Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 541/2004 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 541/2004 Z. z.

Porovnať verzie

§ 1 – Predmet zákona

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Tento zákon upravuje
a)
podmienky mierového využívania jadrovej energie,
b)
podmienky výkonu štátnej správy, štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“):
1.
v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
2.
pri mierovom využívaní jadrovej energie,
3.
pri preprave rádioaktívneho materiálu,
4.
pri fyzickej ochrane jadrových zariadení, jadrových materiálov a vyhoretého jadrového paliva,
5.
pri fyzickej ochrane počas prepravy rádioaktívneho materiálu,
6.
pri havarijnom plánovaní,
c)
kategorizáciu jadrových materiálov a podmienky nakladania s nimi,
d)
podmienky zodpovedného a bezpečného nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom tak, aby sa zabránilo neprimeranému zaťaženiu budúcich generácií a zabezpečila sa ochrana pracovníkov a verejnosti pri splnení podmienok podľa osobitných predpisov,
e)
podmienky na zaručenie a sústavné zvyšovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti aj na účely splnenia podmienok podľa osobitného predpisu; zákon zároveň dopĺňa základné normy ochrany zdravia verejnosti a pracovníkov pred nebezpečenstvom ionizujúceho žiarenia uvedené v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, pokiaľ ide o jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, pričom ním nie sú dotknuté osobitné predpisy na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred nežiaducimi účinkami ionizujúceho žiarenia,
f)
podmienky overovania osobitnej odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3 a odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3,
g)
systém havarijnej pripravenosti,
h)
práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri mierovom využívaní jadrovej energie,
i)
priestupky a iné správne delikty na úseku jadrového dozoru.
(2)
Tento zákon upravuje aj systém dozoru a kontroly nad cezhraničnou prepravou rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva (vrátane vyhoretého paliva vyvážaného na prepracovanie) na území Slovenskej republiky. Tento systém sa vzťahuje na prepravu, ak
a)
Slovenská republika je krajinou pôvodu, určenia alebo tranzitu prepravovaného rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva a
b)
množstvo a koncentrácia zásielky presahuje úrovne, pri ktorých sa nevyžaduje oznámenie podľa osobitného predpisu.
(3)
Systém dozoru a kontroly pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva sa nevzťahuje na prepravu
a)
nepoužívaných žiaričov dodávateľovi, výrobcovi rádioaktívnych žiaričov alebo uznanému zariadeniu,
b)
rádioaktívnych materiálov získaných na ďalšie použitie prostredníctvom prepracovania,
c)
odpadu, ktorý obsahuje iba prirodzene sa vyskytujúce rádionuklidy.
Originál
(1)
Tento zákon upravuje
a)
podmienky mierového využívania jadrovej energie,
b)
podmienky výkonu štátnej správy, podmienky výkonu štátneho dozoru a pôsobnosť Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“)
1.
v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
2.
pri mierovom využívaní jadrovej energie,
3.
pri preprave rádioaktívneho materiálu,
4.
pri fyzickej ochrane jadrových zariadení, jadrových materiálov, vyhoretého jadrového paliva,
5.
pri fyzickej ochrane pri preprave rádioaktívneho materiálu a
6.
pri havarijnom plánovaní,
c)
kategorizáciu jadrových materiálov, podmienky nakladania s jadrovými materiálmi,
d)
podmienky zodpovedného a bezpečného nakladania s rádioaktívnym odpadom a s vyhoretým jadrovým palivom tak, aby sa zabránilo neprimeranému zaťaženiu budúcich generácií a zabezpečovala sa ochrana pracovníkov 1aaa ) a verejnosti aj za splnenia podmienok podľa osobitných predpisov, 1aa )
e)
podmienky na zaručenie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti a jej sústavného zvyšovania aj na účely splnenia podmienok podľa osobitného predpisu; 1aaaa ) súčasne dopĺňa základné normy ochrany zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov voči nebezpečenstvu ionizujúceho žiarenia uvedené v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, 1aaaaa ) ak ide o jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, a zároveň ním nie sú dotknuté osobitné predpisy na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred nežiadúcimi účinkami ionizujúceho žiarenia, 1aaaa )
f)
podmienky overovania osobitnej odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3 a odbornej spôsobilosti zamestnancov držiteľov povolení podľa § 5 ods. 3 ,
g)
systém havarijnej pripravenosti,
h)
práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri mierovom využívaní jadrovej energie,
i)
priestupky a iné správne delikty na úseku jadrového dozoru.
(2)
Tento zákon upravuje aj systém dozoru na území Slovenskej republiky pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva vrátane vyhoretého jadrového paliva vyvážaného na prepracovanie a ich kontroly na území Slovenskej republiky, ktorý sa vzťahuje na cezhraničnú prepravu rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ak
a)
je Slovenská republika krajinou pôvodu, krajinou určenia alebo krajinou tranzitu prepravovaného rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva a
b)
množstvo a koncentrácia zásielky presahuje úrovne, pre ktoré sa nevyžaduje oznámenie podľa osobitného predpisu. 1 )
(3)
Systém dozoru a kontroly pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva sa nevzťahuje na cezhraničnú prepravu
a)
nepoužívaných žiaričov 1a ) dodávateľovi alebo výrobcovi rádioaktívnych žiaričov alebo uznanému zariadeniu,
b)
rádioaktívnych materiálov získaných na ďalšie použitie prostredníctvom prepracovania,
c)
odpadu, ktorý obsahuje iba prirodzene sa vyskytujúce rádionuklidy.

§ 2 – Vymedzenie niektorých pojmov

Trvalý odkaz
Jednoducho

Zákon č. 541/2004 upravuje podmienky mierového využívania jadrovej energie, výkon štátnej správy a dozoru v oblasti jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany a havarijného plánovania.

Zákon sa vzťahuje na fyzické a právnické osoby pri mierovom využívaní jadrovej energie, držiteľov povolení, Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky a orgány verejnej moci.

Zákon pokrýva nakladanie s jadrovými materiálmi, rádioaktívnym odpadom a vyhoretým jadrovým palivom, vrátane ich prepravy, skladovania a ukladania.

Zákon upravuje systém dozoru a kontroly pri cezhraničnej preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva na území Slovenskej republiky.

Zákon vymedzuje pojmy ako jadrová bezpečnosť, fyzická ochrana, havarijná pripravenosť, kultúra bezpečnosti a definuje priestupky a správne delikty na úseku jadrového dozoru.

