§ 65 – Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Cestovná kancelária je platiteľ DPH, ktorý pre zákazníkov zabezpečuje služby od iných firiem a predáva ich vo vlastnom mene. Tieto služby sa považujú za jednu službu zdanenú tam, kde má cestovná kancelária sídlo.
(2)
Cestovná kancelária nemôže odpočítať daň zo služieb, ktoré kúpila od iných.
(3)
Základom dane je rozdiel medzi cenou pre zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie. Ak nie sú náklady známe, použijú sa predpokladané. Tento rozdiel je prirážka, ktorá sa považuje za cenu s daňou.
(4)
Daňová povinnosť vzniká dňom poskytnutia poslednej služby. Ak je platba prijatá skôr, vzniká dňom prijatia platby.
(5)
Pri výpočte koeficientu na odpočet dane sa do počítania nezahrňujú služby kúpené od iných.
(6)
Prirážka je oslobodená od dane, ak sa služby poskytujú mimo Európskej únie. Ak sa poskytujú čiastočne mimo a čiastočne vnútri, oslobodená je len pomerne.
(7)
Cestovná kancelária predávajúca v mene inej kancelárie zdaňuje len sprostredkovanie. Sprostredkovanie je oslobodené pomerne, ak sa služby poskytujú čiastočne mimo Európskej únie.
(8)
Cestovná kancelária musí viesť podrobné evidencie o kúpených a predaných službách.
(9)
Na faktúre nesmie uviesť samostatnú sumu dane.
(10)
Cestovná kancelária musí opraviť daň, ak sú skutočné náklady nižšie alebo ak dôjde k zvýšeniu základu dane.
(11)
Môže opraviť daň, ak sú skutočné náklady vyššie alebo ak dôjde k zníženiu základu dane.
(12)
Rozdiely sa uvedú v priznaní za posledné obdobie roka, keď došlo k zmene.
Originál
(1)
Platiteľ, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb tovary a služby na účel uskutočnenia cesty (ďalej len „služby cestovného ruchu“) a pri predaji vystupuje voči zákazníkom vo vlastnom mene (ďalej len „cestovná kancelária“), je povinný uplatňovať osobitnú úpravu podľa odsekov 2 až 8. Služby cestovného ruchu obstarané zdaniteľnou osobou od iných zdaniteľných osôb sa považujú za dodanie jednej služby zákazníkovi a táto služba je predmetom dane v členskom štáte, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo alebo prevádzkareň, z ktorej službu dodala.
(2)
Cestovná kancelária nemôže odpočítať daň pri službách cestovného ruchu obstaraných od iných osôb.
(3)
Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb; ak v čase vzniku daňovej povinnosti nie sú známe skutočné náklady, základ dane sa určí ako rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a predpokladanými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb. Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou.
(4)
Daňová povinnosť pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkovi vzniká dňom poskytnutia poslednej služby; ak je platba prijatá pred poskytnutím poslednej služby, vzniká daňová povinnosť z každej platby dňom prijatia platby.
(5)
Ak je cestovná kancelária povinná postupovať pri odpočítaní dane podľa § 50 , pri výpočte koeficientu neuvádza do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb.
(6)
Prirážka cestovnej kancelárie je oslobodená od dane, ak služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb sú poskytované mimo územia Európskej únie. Ak sú služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodená od dane iba pomerná časť prirážky cestovnej kancelárie vzťahujúca sa na služby poskytované mimo územia Európskej únie.
(7)
Cestovná kancelária, ktorá predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, uplatňuje daň len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu okrem sprostredkovania, ktoré je oslobodené od dane podľa § 47 ods. 12 . Sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, ak sú tieto služby poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodené od dane v pomernej časti.
(8)
Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 6, je povinný viesť podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu na účely určenia základu dane podľa odseku 3 a záznamy o oprave základu dane podľa odsekov 10 a 11 a podľa § 25a .
(9)
Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa odsekov 1 až 6, nesmie vo faktúre o predaji služieb cestovného ruchu uviesť samostatne sumu dane.
(10)
Cestovná kancelária je povinná opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti
a)
sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb nižšie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,
b)
nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zvýšenie základu dane.
(11)
Cestovná kancelária môže opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti
a)
sú skutočné náklady cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb vyššie ako predpokladané náklady, ktoré cestovná kancelária použila pri určení základu dane pri vzniku daňovej povinnosti,
b)
nastala iná skutočnosť, ktorá má za následok zníženie základu dane.
(12)
Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou podľa odsekov 10 a 11 sa uvedie v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k zvýšeniu základu dane alebo zníženiu základu dane.