Školský zákon

Zákon č. 245/2008 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Školský zákon

Zákon č. 245/2008 Z.z.

§ 54 – Formy organizácie výchovy a vzdelávania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vzdelávanie v školách podľa tohto zákona je denné alebo externé.
(2)
Denná forma môže byť poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Môže byť aj dištančná, najviac v rozsahu štátneho programu.
(3)
Externá forma je večerná, diaľková alebo dištančná.
(4)
Poldenné vzdelávanie v materskej škole je len dopoludnia alebo len popoludnia, 5 dní v týždni.
(5)
Celodenné vzdelávanie je dopoludnia aj popoludnia, 5 dní v týždni.
(6)
Týždenné vzdelávanie je celodenné s ubytovaním a stravou.
(7)
Večerné vzdelávanie je pravidelne niekoľkokrát týždenne, 10 až 15 hodín týždenne.
(8)
Diaľkové vzdelávanie je zvyčajne raz týždenne, 6 až 7 konzultačných hodín.
(9)
Dištančné vzdelávanie je bez priameho kontaktu učiteľa s dieťaťom, cez dostupné komunikačné prostriedky (najmä počítačové siete).
(10)
Na stredných školách možno dennú formu kombinovať s externou (kombinované štúdium).
(11)
Pre žiakov s povinnou školskou dochádzkou je vzdelávanie dennou formou alebo osobitným spôsobom podľa § 23.
(12)
Externé alebo kombinované štúdium môže byť najviac o rok dlhšie ako denné.
(13)
Vzdelanie zo všetkých foriem štúdia je rovnocenné.
Originál
(1)
Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia.
(2)
Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná najviac v rozsahu určenom v štátnom vzdelávacom programe.
(3)
Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.
(4)
Poldenné vzdelávanie je organizované v materskej škole len v dopoludňajších alebo len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(5)
Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(6)
Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 5 so zabezpečením ubytovania a stravovania.
(7)
Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10 až 15 hodín týždenne.
(8)
Diaľkové vzdelávanie je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem konzultačných hodín.
(9)
Dištančné vzdelávanie je organizované bez priameho kontaktu pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca s dieťaťom alebo so žiakom komunikáciou prostredníctvom dostupných komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.
(10)
V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia (ďalej len „kombinované štúdium“).
(11)
Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky podľa § 23 .
(12)
Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia ako denná forma štúdia.
(13)
Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.