a)
Bezúhonný človek je ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin, ktorého podstata súvisí s predmetom súhlasu alebo povolenia podľa § 5, alebo ten, na koho sa hľadí, akoby nebol za takéto činy odsúdený.
b)
Fyzická ochrana je súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení. Sú potrebné na to, aby sa zabránilo neoprávneným činnostiam s jadrovými zariadeniami, materiálmi, špeciálnymi zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávnenému vniknutiu do jadrového zariadenia a vykonaniu sabotáže.
c)
Havarijná pripravenosť je schopnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej moci aktivovať a realizovať opatrenia na zistenie a zdolanie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov a na potlačenie ich možností ohroziť život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, ktorá je dokumentovaná v havarijnom pláne.
d)
Inštitucionálne rádioaktívne odpady sú rádioaktívne odpady vznikajúce pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení.
e)
Jadrová bezpečnosť je technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia, ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného alebo životného prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov.
f)
Jadrové zariadenie je súbor civilných stavebných objektov a technologických zariadení v určenej konfigurácii, ktoré sú určené na:
1.
výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou je jadrový reaktor využívajúci riadenú štiepnu reťazovú reakciu,
2.
nakladanie s jadrovými materiálmi s množstvom väčším ako jeden efektívny kg, okrem priestorov na skladovanie kontajnerov a krytov, v ktorých sa jadrový materiál používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče, zariadení na úpravu uránovej rudy a skladov uránového koncentrátu,
3.
nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom,
4.
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, alebo
5.
obohacovanie uránu alebo výrobu jadrového paliva.
g)
Limity a podmienky bezpečnej prevádzky alebo bezpečného vyraďovania je dokument, ktorý obsahuje prípustné hodnoty parametrov zariadení jadrového zariadenia a definuje jeho prevádzkové režimy alebo režimy jeho vyraďovania.
h)
Nakladaním sa rozumie:
1.
pri jadrových materiáloch ich výroba, spracovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia, využívanie a skladovanie,
2.
pri rádioaktívnych odpadoch zber, triedenie, skladovanie, spracovanie, úprava, manipulácia a ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia, inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu a nepoužívaných rádioaktívnych žiaričov, ak tieto činnosti prebiehajú v jednom zariadení súčasne s činnosťami s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení; za nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa nepovažuje ich preprava,
3.
pri vyhoretom jadrovom palive jeho skladovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia a ukladanie; za nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom sa nepovažuje jeho preprava,
4.
pri špeciálnych materiáloch a zariadeniach ich dovoz, vývoz a používanie.
i)
Preprava rádioaktívneho materiálu sú činnosti spojené s naložením jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu z jadrového zariadenia, vyhoretého jadrového paliva, inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu a nepoužívaných rádioaktívnych žiaričov v mieste nakládky, ich prepravou a vyložením v mieste určenia, ktoré sú realizované v rámci jadrového zariadenia alebo medzi jednotlivými jadrovými zariadeniami.
j)
Prevádzka jadrového zariadenia sú činnosti vykonávané v jadrovom zariadení na dosiahnutie určeného účelu, na ktorý bolo zariadenie vybudované.
k)
Rádioaktívne odpady sú akékoľvek nevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo pevnej forme, ktoré pre obsah rádionuklidov alebo úroveň ich kontaminácie nemožno uviesť do životného prostredia.
l)
Skladovanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva je umiestnenie týchto materiálov do priestorov, objektov alebo zariadení, ktoré umožňujú ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia s úmyslom ich následne vyberať.
m)
Dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva je jeho umiestnenie a uchovávanie v samostatnom jadrovom zariadení určenom na tento účel, a to od prevzatia paliva právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 od držiteľa povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa písmena f) prvého bodu až po jeho prepravu na úložisko.
n)
Systém manažérstva kvality je vytvorenie a zdokumentovanie organizačnej štruktúry, postupov a zdrojov na zabezpečovanie kvality jadrových zariadení s cieľom dosiahnuť potrebnú úroveň jadrovej bezpečnosti a zabezpečiť, že iné požiadavky sa neberú do úvahy oddelene od požiadaviek jadrovej bezpečnosti, aby sa vylúčil ich možný negatívny vplyv na jadrovú bezpečnosť.
o)
Špecializované zariadenie je zariadenie, ktoré prevádzkuje fyzická alebo právnická osoba na základe udeleného povolenia na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení.
p)
Ukladanie rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva je trvalé umiestnenie tohto odpadu alebo paliva do úložiska bez úmyslu ho následne vyberať.
q)
Ukončenie prevádzky jadrového zariadenia je stav, keď sa jeho využívanie na pôvodný účel skončilo a tento proces je nevratný; pre úložisko rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva je to stav, keď sa skončilo umiestňovanie týchto materiálov do úložiska.
r)
Úložisko je jadrové zariadenie podľa písmena f) tretieho alebo štvrtého bodu, ktorého hlavným účelom je ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, čo umožňuje ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia.
s)
Vybrané zariadenia sú systémy, konštrukcie, komponenty alebo ich časti vrátane programového vybavenia dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia, zaradené do bezpečnostných tried podľa svojho významu pre jadrovú bezpečnosť, bezpečnostnej funkcie systému, ktorého sú súčasťou, a závažnosti ich prípadnej poruchy.
t)
Vyhoreté jadrové palivo je jadrové palivo, ktoré bolo ožiarené v aktívnej zóne jadrového reaktora a bolo z nej natrvalo odstránené; vyhoreté jadrové palivo sa môže považovať za použiteľný zdroj, ktorý sa môže prepracovať, alebo sa môže určiť na uloženie, ak sa považuje za rádioaktívny odpad.
u)
Vyraďovanie sú činnosti po ukončení prevádzky, ktorých cieľom je vyňatie jadrového zariadenia, okrem úložiska, z pôsobnosti tohto zákona.
v)
Využívanie jadrovej energie je:
1.
umiestňovanie, výstavba, uvádzanie do prevádzky, prevádzka alebo vyraďovanie jadrových zariadení a uzatvorenie úložísk rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva,
2.
zmeny na jadrových zariadeniach a overovanie systémov jadrových zariadení alebo častí týchto systémov,
3.
nakladanie s jadrovými materiálmi, so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich produkcie,
4.
odborná príprava zamestnancov držiteľov povolenia podľa § 5 vykonávaná v špecializovaných zariadeniach,
5.
preprava rádioaktívnych materiálov.
w)
Zmeny na jadrovom zariadení ovplyvňujúce jadrovú bezpečnosť počas výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska alebo po ňom, ktoré možno realizovať len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení úradu a v osobitných prípadoch aj po stanovisku Európskej komisie, sú zmeny:
1.
vybraných zariadení, ktoré sú nositeľmi ich bezpečnostnej funkcie alebo ktorými sa menia ich vlastnosti vo vzťahu k bezpečnostnej funkcii,
2.
dokumentácie posúdenej alebo schválenej úradom,
3.
ktorých následkom je zmena limít a podmienok podľa písmena g).
x)
Zmeny na jadrovom zariadení počas jeho výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska a po ňom, ktoré podliehajú predchádzajúcemu ohláseniu a posúdeniu úradu, sú také zmeny, ktoré nie sú uvedené v písmene w), avšak ak budú realizované, môže dôjsť k ovplyvneniu jadrovej bezpečnosti.
y)
Kultúra bezpečnosti sú postoje a zásady správania sa držiteľa povolenia a jeho zamestnancov schválené štatutárnym orgánom a pochopené a podporované všetkými zamestnancami, ktoré zabezpečia prioritu jadrovej bezpečnosti nad všetkým ostatným.
z)
Prepracovanie vyhoretého jadrového paliva je proces alebo operácia, ktorej účelom je extrahovať štiepne a množivé materiály z vyhoretého jadrového paliva na ďalšie použitie.
Originál
a)
bezúhonným ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom súhlasu alebo povolenia podľa § 5 , alebo na koho sa hľadí, že nebol pre takéto trestné činy odsúdený,
