Školský zákon

Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.

Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.

Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.

Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne nadanie a vynikajúce študijné výsledky.

V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.

Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.

Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch určujú učebné plány.

Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.

Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia predpokladov na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia nevzniká žiakovi nárok na prijatie do základného štúdia.

Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných žiakov, ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého odboru alebo študijného zamerania.

Na posúdenie študijných predpokladov a na zisťovanie umeleckého nadania uchádzačov na štúdium zriaďuje riaditeľ školy trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.

Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili odporúčaný vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.

Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov, ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku.

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a súťaží.

Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch alebo v štátnom jazyku metódami a formami vzdelávania cudzieho jazyka.

Jazykové vzdelávanie v jazykovej škole sa organizuje v kurzoch. Na jazykové vzdelávanie v jazykovej škole možno prijať len uchádzača, ktorý splní kritériá na prijatie určené v školskom poriadku.

Termín a spôsob podávania prihlášok na jazykové vzdelávanie a zápisu na jazykové vzdelávanie a najvyšší počet poslucháčov v jednom kurze určuje riaditeľ školy.

Úhrada nákladov na jazykové vzdelávanie pozostáva z príspevku na úhradu nákladov (ďalej len „školné“) a zo zápisného.

Školné a zápisné sa neuhrádza, ak plnoletý poslucháč alebo zákonný zástupca o to písomne požiada a je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. 32 ) Odpustenie školného a zápisného sa vzťahuje iba na jazykové vzdelávanie jedného cudzieho jazyka alebo štátneho jazyka metódami a formami vzdelávania cudzieho jazyka.

Výšku školného a zápisného, podmienky ich zníženia, zvýšenia alebo odpustenia v jazykových školách určí zriaďovateľ; ak je zriaďovateľom obec 31 ) alebo samosprávny kraj, 42 ) výšku, podmienky zníženia, zvýšenia alebo odpustenia školného a zápisného určí všeobecne záväzným nariadením. Podmienky vrátenia školného a zápisného určí školský poriadok.

Jazyková škola je oprávnená vykonávať jazykové skúšky. Termín konania jazykovej skúšky určuje riaditeľ školy. Uchádzačovi môže riaditeľ školy povoliť jeden náhradný termín z dôvodu neúčasti na jazykovej skúške.

Jazykovej škole môže ministerstvo školstva vydať po predchádzajúcom vyjadrení Štátnej školskej inšpekcie oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky. Jazyková škola s oprávnením vykonávať štátne jazykové skúšky môže organizovať aj prípravu na štátnu jazykovú skúšku. Termín konania štátnej jazykovej skúšky určuje riaditeľ školy. Uchádzačovi môže riaditeľ školy povoliť jeden náhradný termín z dôvodu neúčasti na štátnej jazykovej skúške.

Štátna jazyková skúška a jazyková skúška sa vykonávajú za úhradu. Výšku úhrady za vykonanie štátnej jazykovej skúšky a jazykovej skúšky určí riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní so zriaďovateľom.

Štátny jazyk sa považuje na účely jazykového vzdelávania cudzincov za cudzí jazyk; tým nie je dotknutý osobitný predpis. 9 )

Podrobnosti o kurzoch na získanie stupňa jazykového vzdelania, kurzoch na vykonanie štátnej jazykovej skúšky, spôsob prijímania na jazykové vzdelávanie, spôsob organizácie jazykového vzdelávania, druhy kurzov, obsah jazykového vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov v jazykovej škole a kritériá na vydanie oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

Štátne jazykové skúšky riadi komisia pre štátne jazykové skúšky. Predsedu komisie pre štátne jazykové skúšky vymenúva a odvoláva orgán miestnej štátnej správy v školstve.

Štátna jazyková skúška sa koná pred skúšobnou komisiou, ktorá má predsedu a dvoch členov.

Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky vymenúva a odvoláva členov komisie pre štátne jazykové skúšky a členov skúšobných komisií z členov komisie pre štátne jazykové skúšky. Predsedov skúšobných komisií vymenúva a odvoláva orgán miestnej štátnej správy v školstve na návrh predsedu komisie pre štátne jazykové skúšky. Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky môže byť súčasne predsedom alebo členom skúšobnej komisie.

Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky prerokúva s riaditeľom jazykovej školy termíny konania štátnej jazykovej skúšky a povoľuje jej opakovanie alebo opakovanie jej časti.

Podrobnosti o zložení komisie pre štátne jazykové skúšky, skúšobných komisií, počte, vymenovaní členov a návrhoch na ich vymenovanie, pôsobnosti a predpokladoch na výkon činnosti člena komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia.

Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná najviac v rozsahu určenom v štátnom vzdelávacom programe.

Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.

Poldenné vzdelávanie je organizované v materskej škole len v dopoludňajších alebo len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 5 so zabezpečením ubytovania a stravovania.

Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10 až 15 hodín týždenne.

Diaľkové vzdelávanie je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem konzultačných hodín.

Dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca s dieťaťom alebo so žiakom komunikáciou prostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.

V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia (ďalej len „kombinované štúdium“).

Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23 .

Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia ako denná forma štúdia.

Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.