§ 202 – Rozhodovanie súdu
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
V exekúcii koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, okrem rozhodnutia o príklepe. Sudca rozhoduje o odvolaniach a o sťažnostiach proti rozhodnutiam úradníka. Pojednávanie sa koná len ak treba.
(2)
Uznesenie, ktorým sudca zamietne sťažnosť proti rozhodnutiu úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak s jeho dôvodmi súhlasí.
(3)
Ak zákon neurčuje inak, súd rozhoduje uznesením. Odvolať sa možno len vtedy, ak to zákon pripúšťa.
(4)
Proti uzneseniu v exekúcii nie je prípustné dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora.
(5)
Ak súd zastaví exekúciu, v uznesení uvedie dôvod. To isté platí aj pre oznámenie o zastavení.
Originál
(1)
V exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
(2)
Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.
(4)
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
(5)
Ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje; to platí rovnako aj pre upovedomenie o zastavení exekúcie.