§ 199d – Náhrada trov v exekúcii
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Oprávnený (veriteľ) má právo voči povinnému (dlžníkovi) na náhradu trov, ktoré v exekučnom konaní účelne vynaložil. Patria sem aj výdavky na právne zastupovanie, ak súviseli s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Náhradu je možné požadovať len v rozsahu, v akom súd tieto trovy uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k tomuto povereniu.
(2)
Povinný má právo voči oprávnenému na náhradu trov, ktoré v exekučnom konaní účelne vynaložil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno pripísať oprávnenému.
(3)
Štát má právo na náhradu trov voči tým, ktorí mali pri dokazovaní nejakú povinnosť (napríklad svedkovia, znalci), ak im vznik týchto trov možno pripísať (napríklad ak si nesplnili povinnosť a spôsobili tak zbytočné trovy).
Originál
(1)
Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
(2)
Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
(3)
Štát má právo na náhradu trov voči tým, ktorí mali pri dokazovaní nejakú povinnosť, ak im ich vznik možno pričítať.