Zbierka zákonov Slovenskej republiky

§ 2 – Prostriedky trestného zákona

Trvalý odkaz

Jednoducho

Na dosiahnutie tohto cieľa sa používajú tresty, hrozba trestami a ochranné opatrenia.

Originál

Prostriedky na dosiahnutie účelu trestného zákona sú hrozba trestami, ukladanie a výkon trestov a ochranné opatrenia.

§ 3 – Trestný čin

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Trestným činom je skutok, ktorý je nebezpečný pre spoločnosť a ktorý spĺňa znaky uvedené v tomto zákone.

(2)

Ak je skutok len nepatrne nebezpečný pre spoločnosť, nie je trestným činom, aj keď inak vyzerá ako trestný čin.

(3)

Na to, aby bol čin trestný, musel ho páchateľ spáchať úmyselne. Ak zákon výslovne hovorí, stačí nedbanlivosť.

(4)

Nebezpečnosť skutku pre spoločnosť sa posudzuje podľa toho, aký dôležitý záujem bol dotknutý, ako bol skutok urobený, aké mal následky, za akých okolností sa stal, kto ho urobil, ako veľmi zavinený bol a čo ho k tomu viedlo.

Originál

(1)

Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.

(2)

Čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je nepatrný, nie je trestným činom, aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu.

(3)

Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne, že postačí zavinenie z nedbanlivosti.

(4)

Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.

§ 4 – Podmienky trestnej zodpovednosti

Trvalý odkaz

Jednoducho

a)

chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo

b)

vedel, že svojím konaním môže taký záujem porušiť alebo ohroziť, a súhlasil s tým.

Originál

a)

chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo

b)

vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.

§ 5 – Druhy úmyslu v trestnom práve

Trvalý odkaz

Jednoducho

a)

vedel, že môže porušiť alebo ohroziť chránený záujem, ale bez dôvodu sa spoliehal, že sa to nestane, alebo

b)

nevedel, že môže taký záujem porušiť alebo ohroziť, hoci pri zdravom úsudku a vzhľadom na svoje pomery vedieť mal a mohol.

Originál

a)

vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo

b)

nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

§ 6 – Zavinenie a vedenie páchateľa

Trvalý odkaz

Jednoducho

Za ťažší následok zodpovedá páchateľ aj vtedy, ak ho spôsobil nedbanlivo, pokiaľ zákon nevyžaduje úmysel. Za inú okolnosť zodpovedá aj vtedy, ak o nej nevedel, hoci vedieť mal a mohol, pokiaľ zákon nevyžaduje, aby o nej vedel.

Originál

a)

ak ide o ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, vyjmúc prípady, že tento zákon vyžaduje aj tu zavinenie úmyselné,

b)

ak ide o inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, vyjmúc prípady, v ktorých tento zákon vyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.

§ 7 – Príprava na trestný čin

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Prípravou na trestný čin je organizovanie obzvlášť závažného trestného činu, zadovážovanie prostriedkov, nástrojov, spolčovanie sa, návod či pomoc na taký čin, alebo iné úmyselné vytváranie podmienok na jeho spáchanie. Platí to, ak nedošlo k pokusu ani k dokonaniu činu.

(2)

Príprava sa trestá rovnako ako trestný čin, na ktorý smerovala, ak osobitná časť zákona nehovorí inak.

(3)

Trestnosť prípravy zanikne, ak páchateľ dobrovoľne

a)

prestal v príprave a odstránil nebezpečenstvo, ktoré z nej vzniklo, alebo

b)

včas oznámil prípravu úradom, keď ešte bolo možné nebezpečenstvo odstrániť. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu. Vojak môže oznámiť veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

To však nezbavuje trestu za iný dokonaný trestný čin, ktorý už spáchal.

Originál

(1)

Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré záleží v organizovaní obzvlášť závažného ( § 41 ods. 2 ) trestného činu, v zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, v návode alebo v pomoci na taký trestný čin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok pre jeho spáchanie, je prípravou na trestný čin, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu trestného činu.

(2)

Príprava na trestný čin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej na trestný čin, ku ktorému smerovala, ak tento zákon v osobitnej časti neustanovuje niečo iné.

(3)

Trestnosť prípravy na trestný čin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo

b)

urobil o príprave na trestný čin oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, mohlo byť ešte odstránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.

