§ 54 – Podmienky prístupu k službám
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Železničné podniky majú za úhradu nárok na minimálny prístupový balík služieb podľa prílohy č. 13 časti B prvého bodu. Manažér infraštruktúry musí tieto služby poskytovať všetkým užívateľom železničnej infraštruktúry rovnako a bez diskriminácie.
(2)
Železničné podniky majú za úhradu nárok na prístup k servisným zariadeniam a službám v nich, ako je uvedené v prílohe č. 13 časti B druhého bodu, a to vrátane prístupu k tratiam vedúcim k týmto zariadeniam. Prevádzkovateľ servisného zariadenia musí zabezpečiť prístup k nim nediskriminačným spôsobom.
(3)
Servisné zariadenie je zariadenie vrátane pozemku, budov a vybavenia, ktoré je špeciálne upravené na poskytovanie jednej alebo viacerých služieb uvedených v prílohe č. 13 časti B druhom až štvrtom bode.
(4)
Prevádzkovateľ servisného zariadenia je podnikateľ, ktorý takéto zariadenie spravuje alebo v ňom poskytuje železničným podnikom služby uvedené v prílohe č. 13 časti B druhom až štvrtom bode.
(5)
Ak servisné zariadenie podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu písm. d) až f) a i) a tretieho bodu písm. b) vlastní štát a spravuje ho ministerstvo, ministerstvo uzavrie zmluvu o jeho prevádzke so železničným podnikom, ktorý má s objednávateľom dopravných služieb uzatvorenú zmluvu o službách vo verejnom záujme a zároveň jazdí najviac vlakových kilometrov v spádovej oblasti tohto zariadenia. Ministerstvo vydá a vo svojom vestníku zverejní metodiku, podľa ktorej sa určí spádová oblasť. Železničný podnik, ktorý takto získa zmluvu o prevádzke, musí služby v zariadení poskytovať podľa tohto zákona.
(6)
Ak prevádzkovateľa servisného zariadenia podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu písm. a) až d), g) a i) priamo alebo nepriamo ovláda železničný podnik, ktorý má dominantné postavenie na vnútroštátnom trhu železničnej dopravy, musí byť tento prevádzkovateľ organizačne aj rozhodovacími právomocami od železničného podniku nezávislý. Pre všetky svoje servisné zariadenia musí viesť oddelené účty vrátane súvah a výkazov zisku a strát. Túto nezávislosť možno dosiahnuť aj vytvorením samostatných divízií v rámci jednej firmy.
(7)
Prevádzkovateľ servisného zariadenia musí vybaviť žiadosť železničného podniku o prístup k zariadeniu alebo o poskytnutie služby do 30 dní, pokiaľ regulačný orgán neurčí dlhšiu lehotu. Žiadosť môže zamietnuť iba vtedy, ak na trhu existuje reálna alternatíva, ktorá podniku umožňuje jazdiť po tých istých alebo alternatívnych trasách za hospodársky prijateľných podmienok. Prevádzkovateľ nemá povinnosť investovať do rozšírenia kapacity zariadenia, aby vyhovel všetkým žiadostiam.
(8)
Ak prevádzkovateľ podľa odseku 6 žiadosť zamietne, musí svoje rozhodnutie písomne zdôvodniť a uviesť reálnu alternatívu, ak je k dispozícii.
(9)
Reálna alternatíva je prístup k inému servisnému zariadeniu alebo iný spôsob zabezpečenia služby, ktoré sú pre železničný podnik hospodársky prijateľné a umožňujú mu prevádzkovať dopravu.
(10)
Alternatívna trasa je iná trasa medzi rovnakou východiskovou stanicou a stanicou určenia, ak sú tieto dve trasy z pohľadu prevádzky navzájom nahraditeľné.
(11)
Ak prevádzkovateľ zistí, že žiadosti o prístup k zariadeniu alebo službám si odporujú, pokúsi sa ich vyriešiť rokovaním so žiadateľmi tak, aby uspokojil všetky ich oprávnené požiadavky. Ak reálna alternatíva neexistuje a nemožno vyhovieť všetkým požiadavkám na kapacitu, žiadateľ sa môže sťažovať na regulačný orgán. Ten sťažnosť prešetrí a ak je oprávnená, rozhodne o opatreniach, aby žiadateľ dostal primeranú časť kapacity. Regulačný orgán pri tom zohľadní aj oprávnené potreby prevádzkovateľa podľa odseku 6.
(12)
Ak sa servisné zariadenie podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu nepoužívalo aspoň dva roky a železničné podniky majú oň oprávnený záujem, vlastník musí ponúknuť jeho prevádzku na prenájom alebo lízing, ak je zariadenie prevádzkyschopné.
(13)
Ak prevádzkovateľ ponúka doplnkové služby podľa prílohy č. 13 časti B tretieho bodu, musí ich na požiadanie poskytnúť každému železničnému podniku nediskriminačne.
(14)
Železničné podniky môžu požiadať prevádzkovateľa o poskytnutie vedľajších služieb podľa prílohy č. 13 časti B štvrtého bodu. Prevádzkovateľ ich poskytovať nemusí, ale ak sa tak rozhodne, musí ich poskytovať všetkým železničným podnikom nediskriminačne.
Originál
(1)
Železničné podniky majú za úhradu nárok na minimálny prístupový balík podľa prílohy č. 13 časti B prvého bodu . Poskytovanie týchto železničných služieb musí manažér infraštruktúry zabezpečovať všetkým užívateľom železničnej infraštruktúry nediskriminačným spôsobom.
