Školský zákon

Zákon č. 245/2008 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Školský zákon

Zákon č. 245/2008 Z.z.

Porovnať verzie

§ 55 – Hodnotenie žiaka v škole

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete sa vykonáva
a)
priebežne počas školského roka a
b)
súhrnne za prvý polrok a druhý polrok školského roka.
(2)
Priebežné hodnotenie vo vyučovacom predmete sa vykonáva formou
a)
klasifikácie,
b)
slovného hodnotenia,
c)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo
d)
inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.
(3)
Súhrnné hodnotenie za polrok vyjadruje pokrok žiaka pri dosahovaní cieľov určených v školskom vzdelávacom programe. Súhrnné hodnotenie v základnej škole, ak odsek 4 neurčuje inak, sa vykonáva formou
a)
klasifikácie,
b)
slovného hodnotenia alebo
c)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(4)
Súhrnné hodnotenie v šiestom až deviatom ročníku základnej školy vo vybraných predmetoch a v strednej škole sa vykonáva formou
a)
klasifikácie alebo
b)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(5)
Hodnotenie žiaka v prípravnom alebo úvodnom ročníku sa vykonáva formou slovného hodnotenia.
(6)
Klasifikáciou sa hodnotia vedomosti, zručnosti a spôsobilosti podľa kritérií ministerstva školstva a klasifikačných stupňov
a)
1 – výborný,
b)
2 – chválitebný,
c)
3 – dobrý,
d)
4 – dostatočný,
e)
5 – nedostatočný.
(7)
Slovným hodnotením sa so zameraním na motiváciu hodnotia vedomosti, zručnosti, schopnosti a rozvoj osobnosti žiaka; vyjadruje sa opisom.
(8)
Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je
a)
hodnotenie v jednom predmete známkou aj slovne alebo
b)
hodnotenie v niektorých predmetoch známkou a v iných slovne.
(9)
Súhrnné slovné hodnotenie obsahuje aj informáciu, či žiak splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka. Ak sa predmet vyučuje len v prvom polroku, informácia sa uvádza na konci prvého polroka. Ak sa vyučuje v oboch polrokoch alebo len v druhom, informácia sa uvádza na konci druhého polroka. Ak žiak požiadavky nesplnil, hodnotí sa takto: „Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka.“.
(10)
Súhrnné hodnotenie formou klasifikácie je hodnotenie žiaka známkou.
(11)
Súhrnné hodnotenie formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie žiaka známkou a opisom toho, ako plnil ciele vzdelávania.
(12)
Žiakovi, ktorý nie je hodnotený žiadnou z foriem podľa odsekov 2, 3 alebo 4, sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza
a)
„absolvoval“, ak sa vyučovania zúčastňoval a pracoval, alebo zo závažných dôvodov nepracoval, či sa ospravedlnene nezúčastňoval,
b)
„neabsolvoval“, ak na vyučovaní nepracoval alebo sa neospravedlnene nezúčastňoval, alebo
c)
„oslobodený“, ak bol od vzdelávania v predmete úplne oslobodený.
(13)
Škola vo svojom školskom vzdelávacom programe uvedie
a)
formu priebežného a súhrnného hodnotenia pre každý predmet a
b)
predmety, v ktorých sa žiaci nehodnotia žiadnou z foriem podľa odsekov 2, 3 alebo 4.
(14)
Žiak z predmetu neprospel, ak
a)
je hodnotený stupňom nedostatočný,
b)
je slovne hodnotený opisom, ktorý vyjadruje nesplnenie požiadaviek, alebo
c)
predmet neabsolvoval.
(15)
Správanie žiaka sa hodnotí
a)
slovne,
b)
klasifikáciou,
c)
kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.
(16)
Slovné hodnotenie správania vyjadruje sledované prejavy žiaka so zameraním na motiváciu; vyjadruje sa opisom.
(17)
Hodnotenie správania klasifikáciou sa vyjadruje stupňom
a)
1 – veľmi dobré,
b)
2 – uspokojivé,
c)
3 – menej uspokojivé,
d)
4 – neuspokojivé.
(18)
Hodnotenie správania kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie známkou a opisom sledovaných prejavov správania.
Originál
(1)
Hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete sa vykonáva
a)
priebežne počas školského roka a
b)
súhrnne za prvý polrok a druhý polrok školského roka.
(2)
Priebežné hodnotenie vo vyučovacom predmete sa vykonáva formou
a)
klasifikácie,
b)
slovného hodnotenia,
c)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia alebo
d)
inou formou, ktorá je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania.
(3)
Súhrnné hodnotenie za polrok školského roka vyjadruje hodnotenie pokroku žiaka pri dosahovaní vzdelávacích cieľov určených v školskom vzdelávacom programe pre príslušný ročník. Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v základnej škole, ak odsek 4 neustanovuje inak, sa vykonáva formou
a)
klasifikácie,
b)
slovného hodnotenia alebo
c)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(4)
Súhrnné hodnotenie vo vyučovacom predmete v šiestom až deviatom ročníku základnej školy vo vybraných vyučovacích predmetoch a v strednej škole sa vykonáva formou