b)
fyzickou ochranou súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení potrebných na zabránenie a zistenie neoprávnených činností s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávneného vniknutia do jadrového zariadenia a vykonania sabotáže,
c)
havarijnou pripravenosťou schopnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej moci aktivovať a realizovať činnosti a opatrenia, ktoré vedú k zisteniu a účinnému zdolaniu nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov a k účinnému potlačeniu ich možností ohroziť život, zdravie pracovníkov alebo obyvateľstva, ich majetok alebo životné prostredie, ktorá je dokumentovaná v havarijnom pláne,
d)
inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi rádioaktívne odpady vznikajúce pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení,
e)
jadrovou bezpečnosťou technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov,
f)
jadrovým zariadením, súbor civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určených na
1.
výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali riadenú štiepnu reťazovú reakciu,
2.
nakladanie s jadrovými materiálmi s množstvom väčším ako jeden efektívny kg 1ab ) okrem priestorov na skladovanie kontajnerov a krytov, v ktorých sa jadrový materiál používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče, 1ac ) zariadení na úpravu uránovej rudy a skladov uránového koncentrátu,
3.
nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom,
4.
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, alebo
5.
obohacovanie uránu alebo výrobu jadrového paliva,
g)
limitami a podmienkami bezpečnej prevádzky alebo bezpečného vyraďovania dokument, ktorý obsahuje prípustné hodnoty parametrov zariadení jadrového zariadenia, definuje jeho prevádzkové režimy alebo režimy jeho vyraďovania,
h)
nakladaním
1.
s jadrovými materiálmi ich výroba, spracovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia, využívanie, skladovanie,
2.
s rádioaktívnymi odpadmi zber, triedenie, skladovanie, spracovanie, úprava, manipulácia a ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia, inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, 1ad ) opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu, nepoužívaných rádioaktívnych žiaričov, ak tieto činnosti prebiehajú v jednom zariadení súčasne s činnosťami s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení; za nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa nepovažuje ich preprava,
3.
s vyhoretým jadrovým palivom jeho skladovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia a ukladanie; za nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom sa nepovažuje jeho preprava,
4.
so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami ich dovoz, vývoz a používanie,
i)
prepravou rádioaktívneho materiálu činnosti spojené s naložením jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu z jadrového zariadenia, vyhoretého jadrového paliva, inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu a nepoužívaných rádioaktívnych žiaričov v mieste nakládky, ich prepravou a vyložením v mieste určenia, ktoré sú realizované v rámci jadrového zariadenia alebo medzi jednotlivými jadrovými zariadeniami,
j)
prevádzkou jadrového zariadenia činnosti vykonávané v jadrovom zariadení na dosiahnutie určeného účelu, na ktorý bolo jadrové zariadenie vybudované,
k)
rádioaktívnymi odpadmi akékoľvek nevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo pevnej forme, ktoré pre obsah rádionuklidov v nich alebo pre úroveň ich kontaminácie rádionuklidmi nemožno uviesť do životného prostredia,
l)
skladovaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva umiestnenie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do priestorov, objektov alebo do zariadení umožňujúcich ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia s úmyslom ich následne vyberať,
m)
dlhodobým skladovaním vyhoretého jadrového paliva jeho umiestnenie a uchovávanie v samostatnom jadrovom zariadení určenom na jeho skladovanie, a to od prevzatia vyhoretého jadrového paliva právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 od držiteľa povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa písmena f) prvého bodu až po jeho prepravu na úložisko,
n)
systémom manažérstva kvality vytvorenie a zdokumentovanie organizačnej štruktúry, postupov a zdrojov na zabezpečovanie kvality jadrových zariadení s cieľom dosiahnuť potrebnú úroveň jadrovej bezpečnosti a zabezpečiť, že iné požiadavky sa neberú do úvahy oddelene od požiadaviek jadrovej bezpečnosti, aby sa vylúčil ich možný negatívny vplyv na jadrovú bezpečnosť,
o)
špecializovaným zariadením zariadenie, ktoré prevádzkuje fyzická osoba alebo právnická osoba na základe udeleného povolenia na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení,
p)
ukladaním rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva trvalé umiestnenie rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska rádioaktívneho odpadu alebo do úložiska vyhoretého jadrového paliva bez úmyslu ho následne vyberať,
q)
ukončením prevádzky jadrového zariadenia stav jadrového zariadenia, keď sa jeho využívanie na pôvodný účel skončilo a tento proces je nevratný; pre úložisko rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva platí, že ukončením prevádzky jadrového zariadenia je stav, keď sa skončilo umiestňovanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska,
r)
úložiskom jadrové zariadenie podľa písmena f) tretieho bodu alebo štvrtého bodu, ktorého hlavným účelom je ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, umožňujúce ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia,
s)
vybranými zariadeniami systémy, konštrukcie, komponenty alebo ich časti vrátane ich programového vybavenia dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia, zaradené do bezpečnostných tried podľa svojho významu pre jadrovú bezpečnosť, ako aj podľa bezpečnostnej funkcie systému, ktorého sú súčasťou, a podľa závažnosti ich prípadnej poruchy,
t)
vyhoretým jadrovým palivom jadrové palivo, ktoré bolo ožiarené v aktívnej zóne jadrového reaktora a bolo z nej natrvalo odstránené; vyhoreté jadrové palivo sa môže považovať za použiteľný zdroj, ktorý sa môže prepracovať, alebo sa môže určiť na uloženie, ak sa považuje za rádioaktívny odpad,
u)
vyraďovaním činnosti po ukončení prevádzky, ktorých cieľom je vyňatie jadrového zariadenia okrem úložiska z pôsobnosti tohto zákona,
v)
využívaním jadrovej energie
1.
umiestňovanie jadrových zariadení, výstavba jadrových zariadení, uvádzanie jadrových zariadení do prevádzky, prevádzka jadrových zariadení alebo vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (ďalej len „vyraďovanie“) a uzatvorenie úložísk rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva,
2.
zmeny na jadrových zariadeniach a overovanie systémov jadrových zariadení alebo častí týchto systémov,
3.
nakladanie s jadrovými materiálmi, so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich produkcie,
4.
odborná príprava zamestnancov držiteľov povolenia podľa § 5 vykonávaná v špecializovaných zariadeniach,
5.
preprava rádioaktívnych materiálov,
w)
zmenami na jadrovom zariadení ovplyvňujúcimi jadrovú bezpečnosť počas výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska alebo po uzatvorení úložiska, ktoré možno realizovať len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení úradu a v osobitných prípadoch aj po stanovisku Európskej komisie, zmeny
1.
vybraných zariadení, ktoré sú nositeľmi ich bezpečnostnej funkcie alebo ktorými sa menia ich vlastnosti vo vzťahu k bezpečnostnej funkcii,
2.
dokumentácie posúdenej alebo schválenej úradom,
3.
ktorých následkom je zmena limít a podmienok podľa písmena g),
x)
zmenami na jadrovom zariadení počas jeho výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska a po uzatvorení úložiska, ktoré podliehajú predchádzajúcemu ohláseniu a posúdeniu úradu, také zmeny, ktoré nie sú uvedené v písmene w), avšak ak budú realizované, môže dôjsť k ovplyvneniu jadrovej bezpečnosti,
y)
kultúrou bezpečnosti postoje a zásady správania sa držiteľa povolenia a jeho zamestnancov schválené štatutárnym orgánom a pochopené a podporované všetkými zamestnancami, ktoré zabezpečia prioritu jadrovej bezpečnosti nad všetkým ostatným,
z)
prepracovaním vyhoretého jadrového paliva proces alebo operácia, ktorej účelom je extrahovať štiepne materiály a množivé materiály z vyhoretého jadrového paliva na ďalšie použitie.

