Obchodný zákonník

Zákon č. 513/1991 Zb.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Obchodný zákonník

Zákon č. 513/1991 Zb.

Porovnať verzie

§ 55b – Neodkladné opatrenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva vydať neodkladné opatrenie a prikázať tomu, kto do tajomstva zasahuje, aby splnil jednu alebo viacero týchto povinností:
a)
ukončil využívanie či sprístupňovanie obchodného tajomstva alebo sa takéhoto konania zdržal,
b)
nevyrábal, neponúkal, neuvádzal na trh ani nevyužíval tovar, ktorý porušuje právo k obchodnému tajomstvu,
c)
nedovážal, nevyvážal ani neskladoval takýto tovar s cieľom ho vyrábať, ponúkať, uvádzať na trh alebo využívať,
d)
zaistil alebo odovzdal tovar, ktorým bolo právo k obchodnému tajomstvu porušené, vrátane dovážaného tovaru, aby sa zabránilo jeho uvedeniu na trh alebo obehu na trhu.
(2)
Ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu možné a účelné, súd môže majiteľovi obchodného tajomstva uložiť povinnosť zložiť zábezpeku. Tá slúži na zabezpečenie náhrady prípadnej škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla nariadením tohto neodkladného opatrenia. Výšku zábezpeky aj lehotu na jej zloženie určí súd. Ak majiteľ v určenej lehote zábezpeku nezloží, súd návrh na neodkladné opatrenie zamietne.
(3)
Namiesto opatrenia podľa odseku 1 môže súd na návrh majiteľa tajomstva nariadiť rušiteľovi, aby zložil do úschovy súdu zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy spôsobenej porušením obchodného tajomstva. Zložením takejto zábezpeky však rušiteľ nezíska právo požadovať sprístupnenie obchodného tajomstva.
(4)
Súd môže majiteľa obchodného tajomstva vyzvať, aby predložil ďalšie dôkazy potrebné na preukázanie toho, že:
a)
obchodné tajomstvo skutočne existuje,
b)
navrhovateľ je naozaj majiteľom tohto obchodného tajomstva a
c)
obchodné tajomstvo bolo ohrozené alebo porušené.
(5)
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd berie do úvahy:
a)
hodnotu a ďalšie špecifické vlastnosti obchodného tajomstva,
b)
opatrenia prijaté na jeho ochranu,
c)
konanie rušiteľa pri získaní, využití alebo sprístupnení tajomstva, ako aj jeho oprávnené záujmy,
d)
spôsob a následky porušenia obchodného tajomstva,
e)
oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva aj tretích osôb,
f)
verejný záujem a
g)
ochranu práv.
(6)
Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, na neodkladné opatrenie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku s výnimkou časti § 327 za bodkočiarkou.
Originál
(1)
Neodkladným opatrením môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva jednu alebo viac povinností spočívajúcich v
a)
ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,
b)
zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,
c)
zákaze dovozu, vývozu alebo skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,
d)
zaistení alebo odovzdaní tovaru, ktorým bolo porušené právo k obchodnému tajomstvu, vrátane dovážaného tovaru, s cieľom zabrániť jeho uvedeniu na trh alebo obehu na trhu.
(2)
Ak je to so zreteľom na okolnosti prípadu možné a účelné, môže súd uložiť majiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla nariadením neodkladného opatrenia podľa odseku 1. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd. Ak majiteľ obchodného tajomstva v lehote určenej súdom zábezpeku nezloží, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
(3)
Namiesto neodkladného opatrenia podľa odseku 1 môže súd na návrh majiteľa obchodného tajomstva nariadiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zložiť do úschovy súdu zábezpeku na náhradu škody alebo ujmy vzniknutej porušením obchodného tajomstva. Zložením zábezpeky nevzniká rušiteľovi obchodného tajomstva právo domáhať sa sprístupnenia obchodného tajomstva.
(4)
Súd môže majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na doplnenie dôkazov potrebných na preukázanie, že
a)
obchodné tajomstvo existuje,
b)
ten, kto podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, je majiteľom obchodného tajomstva, a
c)
obchodné tajomstvo bolo ohrozené alebo porušené.
(5)
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prihliada na
a)
hodnotu a iné špecifické vlastnosti obchodného tajomstva,
b)
opatrenia prijaté na ochranu obchodného tajomstva,
c)
konanie rušiteľa obchodného tajomstva pri jeho získaní, využití alebo sprístupnení a jeho oprávnené záujmy,
d)
spôsob a následok porušenia obchodného tajomstva,
e)
oprávnené záujmy majiteľa obchodného tajomstva a tretích osôb,
f)
verejný záujem a
g)
ochranu práv.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na neodkladné opatrenie sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku s výnimkou § 327 v časti vety za bodkočiarkou.

