Obchodný zákonník

Zákon č. 513/1991 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Obchodný zákonník

Zákon č. 513/1991 Z.z.

Porovnať verzie

§ 55b – Neodkladné opatrenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže nariadiť: a) zákaz používať alebo šíriť tajomstvo, b) zákaz výroby alebo predaja tovaru, c) zákaz dovozu alebo skladovania, d) zaistenie tovaru.
(2)
Súd môže požadovať od majiteľa zábezpeku na prípadnú náhradu škody rušiteľovi.
(3)
Namiesto opatrení môže súd nariadiť rušiteľovi zložiť zábezpeku na náhradu škody.
(4)
Súd môže požiadať o dôkazy o existencii tajomstva, vlastníctve a porušení.
(5)
Súd prihliada na hodnotu tajomstva, ochranu, správanie rušiteľa, následky, záujmy majiteľa, verejný záujem a ochranu práv.
(6)
Ak zákon nehovorí inak, použijú sa pravidlá civilného sporového poriadku okrem časti § 327.
Originál
(1)
Neodkladným opatrením môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva jednu alebo viac povinností spočívajúcich v
a)
ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,
b)
zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,
c)
zákaze dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,
d)
zaistení alebo odovzdaní tovaru, ktorým bolo porušené právo k obchodnému tajomstvu, vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho uvedeniu na trh alebo obehu na trhu.
(2)
Ak je to so zreteľom na okolnosti prípadu možné a účelné, môže súd uložiť majiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla nariadením neodkladného opatrenia podľa odseku 1. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd. Ak majiteľ obchodného tajomstva v lehote určenej súdom zábezpeku nezloží, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
(3)
Namiesto neodkladného opatrenia podľa odseku 1 môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy vzniknutej porušením obchodného tajomstva. Zložením zábezpeky nevzniká rušiteľovi obchodného tajomstva právo domáhať sa sprístupnenia obchodného tajomstva.
(4)
Súd môže majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na doplnenie dôkazov potrebných na preukázanie, že
a)
obchodné tajomstvo existuje,
b)
ten, kto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je majiteľom obchodného tajomstva, a
c)
obchodné tajomstvo bolo ohrozené alebo porušené.
(5)
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prihliada na
a)
hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva,
b)
opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva,
c)
konanie rušiteľa obchodného tajomstva pri jeho získaní, využití alebo sprístupnení a jeho oprávnené záujmy,
d)
spôsob a následok porušenia obchodného tajomstva,
e)
oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva a tretích osôb,
f)
verejný záujem a
g)
ochranu práv.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na neodkladné opatrenie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku s výnimkou § 327 v časti vety za bodkočiarkou.

§ 55c – Nápravné opatrenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže uložiť rušiteľovi: a) zákaz používať alebo šíriť tajomstvo, b) zákaz vyrábať alebo predávať tovar porušujúci právo, c) zákaz dovozu alebo skladovania, d) zničenie dokumentov alebo ich odovzdanie majiteľovi.
(2)
Majiteľ môže žiadať aj: a) úpravu tovaru, b) stiahnutie z trhu, c) zničenie tovaru.
(3)
Ak nie sú dôležité dôvody, tieto opatrenia hradí rušiteľ.
(4)
Namiesto opatrení môže súd uložiť peňažnú náhradu, ak: a) rušiteľ nevedel o neoprávnenom pôvode, b) opatrenia by mu spôsobili neprimeranú ujmu, c) peniaze sú dostatočné.
(5)
Náhrada nesmie prekročiť cenu, ktorú by zaplatil za povolenie používať tajomstvo.
(6)
Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
(7)
Pri rozhodovaní súd prihliada na okolnosti podľa zákona.
(8)
Súd zruší zákaz používania, ak tajomstvo prestal spĺňať podmienky z dôvodov, za ktoré rušiteľ nemôže.
Originál
(1)
Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva v konaní vo veci samej uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva jedno alebo viac nápravných opatrení spočívajúcich v
a)
ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,
b)
zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,
c)
zákaze dovozu, vývozu, skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,
d)
zničení všetkých dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov alebo ich častí obsahujúcich alebo tvoriacich obchodné tajomstvo alebo ich odovzdaní majiteľovi obchodného tajomstva.
(2)
Okrem nápravných opatrení podľa odseku 1 sa môže majiteľ obchodného tajomstva domáhať voči rušiteľovi obchodného tajomstva
a)
úpravy tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu tak, aby bola odstránená vlastnosť tohto tovaru porušujúca právo k obchodnému tajomstvu,
b)
stiahnutia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu z trhu, ak týmto opatrením nedôjde k narušeniu ochrany obchodného tajomstva,
c)
zničenia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu.
(3)
Ak nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nariadi, aby opatrenia podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 boli vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva.
(4)
Namiesto nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 môže súd uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu, ak
a)
v čase využitia alebo sprístupnenia nevedel ani nemohol za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo získal od osoby, ktorá toto obchodné tajomstvo využila alebo sprístupnila neoprávnene,
b)
vykonanie dotknutých opatrení by rušiteľovi obchodného tajomstva spôsobilo neprimeranú ujmu a
c)
peňažná náhrada sa javí ako dostatočne uspokojivá.
(5)
Výška peňažnej náhrady podľa odseku 4 nemôže presiahnuť výšku odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo, a to za obdobie, počas ktorého sa mohlo zakázať využívanie obchodného tajomstva.
(6)
Uplatnením nápravných opatrení podľa odsekov 1 až 4 nie je dotknuté právo majiteľa obchodného tajomstva na náhradu škody.
(7)
Pri rozhodovaní o uložení nápravného opatrenia súd prihliada na skutočnosti uvedené v § 55b ods. 5 .
(8)
Nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) a b) súd na návrh rušiteľa obchodného tajomstva rozhodnutím zruší, ak obchodné tajomstvo prestalo spĺňať znaky podľa § 17 ods. 1 z dôvodov, ktoré nemožno priamo alebo nepriamo pričítať rušiteľovi obchodného tajomstva, alebo odpadol dôvod, pre ktorý bolo vydané.