§ 3 – Zásady mierového využívania jadrovej energie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Jadrovú energiu možno využívať iba na mierové účely. Musí to byť v súlade s národnými stratégiami, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právnymi predpismi Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Pre potreby tohto zákona sa za Európsku úniu považuje aj Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.
(2)
Využívať jadrovú energiu na iné ako mierové účely je zakázané.
(3)
Využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý preváži možné riziká. Pri rozhodovaní sa porovnáva najmä s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovnaký cieľ.
(4)
Bezpečnosť má pri využívaní jadrovej energie prednosť pred všetkými ostatnými hľadiskami. Prístup k bezpečnosti sa mení podľa typu jadrového zariadenia, množstva jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov, vyhoretého paliva a podľa činností, ktoré sa s nimi vykonávajú.
(5)
Pri využívaní jadrovej energie sa musí dosiahnuť taká úroveň jadrovej bezpečnosti, spoľahlivosti, ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ochrany pred žiarením, fyzickej ochrany, havarijnej pripravenosti a požiarnej ochrany, aby riziko ohrozenia života, zdravia a životného prostredia bolo podľa súčasných znalostí čo najnižšie. Limity ožiarenia nesmú byť prekročené. Ak sa získajú nové dôležité informácie o rizikách a následkoch, táto úroveň sa musí prehodnotiť a musia sa prijať potrebné opatrenia.
(6)
Využívať jadrovú energiu bez súhlasu alebo bez povolenia je zakázané.
(7)
Na stavbu, uvádzanie do prevádzky, samotnú prevádzku, vyraďovanie, uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu musí byť vydané príslušné povolenie podľa tohto zákona. Povolenia na seba musia nadväzovať bez prerušenia. Za dodržanie tejto zásady zodpovedá držiteľ povolenia.
(8)
Dozorný rámec, ktorý zahŕňa právne, regulačné a organizačné pravidlá jadrovej bezpečnosti, sa udržiava a zdokonaľuje. Vychádza sa pritom z prevádzkových skúseností, analýz bezpečnosti, vývoja technológií a dostupných výsledkov výskumu.
(9)
Vykonávať skúšobné výbuchy jadrových zbraní alebo iné jadrové výbuchy, ako aj podporovať ich alebo sa na nich zúčastňovať, je zakázané.
(10)
Zakazuje sa prepravovať rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo do týchto oblastí:
a)
miesta určenia, ktoré leží južne od 60. stupňa južnej zemepisnej šírky,
b)
štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, ak tento štát nie je členom Európskej únie; výnimkou je spätný dovoz odpadu alebo paliva, ktoré boli z tohto štátu vyvezené na spracovanie alebo prepracovanie na Slovensko,
c)
tretieho štátu, ktorý podľa stanoviska orgánov členského štátu pôvodu nemá technické, právne a administratívne kapacity ani dozornú štruktúru na bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým palivom podľa medzinárodnej zmluvy.
(11)
Ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, dlhodobé skladovanie vyhoretého paliva, vyraďovanie a nakladanie s odpadmi z vyraďovania môže na základe povolenia úradu vykonávať len právnická osoba založená, zriadená alebo poverená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Táto právnická osoba musí byť držiteľom príslušného povolenia na prevádzku úložiska, skladovacieho zariadenia alebo na vyraďovanie. Slovenská republika v nej musí mať 100-percentnú majetkovú účasť a táto osoba zároveň nesmie byť držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu.
(12)
Za vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom právnickej osoby podľa odseku 11. Činnosti podľa odseku 11 môže vykonávať výlučne táto právnická osoba.
(13)
Každý, kto nakladá so špeciálnymi materiálmi a špeciálnymi zariadeniami, musí úradu oznámiť začatie a rozsah týchto činností. Kto takéto materiály a zariadenia dováža, musí úradu predložiť vyhlásenie s údajmi podľa prílohy č. 2 bodu B písm. g) bodu 1 až 3.
(14)
Každý, kto vyrába obalové súbory pre ožiarené alebo vyhoreté jadrové palivo, stavia horúce komory alebo vykonáva výskum a vývoj súvisiaci s konverziou jadrových materiálov, obohacovaním, výrobou palivových článkov, reaktormi, kritickými súbormi, prepracovaním a nakladaním s vysokoaktívnymi a stredneaktívnymi odpadmi obsahujúcimi osobitné štiepne materiály, musí o začatí a rozsahu týchto činností informovať úrad a Európsku komisiu.
(15)
Podrobnosti o tom, ako a v akom rozsahu sa oznamovanie podľa odsekov 13 a 14 vykonáva, určí úrad všeobecne záväzným právnym predpisom.
(16)
Dokumentácia obsahujúca citlivé informácie je taká, ktorej zverejnenie by mohlo pomôcť pri plánovaní alebo vykonaní činností vedúcich k narušeniu či zničeniu jadrového zariadenia. Takéto zverejnenie by mohlo ohroziť bezpečnosť verejnosti a spôsobiť ekologické alebo ekonomické škody. Takáto dokumentácia sa sprístupňuje až po odstránení citlivých informácií.
(17)
Dokumentácia s citlivými informáciami je dokumentácia uvedená v prílohe č. 1 bode A písm. c), bode B písm. a), b), i), m), bode C písm. a), d), i), j), s), w) a v prílohe č. 2 bode A písm. b) a bode B písm. b).
Originál
(1)
Využívanie jadrovej energie je možné len na mierové účely a v súlade s národnými stratégiami, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, 1b ) a v súlade s právnymi aktmi Európskej únie a právnymi aktmi Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu; na účely tohto zákona sa za Európsku úniu považuje aj Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.
(2)
Využívať jadrovú energiu na iné ako mierové účely sa zakazuje.
(3)
Využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý vyváži prípadné riziká z takýchto činností, najmä pri porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovnaký účel.
(4)
Pri využívaní jadrovej energie musí byť prednostne kladený dôraz na bezpečnostné aspekty pred všetkými ostatnými aspektmi takýchto činností. Prístup k bezpečnostným aspektom sa odstupňuje podľa typu jadrového zariadenia, inventára jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a činností, ktoré sa na nich vykonávajú.
(5)
Pri využívaní jadrovej energie sa musí dosiahnuť taká úroveň jadrovej bezpečnosti, spoľahlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením, 2 ) fyzickej ochrany, havarijnej pripravenosti a ochrany pred požiarmi, aby riziko ohrozenia života, zdravia, pracovného alebo životného prostredia bolo podľa dostupných znalostí také nízke, aké možno rozumne dosiahnuť, pričom nesmú byť prekročené limity ožiarenia. 2 ) Pri získaní nových významných informácií o riziku a dôsledkoch využívania jadrovej energie sa musí uvedená úroveň prehodnotiť a musia sa prijať potrebné opatrenia na splnenie podmienok podľa tohto zákona.
(6)
Využívať jadrovú energiu bez súhlasu alebo bez povolenia je zakázané.
(7)
Na účely stavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvorenia úložiska a inštitucionálnej kontroly musí byť pre jadrové zariadenie vydané príslušné povolenie podľa tohto zákona. Príslušné povolenia musia na seba kontinuálne nadväzovať. Za dodržiavanie tejto zásady zodpovedá držiteľ povolenia.
(8)
Právny, regulačný a organizačný rámec jadrovej bezpečnosti (ďalej len „dozorný rámec“) sa udržiava a zdokonaľuje na základe prevádzkových skúseností, poznatkov získaných z analýz bezpečnosti prevádzkovaných jadrových zariadení, vývoja technológií a výsledkov výskumu v oblasti bezpečnosti, ak sú dostupné a použiteľné.
(9)
Vykonávať skúšobné výbuchy jadrovej zbrane alebo iné jadrové výbuchy, podporovať alebo zúčastňovať sa na vykonávaní akéhokoľvek skúšobného výbuchu jadrovej zbrane alebo iného jadrového výbuchu je zakázané.
(10)
Zakazuje sa prepravovať rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo do
a)
miesta určenia ležiaceho južne od 60 o južnej zemepisnej šírky,
b)
štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, 3 ) a ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej len “členský štát„), s výnimkou spätného dovozu rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva vyvezených z tohto štátu na účely ich spracovania alebo prepracovania v Slovenskej republike, alebo
c)
tretieho štátu, ktorý podľa stanoviska príslušných orgánov členského štátu pôvodu nemá technické, právne a administratívne kapacity a dozornú štruktúru na bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom podľa medzinárodnej zmluvy. 3a )
(11)
Ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva, vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania môže na základe povolenia úradu vykonávať len právnická osoba založená, zriadená alebo poverená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“). Právnická osoba podľa prvej vety musí byť držiteľom povolenia na prevádzku úložiska, držiteľom povolenia na prevádzku skladovacieho zariadenia alebo držiteľom povolenia na vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania, Slovenská republika musí mať v tejto osobe 100 %-nú majetkovú účasť a zároveň táto osoba nemôže byť držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu .
(12)
Za vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom právnickej osoby podľa odseku 11. Činnosti podľa odseku 11 môže vykonávať iba právnická osoba podľa odseku 11.
(13)
Každý, kto nakladá so špeciálnymi materiálmi a špeciálnymi zariadeniami, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu. Každý, kto dováža špeciálne materiály a zariadenia, je povinný predložiť úradu vyhlásenie, ktoré obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 bodu B písm. g) bodu 1 až 3 .
(14)
Každý, kto vyrába obalové súbory pre ožiarené alebo vyhoreté jadrové palivo alebo vykonáva výstavbu horúcich komôr, alebo vykonáva výskumné a vývojové činnosti súvisiace s konverziou jadrových materiálov, s obohacovaním, s výrobou palivových článkov, s reaktormi, s kritickými súbormi, s prepracovaním a nakladaním s vysokoaktívnymi a stredneaktívnymi rádioaktívnymi odpadmi obsahujúcimi osobitné štiepne materiály, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu a Európskej komisii.
(15)
Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe oznamovania podľa odsekov 13 a 14 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(16)
Za dokumentáciu obsahujúcu aj citlivé informácie sa považuje dokumentácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo použiť na naplánovanie alebo vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia, a tým nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť verejnosti 3b ) a spôsobiť ekologickú alebo ekonomickú škodu. Táto dokumentácia sa sprístupňuje po vylúčení citlivých informácií.
(17)
Dokumentáciou obsahujúcou aj citlivé informácie sa rozumie dokumentácia uvedená v prílohe č. 1 bode A písm. c) , bode B písm. a), b) , i) , m) , bode C písm. a) , d) , i), j) , s) , w) a prílohe č. 2 bode A písm. b) , bode B písm. b) .

