca zabezpečujúci iný dohodnutý postup informovania.
e)
Ústredné vedenie je vedenie zamestnávateľa alebo riadiaceho zamestnávateľa skupiny. Ak nemá sídlo v členskom štáte, považuje sa zaň zástupca v členskom štáte, alebo ak taký nie je, vedenie tej časti firmy, ktorá zamestnáva najviac ľudí v členských štátoch.
f)
Osobitný vyjednávací orgán je orgán zriadený podľa § 244 na vyjednávanie o európskej zamestnaneckej rade alebo inom postupe.
g)
Európska zamestnanecká rada je rada zriadená podľa § 245 alebo § 246 na informovanie a prerokovanie so zamestnancami.
h)
Informovanie je poskytnutie informácií zástupcom zamestnancov tak, aby sa s nimi mohli oboznámiť a posúdiť ich. Musí sa stať v čase a spôsobom, ktorý umožní zástupcom pripraviť sa na prerokovanie.
i)
Prerokovanie je dialóg medzi vedením a zástupcami zamestnancov, ktorý im umožňuje v primeranej lehote vyjadriť stanovisko k navrhovaným opatreniam, ktoré môže vedenie zohľadniť pri rozhodovaní.
j)
Nadnárodné otázky sú témy týkajúce sa zamestnávateľa alebo skupiny ako celku, alebo aspoň dvoch zamestnávateľov či zložiek v dvoch rôznych členských štátoch.
(2)
Riadiaci zamestnávateľ je ten, ktorý môže uplatňovať rozhodujúci vplyv na iného zamestnávateľa v skupine, napríklad kvôli vlastníctvu, majetkovej účasti alebo pravidlám riadenia.
(3)
Riadiaci zamestnávateľ je, ak sa nedokáže opak, ten, kto voči inému zamestnávateľovi priamo alebo nepriamo:
a)
vlastní väčšinu základného imania,
b)
kontroluje väčšinu hlasovacích práv,
c)
môže vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu.
(4)
Do práv riadiaceho zamestnávateľa sa započítavajú aj práva ním ovládaných firiem a osôb, ktoré konajú v jeho záujme.
(5)
Rozhodujúci vplyv sa nepredpokladá len preto, že niekto vykonáva funkciu správcu konkurznej podstaty, likvidátora alebo inej úradnej osoby.
(6)
Zamestnávateľ nie je riadiacim zamestnávateľom, ak ide o spoločnosť podľa osobitného nariadenia o kontrole koncentrácií medzi podnikmi.
(7)
O tom, či je zamestnávateľ riadiaci, rozhoduje právny poriadok členského štátu, ktorým sa riadi. Ak sa riadi právom iného štátu, rozhoduje právo členského štátu, kde má sídlo jeho zástupca, alebo kde má sídlo zložka s najvyšším počtom zamestnancov v členských štátoch.
(8)
Ak podľa kritérií v odseku 3 spĺňa podmienky viac zamestnávateľov, riadiacim je ten, kto môže vymenovať viac ako polovicu členov orgánov, ak sa nepreukáže, že rozhodujúci vplyv má niekto iný.
(9)
Počet zamestnancov sa počíta ako priemerný počet za predchádzajúce dva roky vrátane zamestnancov na kratší pracovný čas.
Originál
(1)
Na účely uplatňovania práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie
a)
zamestnávateľ pôsobiaci na území členských štátov je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov,
b)
skupina zamestnávateľov je riadiaci zamestnávateľ a ním ovládaní zamestnávatelia,
c)
skupina zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov je skupina zamestnávateľov, ktorá spolu zamestnáva najmenej 1 000 zamestnancov v členských štátoch, z ktorých najmenej dvaja zamestnávatelia skupiny zamestnávateľov pôsobia v dvoch rôznych členských štátoch a z ktorých najmenej jeden zamestnávateľ skupiny zamestnávateľov zamestnáva najmenej 150 zamestnancov v jednom členskom štáte a najmenej jeden ďalší zamestnávateľ skupiny zamestnávateľov zamestnáva najmenej 150 zamestnancov v inom členskom štáte,
d)
zástupcami zamestnancov u zamestnávateľa alebo organizačnej zložky zamestnávateľa so sídlom alebo miestom podnikania (ďalej len „sídlo“) na území Slovenskej republiky sú zástupcovia zamestnancov podľa § 230 a 233, člen osobitného vyjednávacieho orgánu, člen európskej zamestnaneckej rady a zástupca zamestnancov zabezpečujúci iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,
e)
ústredné vedenie je ústredné vedenie zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo ústredné vedenie riadiaceho zamestnávateľa v prípade skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov; ak ústredné vedenie nemá sídlo v členskom štáte, za ústredné vedenie sa považuje zástupca ústredného vedenia v členskom štáte, ktorý sa ustanoví v prípade potreby, a ak takýto zástupca nie je ustanovený, za ústredné vedenie sa považuje vedenie organizačnej zložky zamestnávateľa alebo zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú najväčší počet zamestnancov v ktoromkoľvek z členských štátov,
