§ 49 – Odpočítanie dane platiteľom
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2)
Platiteľ si môže od dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak ide o daň, ktorú
a)
voči nemu uplatnil iný platiteľ v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
b)
uplatnil sám z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c)
uplatnil sám pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d)
uplatnil sám pri dovoze tovaru alebo zaplatil colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
(3)
Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb oslobodené od dane podľa § 28 až 42. To neplatí pre poisťovacie služby podľa § 37 a finančné služby podľa § 39, ak ich poskytne zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko v Európskej únii, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva alebo sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodeného od dane podľa § 67 ods. 3, takisto nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré na túto činnosť použije, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.
(4)
Ak platiteľ použije tovary a služby na dodávky, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne na dodávky, pri ktorých daň odpočítať nemôže podľa odseku 3 alebo odseku 6, musí pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, postupovať podľa § 50.
(5)
Platiteľ, ktorý nadobudne investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) a pri jeho nadobudnutí predpokladá, že ho použije na podnikanie aj na iné účely, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane zodpovedajúcu rozsahu použitia tohto majetku na iné účely než na podnikanie. Ak sa takto rozhodne, použitie tohto majetku na iné účely v tomto rozsahu sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 3 ani za dodanie služby za protihodnotu podľa § 9 ods. 2 alebo ods. 3. Ak však platiteľ použije investičný majetok na iný účel v inom rozsahu, postupuje sa podľa § 54d. Ak platiteľ použije prijaté služby, ktoré nie sú investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. d), a tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a), b) alebo c), na podnikanie aj na iné účely, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu. Tento pomer určí podľa výšky príjmu z podnikania a iných príjmov, doby používania na podnikanie a iné účely alebo podľa iného kritéria, ktoré objektívne odráža skutočný pomer. Odsek 4 týmto nie je dotknutý.
(6)
Platiteľ môže odpočítať daň aj vtedy, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby činnosť vykonával v tuzemsku. To neplatí, ak tovary a služby použije na dodanie tovarov a služieb v inom členskom štáte, kde uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g.
(7)
Platiteľ nemôže odpočítať daň pri
a)
kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,
b)
prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.
(8)
Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na samotné prevádzkovanie podniku. Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, ani z tých, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a predstavujú pohľadávku proti konkurznej podstate.
(9)
Platiteľ, ktorý je zahraničnou osobou a spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56, nemôže odpočítať daň prostredníctvom daňového priznania. Výnimkou je odpočítanie dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1, a odpočítanie dane, ktorú sám uplatnil na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň.
(10)
Ak zahraničná osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a až 68c alebo obdobnú úpravu v inom členskom štáte a súčasne v tuzemsku vykonáva činnosti, na ktoré sa tieto úpravy nevzťahujú a pre ktoré je registrovaná ako platiteľ podľa § 5, má právo odpočítať daň uplatnenú pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb podľa § 68 ods. 1.
Originál
(1)
Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2)
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)
voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
b)
ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4 , 7 a 9 až 12 ,
c)
ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a ,
d)
ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
(3)
Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 , s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39 , ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3 , a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3 , nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6 .
(4)
Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3 alebo odseku 6, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50 .
(5)
Platiteľ, ktorý nadobudne investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. d) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia majetku podľa prvej vety na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu ( § 8 ods. 3 ) alebo dodanie služby za protihodnotu ( § 9 ods. 2 alebo ods. 3 ); ak platiteľ použije investičný majetok na iný účel ako na podnikanie v inom rozsahu, na postup platiteľa sa vzťahuje § 54d . Ak platiteľ použije prijaté služby, ktoré nie sú investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. d) , a nadobudnutý tovar, ktorý nie je investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a) , b) alebo písm. c) , na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Pomer použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia tovaru a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Odsek 4 týmto nie je dotknutý.
(6)
Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku; to neplatí, ak platiteľ použije tovary a služby na dodanie tovarov a služieb v inom členskom štáte, v ktorom uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g .
(7)
Platiteľ nemôže odpočítať daň pri
a)
kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,
b)
prechodných položkách podľa § 22 ods. 3 .
(8)
Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.
(9)
Platiteľ, ktorý je zahraničnou osobou a spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56 , nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 a okrem odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň.
(10)
Ak zahraničná osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a až 68c alebo osobitnú úpravu podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c a súčasne vykonáva v tuzemsku aj činnosti, na ktoré sa tieto osobitné úpravy nevzťahujú a v súvislosti s ktorými je registrovaná ako platiteľ podľa § 5 , má právo na odpočítanie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1.