§ 4 – Pôsobnosť úradu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) má tieto úlohy:
a)
Vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou zariadení tak, aby verejnosť aj medzinárodné spoločenstvo mali istotu, že bezpečnosť pri využívaní jadrovej energie je vždy prioritou.
b)
Vykonáva štátny dozor v oblasti využívania jadrovej energie, fyzickej ochrany, kybernetickej bezpečnosti a havarijného plánovania.
c)
Kontroluje, či si všetci plnia povinnosti podľa tohto zákona.
d)
Vydáva fyzickým alebo právnickým osobám súhlasy alebo povolenia podľa § 5 ods. 2 a 3, kontroluje, či dodržiavajú ich podmienky, a v prípade potreby ich zrušuje.
e)
Schvaľuje veľkosť oblasti ohrozenia alebo spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením pre potreby havarijného plánovania.
f)
Zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti tohto zákona, plní záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv, funguje ako styčné miesto a plní oznamovacie povinnosti podľa osobitných predpisov.
g)
Informuje susedné štáty, Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu, Európsku komisiu a ďalšie orgány Európskej únie o nezákonnom zmocnení sa jadrových materiálov či žiaričov, o nehodách a haváriách na jadrových zariadeniach, ako aj o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území Slovenskej republiky.
h)
Každoročne do 30. apríla predkladá vláde a následne Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave jadrovej bezpečnosti na Slovensku a o svojej činnosti za uplynulý rok.
i)
Informuje verejnosť:
1.
bezodkladne o nehodách a haváriách jadrových zariadení na Slovensku,
2.
bezodkladne o haváriách jadrových zariadení v zahraničí, ktoré by mohli ovplyvniť územie Slovenska,
3.
o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov u nás alebo v zahraničí, ak môžu ovplyvniť územie Slovenska,
4.
o závažných nedostatkoch v jadrových zariadeniach a o opatreniach na ich nápravu,
5.
o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti na Slovensku.
j)
Vykonáva funkciu stavebného úradu pre stavby určené Stavebným zákonom.
k)
Vedie štátny systém evidencie jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení.
l)
Najmenej raz za desať rokov hodnotí dozorný rámec a svoju činnosť v spolupráci s ministerstvami zdravotníctva, životného prostredia, vnútra, hospodárstva, dopravy a výstavby, práce, sociálnych vecí a rodiny a s držiteľmi povolenia, aby neustále zvyšoval úroveň jadrovej bezpečnosti.
m)
Raz za desať rokov pozýva misiu na medzinárodné partnerské hodnotenie dozorného rámca a výsledky oznamuje členským štátom a Európskej komisii; toto hodnotenie zabezpečuje v spolupráci s príslušnými ministerstvami a držiteľmi povolenia.
n)
Zúčastňuje sa na partnerskom hodnotení v iných členských štátoch v spolupráci s príslušnými ministerstvami.
o)
Koordinovane zabezpečuje:
1.
národné hodnotenie so špecifickým zameraním na jadrovú bezpečnosť,
2.
pozvanie ostatných členských štátov a Európskej komisie ako pozorovateľov na partnerské hodnotenie; prvé takéto hodnotenie sa uskutočnilo v roku 2017 a ďalšie sa konajú najmenej raz za šesť rokov,
3.
prijatie opatrení na základe zistení z partnerského hodnotenia,
4.
zverejnenie správ o tomto postupe a jeho výsledkoch.
p)
Pri havárii, ktorá si vyžaduje opatrenia v okolí jadrového zariadenia alebo na ochranu verejnosti, bezodkladne pozve misiu na partnerské hodnotenie.
q)
V spolupráci s ministerstvami a držiteľmi povolenia predkladá Európskej komisii správu o vykonávaní právnych predpisov Európskej únie, a to najneskôr do 22. júla 2020; ministerstvá a ostatné úrady musia úradu na jeho žiadosť poskytnúť potrebnú súčinnosť.
r)
Udržiava a zlepšuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, nakladaním s odpadom a vyhoretým palivom, a to na základe prevádzkových skúseností, analýz bezpečnosti, vývoja technológií a výsledkov výskumu.
s)
Poskytuje súčinnosť Národnému jadrovému fondu pri vysvetľovaní alebo informovaní Európskej komisie o revízii vnútroštátneho programu.
t)
V spolupráci s ministerstvom hospodárstva, Národným jadrovým fondom a držiteľmi povolenia predkladá Európskej komisii správu o vykonávaní právnych predpisov Európskej únie, prvýkrát do 23. augusta 2015 a následne každé tri roky, pričom využíva posudzovací proces podľa medzinárodnej zmluvy; ministerstvá a ostatné úrady sú povinné úradu pri vypracovaní správy pomôcť.
u)
Kontroluje dodržiavanie povinností podľa osobitného predpisu.
v)
Vydáva osvedčenie o prevádzkovateľovi podľa osobitného predpisu.
w)
Určuje, eviduje, kontroluje a vymáha príspevky na výkon štátneho dozoru a úroky z omeškania.
x)
Vydáva stanovisko podľa osobitného predpisu.
(2)
Úrad ďalej:
a)
Schvaľuje:
1.
typy prepravných zariadení na rádioaktívne materiály,
2.
dokumentáciu systému manažérstva kvality u žiadateľov a držiteľov povolenia,
3.
požiadavky na kvalitu jadrových zariadení, ich rozdelenie do bezpečnostných tried a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení,
4.
systém odbornej prípravy zamestnancov držiteľov povolenia,
5.
program prípravy vybraných zamestnancov,
6.
predbežný a riadny plán fyzickej ochrany,
7.
predbežné a riadne vnútorné havarijné plány,
8.
predbežné a riadne limity a podmienky bezpečnej prevádzky,
9.
limity a podmienky bezpečného vyraďovania,
10.
program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky po etapách,
11.
hranice jadrového zariadenia a ich zmeny,
12.
veľkosť oblasti ohrozenia alebo spoločnej oblasti ohrozenia a jej zmeny,
13.
realizáciu zmien podľa § 2 písm. w).
b)
Ukladá:
1.
znížiť výkon alebo pozastaviť prevádzku, vyraďovanie alebo výstavbu jadrového zariadenia,
2.
pozastaviť nakladanie s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom,
3.
sankcie podľa tohto zákona.
c)
Určuje:
1.
nového držiteľa povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi a odpadmi, ak pôvodca nie je známy alebo nie je schopný s nimi bezpečne nakladať,
2.
povinnosť inému držiteľovi povolenia prevziať práva a povinnosti týkajúce sa bezpečného nakladania s materiálmi alebo odpadmi po držiteľovi, ktorému zaniklo povolenie, vrátane možnosti odobrať mu tieto materiály či odpady,
3.
držiteľovi povolenia tému a rozsah hodnotenia so špecifickým zameraním na jadrovú bezpečnosť.
d)
Overuje:
1.
osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy,
2.
odbornú spôsobilosť zamestnancov, ktorí školia ostatných zamestnancov alebo vykonávajú výcvik na simulátore, a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy.
e)
Posudzuje:
1.
plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,
2.
havarijné dopravné poriadky,
3.
dokumentáciu k súhlasom alebo povoleniam, ktorú podľa zákona neschvaľuje,
4.
program prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,
5.
technické vybavenie špecializovaného zariadenia,
6.
návrh vnútroštátnej politiky a programu nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a vydáva k nim stanovisko,
7.
správu o plnení vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a vydáva k nej stanovisko,
8.
technickú časť žiadosti o peniaze z Národného jadrového fondu a vydáva k nej stanovisko,
9.
plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky alebo plán jeho etapy.
f)
Vydáva súhlas na:
1.
realizáciu zmien podľa § 2 písm. w),
2.
vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona,
3.
rozriedenie a spotrebu jadrových materiálov,
4.
jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky,
5.
skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia,
6.
použitie nového typu jadrového paliva.
g)
Rozhoduje o tom:
1.
či ide o jadrové zariadenie,
2.
či ide o zmeny na jadrových zariadeniach podľa § 2 písm. w) alebo písm. x),
3.
či ide o jadrový materiál, špeciálny materiál alebo zariadenie.
h)
Vydáva ďalšie rozhodnutia podľa osobitných predpisov.
i)
Vydáva stanovisko k letu vo vzdušnom priestore nad jadrovým zariadením, v ktorom určí podmienky letu pre zachovanie bezpečnosti.
