Obchodný zákonník (513/1991 Zb.) - časť 71

§ 265 – Nepoctivé konanie bez právnej ochrany

Trvalý odkaz

Jednoducho

Zákon nechráni nikoho, kto svoje práva využíva nepoctivo alebo v rozpore s dobrými mravmi v obchode.

Originál

Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

§ 266 – Výklad prejavu vôle podnikateľa

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

To, čo niekto urobil alebo napísal, vysvetľujeme podľa jeho skutočného úmyslu, ak o ňom druhá strana vedela alebo musela vedieť.

(2)

Ak úmysel nie je jasný, použije sa význam, ktorý by tomu priradil bežný človek v rovnakej situácii. Výrazy z obchodu sa vysvetľujú tak, ako sa v obchodnom svete bežne chápu.

(3)

Berieme do úvahy všetky okolnosti, napríklad rokovania o zmluve, predchádzajúcu spoluprácu alebo to, ako sa strany správali neskôr.

(4)

Ak je nejaký výraz nejednoznačný, vysvetlí sa v neprospech toho, kto ho v zmluve alebo pri jednaní použil ako prvý.

(5)

Ak vzniknú pochybnosti vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyberie sa výklad, ktorý je výhodnejší pre spotrebiteľa.

(6)

Ak je pre zmluvu dôležité sídlo alebo bydlisko, platí adresa uvedená v zmluve, až kým sa oficiálne neoznámi jej zmena.

Originál

(1)

Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

(2)

V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

(3)

Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

(4)

Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

(5)

Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(6)

Ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo prevádzkárne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane.

§ 267 – Neplatnosť úkonov a zmlúv

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak zákon chráni určitú osobu neplatnosťou úkonu, len táto osoba sa môže neplatnosti domáhať.

(2)

Niektoré všeobecné pravidlá o odstúpení od zmluvy z Občianskeho zákonníka tu neplatia.

(3)

Ak je zmluva neplatná, dohody v nej o výbere práva alebo o riešení sporov zostávajú platné, pokiaľ dôvod neplatnosti nesúvisí priamo s nimi.

Originál

(1)

Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.

(2)

Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka .

(3)

Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy dohoda o voľbe práva alebo tohto zákona ( § 262 ) alebo dohoda o riešení sporu medzi zmluvnými stranami, tieto dohody neplatné iba v prípade, že sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti. Neplatnosť týchto dohôd sa naopak netýka neplatnosti zmluvy, ktorej sú súčasťou.

§ 268 – Náhrada škody z neplatnosti

Trvalý odkaz

Jednoducho

Kto spôsobil, že je právny úkon neplatný, musí nahradiť škodu poškodenej osobe. To neplatí, ak poškodená osoba o neplatnosti vedela. Pri náhrade škody sa postupuje podobne ako pri porušení zmluvy.

Originál

Kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon určený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody platia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti ( § 373 a nasl.).

§ 269 – Obsah a typy zmlúv

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Zákonné pravidlá pre konkrétne typy zmlúv platia len vtedy, ak sa strany dohodli na ich základných náležitostiach.

(2)

Strany si môžu vytvoriť aj vlastný typ zmluvy, ale musia jasne určiť, čo je jej predmetom.

(3)

Časť zmluvy môže dodatočne určiť aj niekto iný alebo súd, ak sa na takomto postupe strany vopred písomne dohodnú.

Originál

(1)

Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

(2)

Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

(3)

Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne § 291 .