§ 55 – Hodnotenie žiaka v škole

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Žiaka hodnotíme v predmete a) priebežne počas roka a b) súhrnne za prvý a druhý polrok.
(2)
Priebežné hodnotenie môže byť a) známkou, b) slovne, c) kombináciou, d) inak, ak to nie je v rozpore s cieľmi vzdelávania.
(3)
Súhrnné hodnotenie za polrok ukazuje, ako žiak napreduje k cieľom. Na základnej škole je formou a) známky, b) slovného hodnotenia alebo c) kombinácie, ak odsek 4 nehovorí inak.
(4)
V 6. až 9. ročníku ZŠ vo vybraných predmetoch a na strednej škole sa hodnotí a) známkou alebo b) kombináciou známky a slovného hodnotenia.
(5)
V prípravnom alebo úvodnom ročníku sa žiak hodnotí slovne.
(6)
Známkou hodnotíme vedomosti, zručnosti a schopnosti podľa kritérií ministerstva. Stupne sú: a) 1 – výborný, b) 2 – chválitebný, c) 3 – dobrý, d) 4 – dostatočný, e) 5 – nedostatočný.
(7)
Slovné hodnotenie motivuje žiaka a opisuje, čo sa naučil a ako sa rozvíja.
(8)
Kombinácia je a) v jednom predmete známka aj slovo alebo b) v niektorých predmetoch známka a v iných slovo.
(9)
Slovné súhrnné hodnotenie obsahuje aj info, či žiak spĺňa podmienky na postup. Ak sa predmet učí len v prvom polroku, uvedie sa vtedy. Inak na konci druhého. Ak nespĺňa, napíše sa: „Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka.“
(10)
Súhrnné hodnotenie známkou je len známka.
(11)
Kombinácia je známka a opis plnenia cieľov.
(12)
Žiakovi, ktorý nie je hodnotený podľa odsekov 2, 3 alebo 4, napíšeme na vysvedčenie a do katalógu: a) „absolvoval“, ak chodil a pracoval (alebo zo závažných dôvodov nie), b) „neabsolvoval“, ak nepracoval alebo bol bez ospravedlnenia, c) „oslobodený“, ak bol úplne oslobodený.
(13)
Škola v programe uvedie a) formu priebežného a súhrnného hodnotenia pre každý predmet a b) ktoré predmety sa nehodnotia.
(14)
Žiak z predmetu neprospel, ak a) má známku 5, b) má slovné hodnotenie, že nesplnil požiadavky, alebo c) neabsolvoval.
(15)
Správanie sa hodnotí a) slovne, b) známkou, c) kombináciou.
(16)
Slovné hodnotenie správania opisuje správanie a motivuje žiaka.
(17)
Známky zo správania: a) 1 – veľmi dobré, b) 2 – uspokojivé, c) 3 – menej uspokojivé, d) 4 – neuspokojivé.
(18)
Kombinácia je známka a opis správania.
Originál
(1)
Hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete sa vykonáva
a)
priebežne počas školského roka a
b)
súhrnne za prvý polrok a druhý polrok školského roka.
(2)
Priebežné hodnotenie vo vyučovacom predmete sa vykonáva formou
a)
klasifikácie,
b)
slovného hodnotenia,
c)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo
d)
inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.
(3)
Súhrnné hodnotenie za polrok školského roka vyjadruje hodnotenie pokroku žiaka pri dosahovaní vzdelávacích cieľov určených v školskom vzdelávacom programe pre príslušný ročník. Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v základnej škole, ak odsek 4 neustanovuje inak, sa vykonáva formou
a)
klasifikácie,
b)
slovného hodnotenia alebo
c)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(4)
Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v šiestom až deviatom ročníku základnej školy vo vybraných vyučovacích predmetoch a v strednej škole sa vykonáva formou
a)
klasifikácie alebo
b)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(5)
Hodnotenie žiaka v prípravnom ročníku alebo v úvodnom ročníku sa vykonáva formou slovného hodnotenia.
(6)