j)
Zverejňuje na svojom webe vzor žiadosti o vydanie stanoviska podľa predchádzajúceho písmena.
(3)
Pri výkone štátneho dozoru úrad:
a)
Kontroluje pracoviská, prevádzky a objekty jadrových zariadení a držiteľov povolení, pričom sleduje plnenie tohto zákona, súvisiacich predpisov, prevádzkových pravidiel, limít a podmienok bezpečnej prevádzky a vyraďovania, systému manažérstva kvality a rozhodnutí úradu.
b)
Kontroluje plnenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti tohto zákona.
c)
Kontroluje systém odbornej prípravy zamestnancov, programy prípravy a odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení.
d)
Prijíma opatrenia na vzdelávanie svojich zamestnancov, aby si udržali a rozvíjali vedomosti v oblasti jadrovej bezpečnosti a havarijnej pripravenosti.
e)
Na mieste zisťuje stav, príčiny a následky porúch, nehôd alebo havárií na jadrovom zariadení či udalostí pri preprave materiálov; ak vyšetrovanie vedie iný orgán, úrad sa na ňom zúčastňuje ako neopomenuteľný orgán.
f)
Kontroluje, či sa vykonávajú povinné prehliadky, revízie, kontroly a skúšky vybraných zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti.
g)
Nariaďuje odstránenie nedostatkov, ktoré ovplyvňujú jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu alebo havarijnú pripravenosť.
h)
Hodnotí jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu a havarijnú pripravenosť nezávisle od držiteľa povolenia.
i)
Kontroluje obsah, aktualizáciu a precvičovanie havarijných plánov, ktoré schvaľuje alebo posudzuje, a školenia k nim.
j)
Vykonáva miestne zisťovanie u žiadateľov a držiteľov súhlasov alebo povolení vrátane kontroly systému manažérstva kvality.
(4)
Pri výkone svojich úloh úrad využíva ľudské a finančné zdroje podľa možností štátneho rozpočtu. Na podporu dozoru môže využiť aj externé vedecké a technické zdroje a odborné znalosti.
(5)
Úrad písomnou dohodou s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny určí podrobnosti o spolupráci pri dozore nad využívaním jadrovej energie.
(6)
Úrad informuje Policajný zbor o každej preprave rádioaktívneho materiálu.
(7)
Úrad informuje Policajný zbor o každom prípade, keď neudelil súhlas s prepravou rádioaktívneho materiálu, pričom uvedie aj dôvod odmietnutia.
Originál
(1)
Úrad
a)
vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení tak, aby verejnosť a medzinárodné spoločenstvo boli uistené, že jadrová bezpečnosť vo všetkých aspektoch využívania jadrovej energie má náležitú prioritu,
b)
vykonáva štátny dozor v oblasti využívania jadrovej energie, pri fyzickej ochrane, kybernetickej bezpečnosti a pri havarijnom plánovaní,
c)
kontroluje plnenie povinností podľa tohto zákona,
d)
vydáva fyzickým osobám alebo právnickým osobám súhlas alebo povolenie podľa § 5 ods. 2 a 3 , kontroluje plnenie podmienok súhlasu alebo povolenia a súhlas alebo povolenie zrušuje,
e)
schvaľuje na účely havarijného plánovania veľkosť oblasti ohrozenia alebo veľkosť spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením,
f)
zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti pôsobnosti tohto zákona vrátane plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj plnenie funkcie styčného miesta 4 ) a plní v rozsahu svojej pôsobnosti ďalšie oznamovacie povinnosti podľa osobitného predpisu, 5 )
g)
informuje susedné štáty, Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu a Európsku komisiu, prípadne ďalšie orgány Európskej únie, o nezákonnom zmocnení sa jadrových materiálov, rádioaktívnych žiaričov, nehodách a haváriách na jadrových zariadeniach na území Slovenskej republiky a o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území Slovenskej republiky,
h)
jedenkrát ročne, vždy k 30. aprílu, predkladá správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o svojej činnosti za uplynulý rok vláde Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky,
i)
informuje verejnosť,
1.
bezodkladne o nehodách a haváriách jadrových zariadení na území Slovenskej republiky,
2.
bezodkladne o haváriách jadrových zariadení mimo územia Slovenskej republiky s možným vplyvom na územie Slovenskej republiky,
3.
o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky s možným vplyvom na územie Slovenskej republiky,
4.
o závažných nedostatkoch v jadrových zariadeniach a opatreniach prijatých na ich odstránenie,
5.
o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky,
j)
vykonáva pôsobnosť iného stavebného úradu pre stavby ustanovené Stavebným zákonom, 7 )
k)
vedie štátny systém evidencie jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení,
l)
hodnotí, v spolupráci najmä s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“), Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“), Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), ministerstvom hospodárstva, Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy a výstavby“), Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny“) a držiteľmi povolenia, najmenej jedenkrát za desať rokov dozorný rámec a svoje činnosti s cieľom neustále zvyšovať úroveň jadrovej bezpečnosti,
m)
pozýva jedenkrát za desať rokov misiu na medzinárodné partnerské hodnotenie dozorného rámca a príslušných orgánov (ďalej len „partnerské hodnotenie“) a jeho výsledky oznamuje členským štátom a Európskej komisii; uskutočnenie partnerského hodnotenia úrad zabezpečí v spolupráci najmä s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom životného prostredia, ministerstvom vnútra, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom dopravy a výstavby, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a držiteľmi povolenia,
n)
zúčastňuje sa v inom členskom štáte na partnerskom hodnotení, a to v spolupráci najmä s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom životného prostredia, ministerstvom vnútra, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom dopravy a výstavby a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny,
o)
zabezpečuje koordinovaným spôsobom
1.
vykonanie národného hodnotenia so špecifickým tematickým zameraním v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
2.
pozvanie ostatných členských štátov a Európskej komisie v úlohe pozorovateľa na partnerské hodnotenie národného hodnotenia podľa prvého bodu; prvé tematicky zamerané partnerské hodnotenie podľa tohto bodu sa uskutoční v roku 2017 a následne najmenej jedenkrát za šesť rokov,
3.
prijatie náležitých následných opatrení na základe zistení partnerského hodnotenia,
4.
zverejnenie príslušných správ o postupe podľa prvého až tretieho bodu a jeho hlavných výsledkoch po získaní výsledkov,
p)
zabezpečí pri havárii vedúcej k situáciám, ktoré by si vyžadovali havarijné opatrenia v okolí jadrového zariadenia alebo opatrenia na ochranu verejnosti, aby bola bez zbytočného odkladu pozvaná misia na partnerské hodnotenie,
q)
predkladá, v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom životného prostredia, ministerstvom vnútra, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom dopravy a výstavby, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a držiteľmi povolenia, Európskej komisii správu o vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie uvedeného v prílohe č. 4 siedmom bode najneskôr do 22. júla 2020; dotknuté ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a držitelia povolenia sú na žiadosť úradu povinné poskytnúť potrebnú súčinnosť na vypracovanie tejto správy,
r)
udržiava a zdokonaľuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou vrátane nakladania s rádioaktívnym odpadom a s vyhoretým jadrovým palivom, na základe prevádzkových skúseností, poznatkov získaných z analýz bezpečnosti prevádzkovaných jadrových zariadení, vývoja technológií a výsledkov výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti,
s)
poskytuje súčinnosť Národnému jadrovému fondu pri poskytovaní vysvetlení alebo informácií pre Európsku komisiu o revízii vnútroštátneho programu,
