Zákon o správnom konaní

Zákon č. 71/1967 Z.z.

Panel nástrojov

Zákon o správnom konaní

Zákon č. 71/1967 Z.z.

Porovnať verzie

§ 45 – Poriadkové opatrenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Tomu, kto sťažuje priebeh konania, napríklad sa bez dôvodu nedostaví na výzvu, ruší poriadok aj po napomenutí alebo bezdôvodne odmieta svedčiť či predložiť listinu, môže správny orgán uložiť poriadkovú pokutu do 165 eur, a to aj opakovane.
(2)
Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže správny orgán vykázať z miesta pojednávania. Ak ide o účastníka konania, konanie môže pokračovať v jeho neprítomnosti.
(3)
Správny orgán, ktorý pokutu uložil, ju môže neskôr odpustiť.
Originál
(1)
Tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu na správny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, môže správny orgán uložiť poriadkovú pokutu do 165 eur, a to aj opakovane.
(2)
Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže správny orgán tiež vykázať z miesta pojednávania; ak je vykázaný účastník konania, môže sa konať v jeho neprítomnosti.
(3)
Správny orgán, ktorý poriadkovú pokutu uložil, môže ju odpustiť.

§ 46 – Požiadavky na platnosť rozhodnutia

Trvalý odkaz
Jednoducho

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, musí ho vydať príslušný orgán, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky predpísané náležitosti.

Originál

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

§ 47 – Náležitosti rozhodnutia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti odvolať sa alebo podať rozklad. Odôvodnenie nie je potrebné iba vtedy, ak správny orgán vyhovie všetkým účastníkom v plnom rozsahu.
(2)
Výrok obsahuje samotné rozhodnutie vo veci, odkaz na zákon, podľa ktorého sa rozhodlo, a prípadne aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Ak sa účastníkovi ukladá povinnosť niečo splniť, správny orgán určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia, než určuje osobitný zákon.
(3)
V odôvodnení správny orgán vysvetlí, z akých podkladov vychádzal, ako hodnotil dôkazy, ako použil správnu úvahu pri aplikácii zákonov a ako sa vyrovnal s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov.
(4)
Poučenie o odvolaní musí obsahovať informáciu, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa proti nemu možno odvolať. Uvedie sa v ňom lehota na podanie, orgán, ktorému sa podáva, a miesto podania. Poučenie musí obsahovať aj informáciu, či možno rozhodnutie preskúmať súdom.
(5)
Písomné rozhodnutie obsahuje označenie orgánu, dátum vydania, mená fyzických osôb alebo názvy právnických osôb. Musí byť opatrené úradnou pečiatkou a podpisom oprávnenej osoby s uvedením jej funkcie. Ak je rozhodnutie v elektronickej podobe, neobsahuje pečiatku a podpis, ale je autorizované podľa osobitných predpisov o elektronickej verejnej správe. Ďalšie náležitosti môžu určiť osobitné zákony.
(6)
Chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení správny orgán kedykoľvek opraví aj bez návrhu a o oprave upovedomí účastníkov.
(7)
Osobitné zákony určujú prípady, kedy sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi v plnom rozsahu vyhovelo, len vyznačí v spise a namiesto písomného rozhodnutia sa vydá doklad alebo poskytne plnenie.
Originál
(1)
Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
(3)
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
(4)
Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
(5)
V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.
(6)
Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
(7)
Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie.

§ 48 – Zmier v správnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak to povaha veci dovoľuje, účastníci konania môžu medzi sebou uzavrieť zmier, ak ho správny orgán schváli. Správny orgán však zmier neschváli, ak by bol v rozpore s právnymi predpismi alebo všeobecným záujmom.
(2)
Proti schválenému zmieru sa nemožno odvolať. Schválený zmier je právne záväzný a vykonateľný.
Originál
(1)
Ak to pripúšťa povaha veci, môžu účastníci konania medzi sebou so schválením správneho orgánu uzavrieť zmier. Správny orgán zmier neschváli, ak odporuje právnym predpisom alebo všeobecnému záujmu.
(2)
Proti schválenému zmieru sa nemožno odvolať. Schválený zmier je vykonateľný.

§ 49 – Lehota pre rozhodnutie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených účastníkom, správny orgán rozhodne bezodkladne.
(2)
V ostatných prípadoch, ak zákon neurčuje inak, musí správny orgán rozhodnúť do 30 dní od začatia konania. Vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní. Ak to povaha veci vyžaduje a ani táto lehota nestačí, môže ju odvolací orgán primerane predĺžiť. Ak správny orgán nemôže rozhodnúť v stanovenej lehote 30 alebo 60 dní, musí o tom účastníka konania informovať a uviesť dôvody.
Originál
(1)
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
(2)
V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

Načítané 5 z 85 paragrafov