Klasifikáciou sa hodnotia vedomosti, zručnosti a spôsobilosti prostredníctvom kritérií určených ministerstvom školstva a klasifikačných stupňov
a)
1 – výborný,
b)
2 – chválitebný,
c)
3 – dobrý,
d)
4 – dostatočný,
e)
5 – nedostatočný.
(7)
Slovným hodnotením sa so zameraním na motiváciu žiaka hodnotia vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré si žiak osvojil pri plnení cieľov vzdelávania, a rozvoj jeho osobnosti; slovné hodnotenie sa vyjadruje hodnotiacim opisom.
(8)
Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je
a)
hodnotenie v jednom vyučovacom predmete klasifikačným stupňom aj slovným hodnotením alebo
b)
hodnotenie v niektorých vyučovacích predmetoch klasifikačným stupňom a v niektorých vyučovacích predmetoch slovným hodnotením.
(9)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou slovného hodnotenia obsahuje aj informáciu o tom, či žiak vo vyučovacom predmete splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje len v prvom polroku, informácia sa uvádza na konci prvého polroka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje v prvom polroku aj v druhom polroku alebo len v druhom polroku, informácia sa uvádza na konci druhého polroka. Ak žiak požiadavky na postup do vyššieho ročníka nesplnil, žiak je hodnotený takto: „Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka.“.
(10)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou klasifikácie je hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete klasifikačným stupňom.
(11)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie žiaka klasifikačným stupňom a opisom toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.
(12)
Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom predmete nie je hodnotený žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4, sa na vysvedčení a v katalógovom liste žiaka uvádza
a)
„absolvoval“, ak sa žiak vyučovania vyučovacieho predmetu zúčastňoval a pracoval alebo zo závažných dôvodov nepracoval, alebo sa ospravedlnene vyučovania nezúčastňoval,
b)
„neabsolvoval“, ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania nezúčastňoval, alebo
c)
„oslobodený“, ak bol žiak oslobodený od vzdelávania sa vo vyučovacom predmete v plnom rozsahu.
(13)
Škola vo svojom školskom vzdelávacom programe uvedie
a)
formu priebežného hodnotenia a súhrnného hodnotenia pre každý vyučovací predmet a
b)
vyučovacie predmety, v ktorých sa žiaci príslušných ročníkov nehodnotia žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4.
(14)
Žiak z vyučovacieho predmetu neprospel, ak
a)
je hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný,
b)
je slovne hodnotený zodpovedajúcim hodnotiacim opisom, ktorý vyjadruje nesplnenie požiadaviek vyučovacieho predmetu, alebo
c)
neabsolvoval vyučovací predmet.
(15)
Správanie žiaka sa hodnotí
a)
slovne,
b)
klasifikáciou,
c)
kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.
(16)
Slovné hodnotenie správania žiaka vyjadruje sledované prejavy správania žiaka so zameraním na jeho motiváciu; slovné hodnotenie sa vyjadruje hodnotiacim opisom.
(17)
Hodnotenie správania žiaka klasifikáciou sa vyjadruje klasifikačným stupňom
a)
1 – veľmi dobré,
b)
2 – uspokojivé,
c)
3 – menej uspokojivé,
d)
4 – neuspokojivé.
(18)
Hodnotenie správania žiaka vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie správania žiaka klasifikačným stupňom a opisom sledovaných prejavov správania žiaka.