t)
predkladá v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, Národným jadrovým fondom a s držiteľmi povolenia Európskej komisii správu o vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie uvedeného v prílohe č. 4 piatom bode , prvýkrát najneskôr do 23. augusta 2015 a následne každé tri roky, pričom využíva posudzovací proces podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; 3a ) dotknuté ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú na žiadosť úradu povinné poskytnúť potrebnú súčinnosť na vypracovanie tejto správy,
u)
kontroluje dodržiavanie povinností vyplývajúcich z osobitného predpisu, 7b )
v)
vydáva osvedčenie o prevádzkovateľovi podľa osobitného predpisu, 7c )
w)
určuje, eviduje, kontroluje a vymáha príspevky na výkon štátneho dozoru podľa § 34a a úroky z omeškania,
x)
vydáva stanovisko podľa osobitného predpisu. 7d )
(2)
Úrad ďalej
a)
schvaľuje
1.
typy prepravných zariadení na prepravu rádioaktívnych materiálov,
2.
dokumentáciu systému manažérstva kvality žiadateľov o povolenie a držiteľov povolenia,
3.
požiadavky na kvalitu jadrových zariadení, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení,
4.
systém odbornej prípravy zamestnancov držiteľov povolenia,
5.
program prípravy vybraných zamestnancov,
6.
predbežný plán fyzickej ochrany a plán fyzickej ochrany,
7.
predbežné vnútorné havarijné plány a vnútorné havarijné plány,
8.
predbežné limity a podmienky bezpečnej prevádzky a limity a podmienky bezpečnej prevádzky,
9.
limity a podmienky bezpečného vyraďovania,
10.
program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,
11.
hranice jadrového zariadenia a ich zmeny,
12.
veľkosť oblasti ohrozenia alebo spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením a jej zmeny,
13.
realizáciu zmien podľa § 2 písm. w) ,
b)
ukladá
1.
znížiť výkon alebo pozastaviť prevádzku alebo vyraďovanie jadrového zariadenia, alebo jeho výstavbu,
2.
pozastaviť nakladanie s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom,
3.
sankcie podľa tohto zákona,
c)
určuje
1.
nového držiteľa povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi a s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca nie je schopný s jadrovými materiálmi alebo s rádioaktívnymi odpadmi bezpečne nakladať,
2.
povinnosť inému držiteľovi príslušného povolenia vstúpiť do práv a povinností týkajúcich sa bezpečného nakladania s jadrovými materiálmi alebo rádioaktívnymi odpadmi toho držiteľa povolenia, ktorého povolenie zaniklo z dôvodov uvedených v § 9 ods. 4 , vrátane možnosti čiastočného alebo úplného odobratia jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov tomuto držiteľovi povolenia,
3.
držiteľovi povolenia tému a rozsah hodnotenia so špecifickým tematickým zameraním v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení podľa § 10 ods. 7 ,
d)
overuje
1.
osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o osobitnej odbornej spôsobilosti,
2.
odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú prípravu a výcvik na simulátore pre vybraných zamestnancov, a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o odbornej spôsobilosti,
e)
posudzuje
1.
plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,
2.
havarijné dopravné poriadky,
3.
dokumentáciu uvedenú v prílohách tohto zákona, ktorá je potrebná k jednotlivým druhom súhlasov alebo povolení, a ktorú podľa tohto zákona neschvaľuje,
4.
program prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,
5.
technické vybavenie špecializovaného zariadenia,
6.
návrh vnútroštátnej politiky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi a návrh vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a vydáva k týmto návrhom stanovisko,
7.
správu o plnení vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a vydáva k nej stanovisko,
8.
technickú časť žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov z Národného jadrového fondu a vydáva k nej stanovisko,
9.
koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky alebo plán etapy vyraďovania,
f)
vydáva súhlas na
1.
realizáciu zmien podľa § 2 písm. w) ,
2.
vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona,
3.
rozriedenie a spotrebu jadrových materiálov,
4.
jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky,
5.
skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia,
6.
použitie nového typu jadrového paliva,
g)
rozhoduje o tom,
1.
či ide o jadrové zariadenie,
2.
či ide o zmeny na jadrových zariadeniach podľa § 2 písm. w) alebo písm. x) ,
3.
či ide o jadrový materiál, špeciálny materiál alebo zariadenie,
h)
vydáva ďalšie rozhodnutia podľa osobitných predpisov, 8 )
i)
vydáva stanovisko k vykonaniu letu vo vzdušnom priestore zriadenom na ochranu jadrového zariadenia, 8a ) v ktorom určuje podmienky vykonania letu z dôvodu zachovania jadrovej bezpečnosti,
j)
zverejňuje na svojom webovom sídle vzor žiadosti o vydanie stanoviska podľa písmena i).
(3)
Úrad pri výkone štátneho dozoru
a)
vykonáva kontroly pracovísk, prevádzok a objektov jadrových zariadení, prevádzok a objektov držiteľov súhlasov alebo povolení a pritom kontroluje plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe, prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia, dodržiavanie limít a podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania, systému manažérstva kvality, ako aj povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí, opatrení alebo nariadení vydaných podľa tohto zákona,
b)
kontroluje plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti pôsobnosti tohto zákona,
c)
kontroluje systém odbornej prípravy zamestnancov, programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov, programy prípravy vybraných zamestnancov držiteľov povolení a kontroluje odbornú spôsobilosť zamestnancov, ako aj osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení,
d)
prijíma opatrenia týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy svojich zamestnancov s cieľom získať, udržiavať a ďalej rozvíjať ich odborné znalosti a zručnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti a havarijnej pripravenosti,
e)
zisťuje na mieste stav, príčiny a následky vybraných porúch, nehôd alebo havárií na jadrovom zariadení alebo udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov; počas vyšetrovania nehody, havárie alebo udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov iným orgánom zúčastňuje sa ako neopomenuteľný orgán na tomto vyšetrovaní,
f)
kontroluje vykonávanie povinných prehliadok, revízií, prevádzkových kontrol a skúšok vybraných zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti,
g)
nariaďuje odstránenie nedostatkov ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu, havarijnú pripravenosť,
h)
hodnotí jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu a havarijnú pripravenosť nezávisle od držiteľa povolenia,
i)
kontroluje obsah, aktualizáciu a precvičovanie havarijných plánov, ktoré schvaľuje alebo ktoré posudzuje, a školenia o nich,
j)
vykonáva miestne zisťovanie na pracoviskách, v prevádzkach a objektoch žiadateľov o vydanie súhlasu alebo povolenia a držiteľov súhlasu alebo povolenia vrátane kontroly dodržiavania systému manažérstva kvality.
(4)
Pri výkone pôsobnosti podľa odsekov 1 až 3 úrad využíva ľudské zdroje a finančné zdroje nevyhnutné na plnenie povinností podľa tohto zákona v súlade so zdrojovými možnosťami štátneho rozpočtu. Na podporu svojich dozorných funkcií môže využívať externé vedecké a technické zdroje a odborné znalosti.
(5)
Úrad písomnou dohodou s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny určí podrobnosti o spolupráci v dozornej činnosti v oblasti využívania jadrovej energie.
(6)
Úrad informuje Policajný zbor o každej preprave rádioaktívneho materiálu.
(7)
Úrad informuje Policajný zbor o každom prípade, keď neudelil súhlas s prepravou rádioaktívneho materiálu spolu s odôvodnením tohto odmietnutia.