f)
osobitný vyjednávací orgán je orgán zriadený podľa § 244 s cieľom uskutočňovať vyjednávanie s ústredným vedením o zriadení európskej zamestnaneckej rady alebo o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,
g)
európska zamestnanecká rada je rada zriadená podľa § 245 alebo § 246 s cieľom informovania zamestnancov a prerokovania s nimi,
h)
informovanie je poskytovanie informácií zamestnávateľom zástupcom zamestnancov, aby sa mohli oboznámiť s ich obsahom a posúdiť ich; informovanie sa uskutoční v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý umožní zástupcom zamestnancov podrobne posúdiť možné dôsledky, ktoré vyplývajú z poskytnutých informácií, a v prípade potreby pripraviť sa na prerokovanie s príslušným orgánom zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov,
i)
prerokovanie je dialóg a výmena názorov medzi ústredným vedením alebo inou primeranou úrovňou vedenia a zástupcami zamestnancov v takom čase, takým spôsobom a s takým obsahom, ktorý zástupcom zamestnancov na základe poskytnutých informácií umožňuje v primeranej lehote vyjadriť k navrhovaným opatreniam, ktorých sa prerokovanie týka, stanovisko, ktoré je možné zohľadniť v rámci rozhodovania zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vedenia,
j)
nadnárodné otázky sú otázky týkajúce sa zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov ako celku alebo najmenej dvoch zamestnávateľov alebo organizačných zložiek zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov nachádzajúcich sa v dvoch rôznych členských štátoch.
(2)
Na účely tohto zákona riadiaci zamestnávateľ je zamestnávateľ, ktorý môže vykonávať rozhodujúci vplyv na ovládaného zamestnávateľa alebo ovládaných zamestnávateľov skupiny zamestnávateľov najmä z dôvodu vlastníctva, majetkovej a finančnej účasti alebo pravidiel, ktorými sa riadi.
(3)
Riadiaci zamestnávateľ je, ak sa nepreukáže inak, vždy zamestnávateľ, ktorý vo vzťahu k ovládanému zamestnávateľovi priamo alebo nepriamo
a)
vlastní väčšinu základného imania tohto zamestnávateľa,
b)
kontroluje väčšinu hlasovacích práv spojených so základným imaním tohto zamestnávateľa alebo
c)
môže vymenovať viac ako polovicu členov správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu tohto zamestnávateľa.
(4)
Na účely odseku 3 písm. b) a c) práva riadiaceho zamestnávateľa hlasovať alebo vymenovať zahŕňajú aj práva každého ním ovládaného zamestnávateľa a práva každej osoby alebo orgánu konajúcich vo vlastnom mene, ale v záujme riadiaceho zamestnávateľa alebo ktoréhokoľvek iného ním ovládaného zamestnávateľa.
(5)
Rozhodujúci vplyv sa nepredpokladá výlučne z dôvodu vykonávania funkcie predbežného správcu, správcu konkurznej podstaty, likvidátora alebo inej úradnej osoby v prípade skončenia činnosti, likvidácie, platobnej neschopnosti, zastavenia platieb, vyrovnania alebo podobného postupu.
(6)
Zamestnávateľ sa nepovažuje za riadiaceho zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnávateľovi, v ktorom má účasť, ak je spoločnosťou uvedenou v čl. 3 ods. 5 písm. a) alebo c) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi.
(7)
Rozhodujúcim na určenie, či je zamestnávateľ riadiacim zamestnávateľom, je právny poriadok členského štátu, ktorým sa zamestnávateľ spravuje. Ak sa zamestnávateľ spravuje právnym poriadkom iného ako členského štátu, rozhodujúcim na určenie je právny poriadok členského štátu, na ktorého území má sídlo zástupca tohto zamestnávateľa, alebo ak takýto zástupca neexistuje, právny poriadok členského štátu, na ktorého území má sídlo vedenie organizačnej zložky zamestnávateľa alebo zamestnávateľa skupiny zamestnávateľov, ktoré zamestnávajú najväčší počet zamestnancov v ktoromkoľvek z členských štátov.
(8)
Ak z dôvodu kolízie právnych poriadkov spĺňajú jedno kritérium alebo viac kritérií podľa odseku 3 dvaja zamestnávatelia alebo viac zamestnávateľov zo skupiny zamestnávateľov, za riadiaceho zamestnávateľa sa považuje zamestnávateľ, ktorý spĺňa kritérium podľa odseku 3 písm. c), ak sa nepreukáže, že iný zamestnávateľ je schopný vykonávať rozhodujúci vplyv.
(9)
Na účely odseku 1 písm. a) a c) ustanovený minimálny počet zamestnancov vychádza z priemerného počtu zamestnancov vrátane zamestnancov na kratší pracovný čas, ktorí boli zamestnaní u zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov počas predchádzajúcich dvoch rokov.“.