§ 55a – Celkové hodnotenie žiaka

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Celkové hodnotenie žiaka zahŕňa výsledky z predmetov a správanie.
(2)
Na konci prvého a druhého polroka na vysvedčení je (ak odsek 12 nehovorí inak): a) prospel s vyznamenaním, b) prospel veľmi dobre, c) prospel, d) neprospel.
(3)
Prospel s vyznamenaním: žiadna známka horšia ako 2, priemer do 1,5 a správanie 1. Na umeleckých školách a konzervatóriách musí mať z profilového predmetu 1.
(4)
Prospel veľmi dobre: žiadna známka horšia ako 3, priemer do 2,0 a správanie 1. Na umeleckých školách a konzervatóriách z profilového predmetu nie horšia ako 2.
(5)
Prospel: a) vo všetkých slovne hodnotených predmetoch splnil podmienky na postup, b) v žiadnom známkovanom nemá 5, c) pri kombinácii platí a) aj b).
(6)
Neprospel: ak z niektorého predmetu neprospel alebo má „neabsolvoval“.
(7)
„Absolvoval“ a „oslobodený“ sa v celkovom hodnotení neberú do úvahy.
(8)
Kto na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch predmetov (vrátane tých len v prvom polroku) alebo neprospel po komisionálke, opakuje ročník počas povinnej školskej dochádzky. Na strednej škole môže opakovať na základe rozhodnutia školy.
(9)
Ročník opakuje aj ten, koho nebolo možné do konca roka hodnotiť ani v náhradnom termíne. Neplatí to, ak ide o žiaka so špeciálnym spôsobom plnenia školskej dochádzky a nevykonal komisionálku, a rodič (alebo zariadenie) predložil doklad o návšteve školy.
(10)
Žiak s povinnou školskou dochádzkou môže opakovať viackrát, ak mu to pomôže. Na druhé a ďalšie opakovanie treba písomný súhlas poradenského zariadenia.
(11)
Účastník výchovy a vzdelávania a žiak úvodného ročníka nemôžu opakovať.
(12)
Žiak vzdelávaný podľa medzinárodného programu sa hodnotí podľa jeho pravidiel. Ak žiadne nemá, hodnotí sa podľa tohto zákona.
(13)
Žiak s mentálnym postihnutím, s viacnásobným postihnutím s mentálnym alebo hluchoslepý môže byť hodnotený slovne. Celkovo je prospel alebo neprospel.
(14)
V posledný deň prvého polroka škola vydá výpis hodnotenia za prvý polrok. Nie je to verejná listina. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydá, len ak o to rodič, zariadenie alebo plnoletý žiak požiada.
(15)
V posledný deň školského roka škola vydá vysvedčenie za oba polroky, ak odsek 16 nehovorí inak. V poslednom ročníku strednej školy alebo odborného učilišťa vydá vysvedčenie v posledný deň pred začiatkom záverečnej, maturitnej alebo absolventskej skúšky.
(16)
Žiakovi, ktorý neprospel v jednom alebo dvoch predmetoch a riaditeľ mu povolil komisionálku, vydá škola výpis hodnotenia za druhý polrok. Nie je to verejná listina. Vysvedčenie za oba polroky dostane až po komisionálke.
Originál
(1)
Celkové hodnotenie žiaka vyjadruje výsledky jeho hodnotenia vo vyučovacích predmetoch a hodnotenie jeho správania v súhrnnom hodnotení.
(2)
Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení, ak odsek 12 neustanovuje inak, vyjadruje takto:
a)
prospel s vyznamenaním,
b)
prospel veľmi dobre,
c)
prospel alebo
d)
neprospel.
(3)
Žiak v celkovom hodnotení prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako chválitebný, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie výborný.
(4)
Žiak v celkovom hodnotení prospel veľmi dobre, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie nie horší ako chválitebný.
(5)
Žiak v celkovom hodnotení prospel, ak
a)
vo všetkých vyučovacích predmetoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka,
b)
v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie nedostatočný alebo
c)
pri kombinácii klasifikácie a slovného hodnotenia sú splnené podmienky podľa písmen a) a b).
(6)
Žiak v celkovom hodnotení neprospel, ak z niektorého vyučovacieho predmetu neprospel alebo z niektorého vyučovacieho predmetu má vyjadrenie „neabsolvoval“.
(7)
Vyjadrenie podľa § 55 ods. 12 písm. a) a c) sa v celkovom hodnotení nezohľadňuje.
(8)
Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch vyučovacích predmetov, vrátane vyučovacieho predmetu, ktorý sa vyučoval len v prvom polroku školského roka, alebo ktorý po komisionálnej skúške z vyučovacieho predmetu neprospel, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia školy.
(9)
Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné do konca školského roka zo závažných dôvodov hodnotiť ani v náhradnom termíne; to neplatí, ak ide o žiaka, ktorý plní školskú dochádzku osobitným spôsobom podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nevykonal komisionálnu skúšku, a zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak predložil doklad o návšteve školy podľa § 25 ods. 3.
(10)
Žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník viackrát, ak je to na jeho prospech. Na druhé a ďalšie opakovanie ročníka sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas zariadenia poradenstva a prevencie.
(11)
Účastník výchovy a vzdelávania a žiak úvodného ročníka nemôžu opakovať ročník.
(12)
Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodného programu, sa hodnotí podľa pravidiel hodnotenia tohto medzinárodného programu. Ak medzinárodný program neupravuje pravidlá hodnotenia, žiak sa hodnotí podľa tohto zákona.
(13)
Žiak s mentálnym postihnutím, žiak s viacnásobným zdravotným postihnutím v kombinácii s mentálnym postihnutím a žiak hluchoslepý sa môže súhrnne hodnotiť z jednotlivých vyučovacích predmetov formou slovného hodnotenia; celkové hodnotenie žiaka je prospel alebo neprospel.
(14)
V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka škola vydá žiakovi výpis hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe žiadosti zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka.
(15)
V posledný vyučovací deň školského roka škola vydá žiakovi vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka, ak odsek 16 neustanovuje inak. V poslednom ročníku vzdelávacieho programu strednej školy alebo odborného učilišťa škola vydá žiakovi vysvedčenie v posledný vyučovací deň pred začiatkom záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
(16)
Žiakovi, ktorý neprospel v jednom vyučovacom predmete alebo vo dvoch vyučovacích predmetoch a riaditeľ školy mu povolil vykonať komisionálnu skúšku, vydá škola v posledný vyučovací deň školského roka výpis hodnotenia vyučovacích predmetov a správania za druhý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka sa žiakovi vydá po vykonaní komisionálnej skúšky.