§ 5 – Využívanie jadrovej energie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Jadrovú energiu môžete využívať iba vtedy, ak vám na to úrad vydá súhlas alebo povolenie. Ak sa tento súhlas alebo povolenie týka stavebného zámeru, pri ktorom úrad nie je hlavným stavebným úradom, úrad vystupuje ako dotknutý orgán a vydáva záväzné stanovisko podľa Stavebného zákona.
(2)
Súhlas úradu potrebujete na tieto etapy:
a)
uvádzanie do prevádzky,
b)
skúšobnú prevádzku.
(3)
Povolenie úradu potrebujete na tieto činnosti:
a)
stavbu jadrového zariadenia,
b)
uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky,
c)
prevádzku jadrového zariadenia,
d)
etapu vyraďovania,
e)
uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,
f)
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom,
g)
nakladanie s jadrovými materiálmi v jadrovom zariadení,
h)
dovoz alebo vývoz jadrových materiálov,
i)
vývoz špeciálnych materiálov a zariadení v súlade s osobitným predpisom,
j)
prepravu rádioaktívnych materiálov vrátane medzinárodnej prepravy; toto povolenie sa nevzťahuje na osobu, ktorá dopravu vykonáva, ak nie je súčasne prepravcom,
k)
odbornú prípravu zamestnancov držiteľa povolenia podľa písmen b) až g),
l)
spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 12 písm. a),
m)
dovoz rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 12 písm. b),
n)
nakladanie s jadrovými materiálmi mimo jadrového zariadenia,
o)
umiestnenie jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu.
(4)
Súhlas alebo povolenie od úradu nenahrádza iné licencie, povolenia alebo osvedčenia, ktoré musíte získať od iných úradov podľa osobitných predpisov.
(5)
Úrad môže svoje rozhodnutia podmieniť splnením požiadaviek na jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu, kvalitu alebo havarijnú pripravenosť. Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia okolnosti dôležité pre jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu alebo havarijnú pripravenosť, za ktorých bolo rozhodnutie vydané. Zmena je možná aj na základe nových vedeckých a technických poznatkov, medzinárodných skúseností z jadrových zariadení v zahraničí alebo na základe odôvodnenej písomnej žiadosti držiteľa súhlasu alebo povolenia.
(6)
Na zmenu povolenia podľa odseku 3, ak nejde o zmenu, ktorá je predmetom zisťovacieho konania alebo posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu, sa nevyžaduje rozhodnutie podľa osobitného predpisu.
Originál
(1)
Využívať jadrovú energiu možno len na základe súhlasu alebo povolenia vydaného úradom fyzickej osobe alebo právnickej osobe. Ak sa súhlas alebo povolenie týka predmetu konania o stavebnom zámere vo veci, v ktorej nie je úrad iným stavebným úradom, je úrad dotknutým orgánom a vydáva záväzné stanovisko dotknutého orgánu podľa Stavebného zákona.
(2)
Súhlas sa vyžaduje na
a)
etapu uvádzania do prevádzky,
b)
skúšobnú prevádzku.
(3)
Povolenie sa vyžaduje na
a)
stavbu jadrového zariadenia,
b)
uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky,
c)
prevádzku jadrového zariadenia,
d)
etapu vyraďovania,
e)
uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,
f)
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom,
g)
nakladanie s jadrovými materiálmi v jadrovom zariadení,
h)
dovoz alebo vývoz jadrových materiálov,
i)
vývoz špeciálnych materiálov a zariadení v súlade s osobitným predpisom, 9 )
j)
prepravu rádioaktívnych materiálov vrátane medzinárodnej prepravy; toto povolenie sa nevzťahuje na osobu, ktorá dopravu vykonáva, ak nie je súčasne prepravcom,
k)
odbornú prípravu zamestnancov držiteľa povolenia podľa písmen b) až g),
l)
spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 12 písm. a) ,
m)
dovoz rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 12 písm. b) ,
n)
nakladanie s jadrovými materiálmi mimo jadrového zariadenia,
o)
umiestnenie jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu .
(4)
Súhlas úradu podľa odseku 2 a povolenie úradu podľa odseku 3 nenahrádza licenciu, povolenie, oprávnenie alebo osvedčenie vydané inými správnymi orgánmi podľa osobitných predpisov. 10 )
(5)
Úrad môže všetky svoje rozhodnutia viazať na splnenie podmienok v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou, fyzickou ochranou, zabezpečovaním kvality alebo havarijnou pripravenosťou. Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia okolnosti dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, za ktorých bolo rozhodnutie vydané, prípadne na základe nových poznatkov vedy a techniky a pri uplatňovaní spätnej väzby z medzinárodných skúseností z udalostí na jadrových zariadeniach v zahraničí alebo na odôvodnenú písomnú žiadosť držiteľa súhlasu alebo povolenia.
(6)
Na zmenu povolenia v odseku 3 v rozsahu, ktorý nie je zmenou, ktorá tvorí predmet zisťovacieho konania ani posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu, 10a ) sa nevyžaduje rozhodnutie podľa osobitného predpisu. 10a )

Načítané 5 z 59 paragrafov