§ 388 – Premlčanie práv a výnimky
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Premlčaním právo na to, aby druhá strana splnila svoju povinnosť, nezaniká. Súd ho však nemôže priznať ani uznať, ak povinná osoba po uplynutí premlčacej doby namietne premlčanie.
(2)
Aj po uplynutí premlčacej doby však oprávnená strana môže svoje právo uplatniť pri obrane alebo pri započítaní, ak:
a)
sa obe práva vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na viacero zmlúv uzavretých na základe jedného rokovania alebo viacerých súvisiacich rokovaní, alebo
b)
sa právo dalo kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby použiť na započítanie proti nároku, ktorý uplatnila druhá strana.
Originál
(1)
Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
(2)
Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak
a)
obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo
b)
právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.