§ 56 – Náhradný termín hodnotenia žiaka

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak sa žiak nedá vyskúšať a ohodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ školy určí náhradný termín. Mal by ho určiť tak, aby sa hodnotenie stihlo najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Pri skúšaní v náhradnom termíne sa postupuje rovnako ako v riadnom. Ak sa žiak podľa § 19 ods. 5 nedá vyskúšať ani v náhradnom termíne, za prvý polrok sa nehodnotí. Ak sa nedá vyskúšať žiak, na ktorého sa § 19 ods. 5 nevzťahuje, a ide o predmet vyučovaný len v prvom polroku, žiak z neho neprospel.
(2)
Ak sa žiak nedá vyskúšať a ohodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, riaditeľ určí náhradný termín tak, aby sa hodnotenie stihlo spravidla v auguste. Postupuje sa rovnako ako v riadnom termíne.
(3)
Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch predmetov, môže na základe rozhodnutia školy urobiť z nich komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d). Žiak konzervatória alebo školy umeleckého priemyslu, ktorý neprospel z umeleckej praxe alebo profilového predmetu, túto skúšku urobiť nemôže.
(4)
Komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) môže urobiť aj žiak, ktorý na konci prvého polroka neprospel najviac z dvoch predmetov, ktoré sa učia len v prvom polroku.
(5)
Termín komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d) určí riaditeľ školy:
a)
podľa odseku 3 najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý nemôže prísť z vážnych dôvodov, možno určiť náhradný termín do 10. septembra,
b)
podľa odseku 4 najneskôr do 20. júna.
(6)
Ak sa žiak bez vážnych dôvodov nezúčastní komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d), z predmetu neprospel.
(7)
Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a externej formy štúdia sa nehodnotí zo správania.
(8)
Ak má plnoletý žiak alebo rodič neplnoletého žiaka pochybnosti o správnosti hodnotenia na konci prvého alebo druhého polroka, môže do troch pracovných dní od získania výpisu, od skončenia vyučovania alebo od odovzdania vysvedčenia požiadať riaditeľa o komisionálnu skúšku. Ak je vyučujúcim riaditeľ, možno požiadať zriaďovateľa. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v tom klasifikačnom období z daného predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky. To neplatí, ak žiak robil skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. g) alebo h).
Originál
(1)
Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie za prvý polrok mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Pri vyskúšaní a hodnotení v náhradnom termíne sa postupuje ako pri vyskúšaní a hodnotení v riadnom termíne. Ak nemožno žiaka podľa § 19 ods. 5 vyskúšať a hodnotiť ani v náhradnom termíne, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Ak nemožno vyskúšať a hodnotiť v náhradnom termíne žiaka, ktorý nie je žiakom podľa § 19 ods. 5 , a ide o vyučovací predmet vyučovaný iba v prvom polroku, žiak z vyučovacieho predmetu neprospel.
(2)
Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín tak, aby sa hodnotenie za druhý polrok mohlo vykonať spravidla v mesiaci august. Pri vyskúšaní a hodnotení v náhradnom termíne sa postupuje ako pri vyskúšaní a hodnotení v riadnom termíne.
(3)
Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, môže na základe rozhodnutia školy vykonať z týchto predmetov komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) . Žiak konzervatória, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel, alebo žiak školy umeleckého priemyslu, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel, nemôže vykonať komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) .
(4)
Komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) môže vykonať aj žiak, ktorý na konci prvého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.
(5)
Termín komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d) určí riaditeľ školy tak, aby sa táto skúška podľa
a)
odseku 3 vykonala do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať túto skúšku v určenom termíne, možno určiť náhradný termín na jej vykonanie do 10. septembra,
b)
odseku 4 vykonala do 20. júna.
(6)
Žiak, ktorý sa bez závažných dôvodov nezúčastní komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d) , z vyučovacieho predmetu neprospel.
(7)
Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej formy štúdia sa nehodnotí zo správania.
(8)
Ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka má pochybnosti o správnosti hodnotenia na konci prvého polroka alebo druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok, do troch pracovných dní odo dňa skončenia obdobia školského vyučovania alebo do troch pracovných dní odo dňa odovzdania vysvedčenia požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať zriaďovateľa. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z príslušného vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky; to neplatí, ak žiak vykonal komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. g) alebo písm. h).