§ 55d – Zverejňovanie súdnych rozhodnutí

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže na návrh majiteľa uložiť rušiteľovi povinnosť zverejniť rozhodnutie na jeho náklady, ak je to potrebné podľa závažnosti porušenia. Môže určiť aj prevádzky, kde sa má zverejniť.
(2)
Pri rozhodovaní súd zohľadní hodnotu tajomstva, správanie rušiteľa, dopad porušenia a nebezpečenstvo ďalšieho zneužitia.
(3)
Pred zverejnením sa musia vymazať údaje, ktoré by odhalili totožnosť osôb okrem rušiteľa.
Originál
(1)
Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zverejniť rozhodnutie vo veci samej alebo jeho časť na jeho náklady, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva. Súd môže súčasne určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa obchodného tajomstva, v ktorých má byť rozhodnutie zverejnené.
(2)
Pri rozhodovaní o zverejnení rozhodnutia súd prihliada na hodnotu obchodného tajomstva, konanie rušiteľa obchodného tajomstva, vplyv porušenia obchodného tajomstva a pravdepodobnosť ďalšieho neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.
(3)
V rozhodnutí, ktoré má byť zverejnené, sa musia pred zverejnením údaje umožňujúce identifikáciu osoby, ktorá je odlišná od rušiteľa obchodného tajomstva, anonymizovať.

§ 56 – Obchodná spoločnosť a jej typy

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Spoločnosť je právnická osoba založená na podnikanie. Ide o verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, s.r.o., a.s. a j.s.a. S.r.o. a a.s. môžu byť založené aj na iný účel, ak to nezakazuje zákon.
(2)
Podobné postavenie majú aj právnické osoby založené podľa práva EÚ.
(3)
Zakladateľmi môžu byť fyzické aj právnické osoby.
(4)
Činnosti, ktoré môžu robiť len fyzické osoby, môže spoločnosť vykonávať len cez také osoby.
(5)
Fyzická alebo právnická osoba môže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením len v jednej spoločnosti.
(6)
Zákon určuje, v akom rozsahu ručia spoločníci za dlhy. Ak je na majetok vyhlásený konkurz, ručia len za neuspokojené pohľadávky.
(7)
Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za dlhy do výšky svojho podielu po likvidácii, ale minimálne v rovnakom rozsahu ako za jej trvania.
Originál
(1)
Obchodná spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.
(2)
Postavenie obdobné postaveniu spoločností majú aj právnické osoby založené podľa práva Európskej únie.
(3)
Ak zákon neustanovuje inak, môžu byť zakladateľmi spoločnosti a zúčastňovať sa na jej podnikaní fyzické i právnické osoby.
(4)
Činnosť, ktorú podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, môže spoločnosť vykonávať iba pomocou osôb, ktoré sú na to oprávnené podľa osobitných predpisov. Zodpovednosť týchto osôb podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.
(5)
Fyzická alebo právnická osoba môže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením iba v jednej spoločnosti.
(6)
Ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločností ustanovujú, v akom rozsahu ručia spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne ustanovenia o ručení ( § 303 a nasl. ), pokiaľ z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom konaní.
(7)
Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku ( § 61 ods. 4 ) najmenej však v rozsahu, v ktorom za ne ručili za trvania spoločnosti. Medzi sebou sa spoločníci vyrovnajú tým istým spôsobom ako pri ručení za trvania spoločnosti.

§ 56a – Zneužitie práv spoločníka a hlasov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zakazuje sa zneužívanie práv spoločníka, najmä zneužívanie väčšiny alebo menšiny hlasov.
(2)
Zakazuje sa akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje spoločníkov zneužívajúcim spôsobom.
Originál
(1)
Zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje.
(2)
Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.

Načítané 5 z 903 paragrafov