§ 8 – Pokus trestného činu

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Pokusom je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu a ktorého sa páchateľ dopustil s úmyslom spáchať ho. Platí to, ak k dokonaniu nedošlo.

(2)

Pokus sa trestá rovnako ako dokonaný trestný čin.

(3)

Trestnosť pokusu zanikne, ak páchateľ dobrovoľne

a)

odstal od ďalšieho konania a odstránil nebezpečenstvo, ktoré z pokusu vzniklo, alebo

b)

včas oznámil pokus úradom, keď ešte bolo možné nebezpečenstvo odstrániť. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu. Vojak môže oznámiť veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

To však nezbavuje trestu za iný dokonaný trestný čin, ktorý už spáchal.

Originál

(1)

Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu a ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, je pokusom trestného činu, ak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

(2)

Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.

(3)

Trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo

b)

urobil o pokuse trestného činu oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, mohlo byť ešte odstránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.

§ 9 – Spolupáchateľstvo v trestnom práve

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Páchateľom je ten, kto trestný čin spáchal sám.

(2)

Ak trestný čin spáchalo viac osôb spoločne, každá z nich zodpovedá, ako by ho spáchala sama.

Originál

(1)

Páchateľom trestného činu je, kto trestný čin spáchal sám.

(2)

Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá každá z nich, ako by trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia).

§ 10 – Účastníctvo na trestnom čine

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je ten, kto úmyselne

a)

zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),

b)

naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),

c)

pomohol inému spáchať trestný čin, najmä zadovážením prostriedkov, odstránením prekážok, radou, povzbudením či sľubom pomoci po čine (pomocník).

(2)

Na účastníka sa používajú pravidlá o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak zákon neustanovuje inak.

Originál

(1)

Účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne

a)

zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),

b)

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona, ktorý platil v čase spáchania činu. Neskorší zákon sa použije len vtedy, ak je pre páchateľa priaznivejší.

(2)

Súd môže uložiť len taký druh trestu, ktorý dovoľuje zákon platný v čase rozhodovania.

(3)

O ochrannom opatrení rozhoduje súd podľa zákona platného v čase rozhodovania.

Originál

(1)

Trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

(2)

Páchateľovi možno uložiť vždy len taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje.

(3)

O ochrannom opatrení sa rozhodne vždy podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

§ 17 – Pôsobnosť slovenského trestného zákona

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Trestnosť činu spáchaného na území Slovenskej republiky sa posudzuje podľa slovenského zákona.

(2)

Za spáchaný na území republiky sa považuje čin,

a)

ktorého konanie sa udialo tu, aj keď následok nastal alebo mal nastať celkom alebo sčasti v zahraničí, alebo

b)

ktorého následok nastal alebo mal nastať tu, aj keď sa konanie udialo v zahraničí.

(3)

To platí aj pre činy spáchané na palube slovenskej lode alebo lietadla mimo územia republiky.

Originál

(1)

Podľa slovenského zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území republiky.

(2)

Trestný čin sa považuje za spáchaný na území republiky,

a)

ak sa páchateľ tu dopustil konania, aj keď porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti v cudzine, alebo

b)

ak tu páchateľ porušil alebo ohrozil záujem chránený týmto zákonom alebo ak mal tu nastať aspoň sčasti taký následok, aj keď sa konania dopustil v cudzine.

(3)

Podľa slovenského zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na palube slovenskej lode alebo slovenského lietadla mimo územia republiky. Miesto spáchania takého činu sa posudzuje obdobne podľa odseku 2.

§ 18 – Trestnosť činu spáchaného v zahraničí

Trvalý odkaz

Jednoducho

Podľa slovenského zákona sa posudzuje aj trestnosť činu spáchaného v zahraničí slovenským občanom, osobou bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom tu, alebo cudzincom s trvalým pobytom tu.