(2)
Železničné podniky majú za úhradu nárok na prístup vrátane traťového prístupu k servisným zariadeniam podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu a k službám poskytovaným v týchto zariadeniach. Prístup k zariadeniam a k službám musí prevádzkovateľ servisného zariadenia zabezpečovať nediskriminačným spôsobom.
(3)
Servisným zariadením je zariadenie vrátane pozemku, budovy a vybavenia, ktoré bolo vcelku alebo sčasti špeciálne upravené tak, aby umožnilo poskytovanie jednej služby alebo viacerých služieb uvedených v prílohe č. 13 časti B druhom až štvrtom bode .
(4)
Prevádzkovateľom servisného zariadenia je podnikateľ, ktorý spravuje jedno servisné zariadenie alebo viac servisných zariadení alebo poskytuje železničným podnikom jednu službu alebo viac služieb uvedených v prílohe č. 13 časti B druhom až štvrtom bode .
(5)
Ak je servisné zariadenie podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu písm. d) až f) a i) a tretieho bodu písm. b) vo vlastníctve štátu a jeho správu vykonáva ministerstvo, ministerstvo uzatvorí zmluvu o prevádzke tohto servisného zariadenia so železničným podnikom, ktorý má s objednávateľom dopravných služieb uzatvorenú zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme 15aa ) s najväčším počtom vlakových kilometrov v spádovej oblasti príslušného servisného zariadenia. Ministerstvo vydá metodiku upravujúcu určenie spádovej oblasti servisného zariadenia a zverejní ju vo vestníku ministerstva. Železničný podnik, ktorý uzatvoril zmluvu o prevádzke servisného zariadenia podľa prvej vety, poskytuje služby servisného zariadenia podľa tohto zákona.
(6)
Ak je prevádzkovateľ servisného zariadenia podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu písm. a) až d) , g) a i) priamo kontrolovaný alebo nepriamo kontrolovaný železničným podnikom, ktorý je tiež aktívny a má dominantné postavenie na vnútroštátnych trhoch so službami železničnej dopravy, musí byť od neho organizačne a rozhodovacími právomocami nezávislý, pričom musí mať pre všetky servisné zariadenia podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu oddelené účty vrátane súvah a výkazov zisku a strát. Táto nezávislosť sa môže dosiahnuť zriadením organizačne oddelených divízií v rámci toho istého subjektu.
(7)
Žiadosti železničných podnikov o prístup k servisnému zariadeniu podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu a o poskytovanie služieb v tomto zariadení vybavuje prevádzkovateľ servisného zariadenia v lehote, ktorá nepresiahne 30 dní, ak regulačný orgán neurčí dlhšiu lehotu. Žiadosti môže zamietnuť, ak na trhu železničnej dopravy existuje reálna alternatíva, ktorá železničnému podniku umožňuje prevádzkovať železničnú dopravu na tých istých trasách alebo alternatívnych trasách v hospodársky prijateľných podmienkach. Prevádzkovateľovi servisného zariadenia sa tým neukladá povinnosť investovať do zdrojov alebo zariadení s cieľom rozšíriť kapacitu servisného zariadenia, a tak vyhovieť všetkým žiadostiam železničných podnikov.
(8)
Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia uvedený v odseku 6 zamietne žiadosť o prístup k servisnému zariadeniu alebo o poskytovanie služieb v tomto zariadení, musí rozhodnutie o zamietnutí písomne zdôvodniť a uviesť reálnu alternatívu, ak je dostupná.
(9)
Reálnou alternatívou je prístup k inému servisnému zariadeniu alebo zabezpečenie služby poskytovanej servisným zariadením iným spôsobom, ktoré sú pre železničný podnik hospodársky prijateľné a umožňujú mu prevádzkovať železničnú dopravu.
(10)
Alternatívnou trasou je iná trasa medzi rovnakou východiskovou stanicou a stanicou určenia vtedy, ak sú tieto dve trasy z hľadiska prevádzky železničnej dopravy železničným podnikom vzájomne nahraditeľné.
(11)
Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia zistí medzi žiadosťami rozpory týkajúce sa prístupu k servisnému zariadeniu a k poskytovaniu služieb v tomto zariadení, pokúsi sa ich vyriešiť rokovaním so žiadateľmi tak, aby vyhovel všetkým ich oprávneným požiadavkám. Ak nie je dostupná žiadna reálna alternatíva a nemožno vyhovieť všetkým požiadavkám o kapacitu servisného zariadenia, žiadateľ môže podať sťažnosť na regulačný orgán, ktorý ju prešetrí, a ak je sťažnosť oprávnená, rozhodne o primeraných opatreniach s cieľom zabezpečiť, aby sa primeraná časť kapacity poskytla uvedenému žiadateľovi. Regulačný orgán zohľadní aj oprávnené potreby prevádzkovateľa servisného zariadenia podľa odseku 6 na používanie servisného zariadenia.
(12)
Ak sa servisné zariadenie podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu nepoužíva najmenej dva po sebe nasledujúce roky a železničné podniky majú oprávnený záujem o prístup k nemu, vlastník servisného zariadenia ponúkne prevádzku zariadenia na prenájom alebo lízing, ak je prevádzkyschopné.
(13)
Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia ponúka aj niektoré z doplnkových služieb uvedených v prílohe č. 13 časti B treťom bode , poskytne ich na požiadanie každému železničnému podniku nediskriminačným spôsobom.
(14)
Železničné podniky môžu požadovať od prevádzkovateľa servisného zariadenia poskytovanie vedľajších služieb uvedených v prílohe č. 13 časti B štvrtom bode . Prevádzkovateľ servisného zariadenia nie je povinný takéto služby poskytovať. Ak tieto služby prevádzkovateľ servisného zariadenia poskytuje, musí ich poskytovať železničným podnikom nediskriminačným spôsobom.