§ 57 – Komisionálne skúšky v základných školách a stredných školách

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Žiaka hodnotia podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak:
a)
robí rozdielovú skúšku na strednej škole,
b)
o preskúšanie požiada rodič, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak,
c)
učiteľ alebo riaditeľ dá podnet na preskúšanie a žiaka nebolo možné ohodnotiť v riadnom ani náhradnom termíne,
d)
neprospel z predmetu,
e)
študuje podľa individuálneho plánu na strednej škole,
f)
na konci prvého a druhého polroka v konzervatóriu alebo na škole umeleckého priemyslu robí skúšku z umeleckej praxe a profilového predmetu,
g)
plní školskú dochádzku osobitným spôsobom podľa § 23 písm. b), c), e) alebo g), alebo
h)
robí komisionálnu skúšku podľa § 31a alebo skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci programu nižšieho stredného odborného vzdelávania.
(2)
Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. a), e), f) alebo h) nariaďuje riaditeľ školy. Skúšku podľa písm. b) až d) povoľuje riaditeľ školy. Skúšku podľa písm. g) povoľuje riaditeľ z dôvodov podľa § 25 ods. 5 alebo 8, alebo ju nariaďuje z dôvodu podľa § 25 ods. 9. Riaditeľ môže povoliť, aby bol rodič alebo zástupca zariadenia prítomný na skúške. Na skúške môže byť aj odborný zamestnanec, špeciálny pedagóg alebo pedagogický asistent.
(3)
Ak sa skúška koná preto, že žiak neprospel, a robí ju aspoň 20 % žiakov z ročníka, môže sa konať za prítomnosti povereného zamestnanca Štátnej školskej inšpekcie a povereného zamestnanca miestneho úradu pre školstvo.
(4)
Za jeden deň môže žiak urobiť komisionálne skúšky najviac z dvoch predmetov. Z viac ako dvoch predmetov ich môže urobiť, ak s tým rodič neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak súhlasí.
(5)
Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov. Menuje a odvoláva ich riaditeľ školy. Výsledok skúšky vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky.
(6)
Výsledok skúšky podľa odseku 1 písm. a) až f) je pre hodnotenie žiaka konečný. Ak žiak neprospel v skúške podľa písm. g) alebo h), riaditeľ školy môže povoliť jedno opakovanie. Opakovanie sa uskutoční do šiestich mesiacov od neúspešnej skúšky. Výsledok opakovanej skúšky je konečný.
Originál
(1)
Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak
a)
vykonáva rozdielovú skúšku v strednej škole,
b)
požiada o preskúšanie zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak,
c)
podá vyučujúci pedagogický zamestnanec alebo riaditeľ školy podnet na preskúšanie žiaka a žiaka nebolo možné hodnotiť v riadnom termíne ani v náhradnom termíne,
d)
neprospel z vyučovacieho predmetu,
e)
študuje podľa individuálneho učebného plánu v strednej škole,
f)
vykonáva na konci prvého polroka a druhého polroka v konzervatóriu alebo v škole umeleckého priemyslu skúšku z umeleckej praxe a skúšku z profilového predmetu,
g)
plní školskú dochádzku osobitným spôsobom podľa § 23 písm. b) , c) , e) alebo písm. g) alebo
h)
vykonáva komisionálnu skúšku podľa § 31a alebo komisionálnu skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania.
(2)
Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. a), e), f) alebo písm. h) nariaďuje riaditeľ školy. Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. b) až d) povoľuje riaditeľ školy. Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. g) povoľuje riaditeľ z dôvodu podľa § 25 ods. 5 alebo ods. 8 alebo nariaďuje z dôvodu podľa § 25 ods. 9. Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia na komisionálnej skúške. Na komisionálnej skúške môže byť prítomný aj odborný zamestnanec, špeciálny pedagóg alebo pedagogický asistent.
(3)
Ak sa komisionálna skúška koná z dôvodu, že žiak neprospel z vyučovacieho predmetu a túto komisionálnu skúšku koná najmenej 20 % žiakov z príslušného ročníka, komisionálna skúška sa môže konať za prítomnosti povereného zamestnanca Štátnej školskej inšpekcie a povereného zamestnanca orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(4)
V jeden deň môže vykonať žiak komisionálne skúšky najviac z dvoch vyučovacích predmetov; z viac ako z dvoch vyučovacích predmetov ich môže vykonať, ak s tým zákonný zástupca neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak súhlasí.
(5)
Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov, ktorých vymenúva a odvoláva riaditeľ školy. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie pre komisionálne skúšky verejne v deň konania komisionálnej skúšky.
(6)
Výsledok komisionálnej skúšky podľa odseku 1 písm. a) až f) je pre hodnotenie žiaka konečný. Ak žiak neprospel v komisionálnej skúške podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h), riaditeľ školy môže povoliť jedno opakovanie komisionálnej skúšky, ktoré sa uskutoční do šiestich mesiacov od neúspešného vykonania komisionálnej skúšky; výsledok opakovanej komisionálnej skúšky je pre hodnotenie žiaka konečný.

Načítané 5 z 213 paragrafov