§ 55c – Nápravné opatrenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže v konaní vo veci samej na návrh majiteľa obchodného tajomstva uložiť rušiteľovi jedno alebo viacero týchto nápravných opatrení:
a)
ukončiť využívanie alebo sprístupňovanie obchodného tajomstva alebo zákaz v takomto konaní pokračovať,
b)
zákaz vyrábať, ponúkať, uvádzať na trh alebo využívať tovar, ktorý porušuje právo k obchodnému tajomstvu,
c)
zákaz dovážať, vyvážať či skladovať takýto porušujúci tovar na účel jeho výroby, ponuky, uvedenia na trh alebo využitia,
d)
zničiť všetky dokumenty, predmety, materiály, látky alebo elektronické súbory (či ich časti), ktoré obchodné tajomstvo obsahujú alebo tvoria, prípadne ich odovzdať majiteľovi tajomstva.
(2)
Okrem opatrení podľa odseku 1 môže majiteľ obchodného tajomstva požadovať od rušiteľa:
a)
úpravu tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu tak, aby sa odstránila vlastnosť, ktorá toto právo porušuje,
b)
stiahnutie porušujúceho tovaru z trhu, pokiaľ sa tým neohrozí ochrana obchodného tajomstva,
c)
zničenie tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu.
(3)
Ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nariadi, aby sa opatrenia podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 uskutočnili na náklady rušiteľa obchodného tajomstva.
(4)
Namiesto nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 môže súd rušiteľovi uložiť povinnosť zaplatiť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a)
rušiteľ v čase využitia alebo sprístupnenia nevedel a za daných okolností ani nemohol vedieť, že obchodné tajomstvo získal od osoby, ktorá ho využila alebo sprístupnila neoprávnene,
b)
vykonanie nariadených opatrení by rušiteľovi spôsobilo neprimeranú ujmu a
c)
peňažná náhrada sa javí ako dostatočne uspokojivá.
(5)
Výška peňažnej náhrady podľa odseku 4 nesmie presiahnuť sumu odmeny alebo poplatkov, ktoré by rušiteľ musel zaplatiť, ak by riadne požiadal o povolenie obchodné tajomstvo využívať, a to za obdobie, počas ktorého bolo možné jeho využívanie zakázať.
(6)
Uplatnením nápravných opatrení podľa odsekov 1 až 4 nie je dotknuté právo majiteľa obchodného tajomstva na náhradu škody.
(7)
Pri rozhodovaní o uložení nápravného opatrenia súd prihliada na skutočnosti uvedené v § 55b ods. 5.
(8)
Nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) a b) súd na návrh rušiteľa zruší, ak obchodné tajomstvo prestalo spĺňať znaky podľa § 17 ods. 1 z dôvodov, ktoré nemožno priamo ani nepriamo pripísať rušiteľovi, alebo ak pominul dôvod, pre ktorý bolo toto opatrenie nariadené.
Originál
(1)
Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva v konaní vo veci samej uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva jedno alebo viac nápravných opatrení spočívajúcich v
a)
ukončení alebo zákaze využívania alebo sprístupňovania obchodného tajomstva,
b)
zákaze výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu,
c)
zákaze dovozu, vývozu, skladovania tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu na účel jeho výroby, ponúkania, uvádzania na trh alebo využívania,
d)
zničení všetkých dokumentov, predmetov, materiálov, látok alebo elektronických súborov alebo ich častí obsahujúcich alebo tvoriacich obchodné tajomstvo alebo ich odovzdaní majiteľovi obchodného tajomstva.
(2)
Okrem nápravných opatrení podľa odseku 1 sa môže majiteľ obchodného tajomstva domáhať voči rušiteľovi obchodného tajomstva
a)
úpravy tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu tak, aby bola odstránená vlastnosť tohto tovaru porušujúca právo k obchodnému tajomstvu,
b)
stiahnutia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu z trhu, ak týmto opatrením nedôjde k narušeniu ochrany obchodného tajomstva,
c)
zničenia tovaru porušujúceho právo k obchodnému tajomstvu.
(3)
Ak nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nariadi, aby opatrenia podľa odseku 1 písm. d) a odseku 2 boli vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva.
(4)
Namiesto nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 môže súd uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu, ak
a)
v čase využitia alebo sprístupnenia nevedel ani nemohol za daných okolností vedieť, že obchodné tajomstvo získal od osoby, ktorá toto obchodné tajomstvo využila alebo sprístupnila neoprávnene,
b)
vykonanie dotknutých opatrení by rušiteľovi obchodného tajomstva spôsobilo neprimeranú ujmu a
c)
peňažná náhrada sa javí ako dostatočne uspokojivá.
(5)
Výška peňažnej náhrady podľa odseku 4 nemôže presiahnuť výšku odmeny alebo poplatkov, ktoré by musel rušiteľ obchodného tajomstva zaplatiť, ak by požiadal o oprávnenie využívať obchodné tajomstvo, a to za obdobie, počas ktorého sa mohlo zakázať využívanie obchodného tajomstva.
(6)
Uplatnením nápravných opatrení podľa odsekov 1 až 4 nie je dotknuté právo majiteľa obchodného tajomstva na náhradu škody.
(7)
Pri rozhodovaní o uložení nápravného opatrenia súd prihliada na skutočnosti uvedené v § 55b ods. 5 .
(8)
Nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) a b) súd na návrh rušiteľa obchodného tajomstva rozhodnutím zruší, ak obchodné tajomstvo prestalo spĺňať znaky podľa § 17 ods. 1 z dôvodov, ktoré nemožno priamo alebo nepriamo pričítať rušiteľovi obchodného tajomstva, alebo odpadol dôvod, pre ktorý bolo vydané.