Originál

Podľa slovenského zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý v cudzine spáchal občan Slovenskej republiky alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, alebo cudzí štátny príslušník, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

§ 19 – Trestné činy proti štátu a verejnému poriadku

Trvalý odkaz

Jednoducho

Podľa slovenského zákona sa posudzuje aj trestnosť rozvracania republiky, teroru, záškodníctva, sabotáže, vyzvedačstva, falšovania peňazí, uvádzania falšovaných peňazí, výroby falšovateľského náčinia, útoku na štátny orgán podľa § 153, útoku na verejného činiteľa podľa § 155, nedovolenej výroby a držby omamných látok podľa § 186 a 187, nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov podľa § 187a a 188, genocídy, používania zakázaného bojového prostriedku podľa § 262, vojnovej krutosti podľa § 263, persekúcie obyvateľstva podľa § 263a, plienenia v priestore vojnových operácií podľa § 264, zneužívania medzinárodne uznávaných a štátnych znakov podľa § 265 a trestného činu proti mieru, aj keď ich v zahraničí spáchal cudzí štátny príslušník alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá tu nemá trvalý pobyt.

Originál

Podľa slovenského zákona sa posudzuje trestnosť rozvracania republiky ( § 92 ), teroru ( § 93 a 93a ), záškodníctva ( § 95 a 96 ), sabotáže ( § 97 ), vyzvedačstva ( § 105 ), falšovania a pozmeňovania peňazí ( § 140 ), uvádzania falšovaných a pozmenených peňazí ( § 141 ), výroby a držby falšovateľského náčinia ( § 142 ), útoku na štátny orgán podľa § 153 , útoku na verejného činiteľa podľa § 155 , nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi ( § 186 a 187 ), nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok ( § 187a a 188 ), genocídia ( § 259 ), používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja ( § 262 ), vojnovej krutosti ( § 263 ), perzekúcie obyvateľstva ( § 263a ), plienenia v priestore vojnových operácií ( § 264 ), zneužívania medzinárodne uznávaných a štátnych znakov ( § 265 ) a trestného činu proti mieru podľa § 1 zákona č. 165/1950 Zb. na ochranu mieru, aj vtedy, ak taký trestný čin spáchal v cudzine cudzí štátny príslušník alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

§ 20 – Trestnosť činu spáchaného v cudzine cudzincom

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Podľa slovenského zákona sa posudzuje aj čin spáchaný v zahraničí cudzincom alebo osobou bez štátnej príslušnosti bez trvalého pobytu tu, ak

a)

bol trestný aj podľa zákona krajiny, kde sa stal, a

b)

páchateľ bol chytený na Slovensku a nebol vydaný do zahraničia.

(2)

Súd mu však nemôže dať prísnejší trest, než aký ustanovuje zákon krajiny, kde bol čin spáchaný.

Originál

(1)

Podľa slovenského zákona sa posudzuje trestnosť činu spáchaného v cudzine cudzím štátnym príslušníkom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, aj vtedy,

a)

keď je čin trestný i podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný, a

b)

keď páchateľ bol chytený na území republiky a nebol vydaný na trestné stíhanie cudziemu štátu.

(2)

Páchateľovi však nemožno uložiť trest prísnejší, než aký ustanovuje zákon štátu, na území ktorého bol trestný čin spáchaný.

§ 20a – Posudzovanie trestnosti podľa medzinárodných zmlúv

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Trestnosť činu sa posudzuje aj podľa slovenského zákona, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(2)

Ustanovenia § 17 až 20 sa nepoužijú, ak to medzinárodná zmluva nepripúšťa.

Originál

(1)

Trestnosť činu sa posudzuje podľa slovenského zákona aj vtedy, ak to ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(2)

Ustanovenia § 17 až 20 sa nepoužijú, ak to nepripúšťa vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

§ 21 – Vydanie občana na trestné stíhanie do cudziny

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Slovenského občana nemožno vydať do zahraničia na trestné stíhanie ani na výkon trestu, okrem prípadu, keď to vyžaduje medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie.

(2)

Trestný rozsudok cudzieho štátu sa tu nemôže vykonať ani mať iné účinky, ak to nepripúšťa medzinárodná zmluva.

Originál

(1)

Občan Slovenskej republiky nemôže byť vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie ani na výkon trestu; to neplatí, ak vyhlásená medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorými je Slovenská republika viazaná, ustanovuje povinnosť vydať vlastného občana.

(2)

Trestný rozsudok cudzieho štátu nemôže byť vykonaný na území republiky ani tu mať iné účinky, ak vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje niečo iné.