§ 55d – Zverejňovanie súdnych rozhodnutí

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže prikázať tomu, kto porušil tajomstvo, aby rozsudok zverejnil na svoje náklady.
(2)
Súd pritom zohľadňuje hodnotu tajomstva a správanie vinníka.
(3)
V rozsudku sa pred zverejnením musia skryť mená iných osôb okrem vinníka.
Originál
(1)
Súd môže na návrh majiteľa obchodného tajomstva uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť zverejniť rozhodnutie vo veci samej alebo jeho časť na jeho náklady, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva. Súd môže súčasne určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa obchodného tajomstva, v ktorých má byť rozhodnutie zverejnené.
(2)
Pri rozhodovaní o zverejnení rozhodnutia súd prihliada na hodnotu obchodného tajomstva, konanie rušiteľa obchodného tajomstva, vplyv porušenia obchodného tajomstva a pravdepodobnosť ďalšieho neoprávneného využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva.
(3)
V rozhodnutí, ktoré má byť zverejnené, sa musia pred zverejnením údaje umožňujúce identifikáciu osoby, ktorá je odlišná od rušiteľa obchodného tajomstva, anonymizovať.

§ 56 – Obchodná spoločnosť a jej typy

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Obchodná spoločnosť je firma založená na podnikanie. Môže to byť napríklad s.r.o. alebo akciovka. Tieto dve môžu vzniknúť aj za iným účelom.
(2)
Podobne fungujú aj európske právnické osoby.
(3)
Firmu môžu založiť ľudia aj iné firmy.
(4)
Odborné činnosti musí firma robiť len cez ľudí s potrebným oprávnením.
(5)
Človek alebo firma môže ručiť celým majetkom len v jednej spoločnosti.
(6)
Spoločníci ručia za dlhy firmy podľa jej typu. V konkurze ručia len za dlhy, ktoré sa v ňom nevyplatili.
(7)
Po zániku firmy ručia spoločníci do výšky svojho podielu na majetku, ktorý zostal po likvidácii.
Originál
(1)
Obchodná spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.
(2)
Postavenie obdobné postaveniu spoločností majú aj právnické osoby založené podľa práva Európskej únie.
(3)
Ak zákon neustanovuje inak, môžu byť zakladateľmi spoločnosti a zúčastňovať sa na jej podnikaní fyzické i právnické osoby.
(4)
Činnosť, ktorú podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby, môže spoločnosť vykonávať iba pomocou osôb, ktoré sú na to oprávnené podľa osobitných predpisov. Zodpovednosť týchto osôb podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.
(5)
Fyzická alebo právnická osoba môže byť spoločníkom s neobmedzeným ručením iba v jednej spoločnosti.
(6)
Ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločností ustanovujú, v akom rozsahu ručia spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne ustanovenia o ručení ( § 303 a nasl. ), pokiaľ z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom konaní.
(7)
Po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku ( § 61 ods. 4 ) najmenej však v rozsahu, v ktorom za ne ručili za trvania spoločnosti. Medzi sebou sa spoločníci vyrovnajú tým istým spôsobom ako pri ručení za trvania spoločnosti.

§ 56a – Zneužitie práv spoločníka a hlasov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Spoločníci nesmú zneužívať svoje hlasy vo firme.
(2)
Je zakázané akékoľvek konanie, ktoré by nespravodlivo znevýhodňovalo niektorého zo spoločníkov.
Originál
(1)
Zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje.
(2)
Akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.

Načítané 5 z 900 paragrafov