a)
klasifikácie alebo
b)
kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia.
(5)
Hodnotenie žiaka v prípravnom ročníku alebo v úvodnom ročníku sa vykonáva formou slovného hodnotenia.
(6)
Klasifikáciou sa hodnotia vedomosti, zručnosti a spôsobilosti prostredníctvom kritérií určených ministerstvom školstva a klasifikačných stupňov
a)
1 – výborný,
b)
2 – chválitebný,
c)
3 – dobrý,
d)
4 – dostatočný,
e)
5 – nedostatočný.
(7)
Slovným hodnotením sa so zameraním na motiváciu žiaka hodnotia vedomosti, zručnosti a schopnosti, ktoré si žiak osvojil pri plnení cieľov vzdelávania, a rozvoj jeho osobnosti; slovné hodnotenie sa vyjadruje hodnotiacim opisom.
(8)
Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je
a)
hodnotenie v jednom vyučovacom predmete klasifikačným stupňom aj slovným hodnotením alebo
b)
hodnotenie v niektorých vyučovacích predmetoch klasifikačným stupňom a v niektorých vyučovacích predmetoch slovným hodnotením.
(9)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou slovného hodnotenia obsahuje aj informáciu o tom, či žiak vo vyučovacom predmete splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje len v prvom polroku, informácia sa uvádza na konci prvého polroka. Ak sa vyučovací predmet vyučuje v prvom polroku aj v druhom polroku alebo len v druhom polroku, informácia sa uvádza na konci druhého polroka. Ak žiak požiadavky na postup do vyššieho ročníka nesplnil, žiak je hodnotený takto: „Žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka.“.
(10)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou klasifikácie je hodnotenie žiaka vo vyučovacom predmete klasifikačným stupňom.
(11)
Súhrnné hodnotenie vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie žiaka klasifikačným stupňom a opisom toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.
(12)
Žiakovi, ktorý v niektorom vyučovacom predmete nie je hodnotený žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4, sa na vysvedčení a v katalógovom liste žiaka uvádza
a)
„absolvoval“, ak sa žiak vyučovania vyučovacieho predmetu zúčastňoval a pracoval alebo zo závažných dôvodov nepracoval, alebo sa ospravedlnene vyučovania nezúčastňoval,
b)
„neabsolvoval“, ak žiak na vyučovaní vyučovacieho predmetu nepracoval alebo sa neospravedlnene vyučovania nezúčastňoval, alebo
c)
„oslobodený“, ak bol žiak oslobodený od vzdelávania sa vo vyučovacom predmete v plnom rozsahu.
(13)
Škola vo svojom školskom vzdelávacom programe uvedie
a)
formu priebežného hodnotenia a súhrnného hodnotenia pre každý vyučovací predmet a
b)
vyučovacie predmety, v ktorých sa žiaci príslušných ročníkov nehodnotia žiadnou z foriem podľa odseku 2, 3 alebo odseku 4.
(14)
Žiak z vyučovacieho predmetu neprospel, ak
a)
je hodnotený klasifikačným stupňom nedostatočný,
b)
je slovne hodnotený zodpovedajúcim hodnotiacim opisom, ktorý vyjadruje nesplnenie požiadaviek vyučovacieho predmetu, alebo
c)
neabsolvoval vyučovací predmet.
(15)
Správanie žiaka sa hodnotí
a)
slovne,
b)
klasifikáciou,
c)
kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.
(16)
Slovné hodnotenie správania žiaka vyjadruje sledované prejavy správania žiaka so zameraním na jeho motiváciu; slovné hodnotenie sa vyjadruje hodnotiacim opisom.
(17)
Hodnotenie správania žiaka klasifikáciou sa vyjadruje klasifikačným stupňom
a)
1 – veľmi dobré,
b)
2 – uspokojivé,
c)
3 – menej uspokojivé,
d)
4 – neuspokojivé.
(18)
Hodnotenie správania žiaka vykonané formou kombinácie klasifikácie a slovného hodnotenia je hodnotenie správania žiaka klasifikačným stupňom a opisom sledovaných prejavov správania žiaka.

§ 55a – Celkové hodnotenie žiaka

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Celkové hodnotenie žiaka vyjadruje výsledky hodnotenia predmetov a správania v súhrnnom hodnotení.
(2)
Celkové hodnotenie sa na konci prvého a druhého polroka na vysvedčení, ak odsek 12 neurčuje inak, vyjadruje takto:
a)
prospel s vyznamenaním,
b)
prospel veľmi dobre,
c)
prospel alebo
d)
neprospel.
(3)
Žiak prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom predmete nemá známku horšiu ako chválitebný, priemerný prospech z predmetov nemá horší ako 1,5 a správanie má „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách musí mať z profilového predmetu známku výborný.
(4)
Žiak prospel veľmi dobre, ak v žiadnom predmete nemá známku horšiu ako dobrý, priemerný prospech z predmetov nemá horší ako 2,0 a správanie má „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách musí mať z profilového predmetu známku nie horšiu ako chválitebný.
(5)
Žiak prospel, ak
a)
vo všetkých predmetoch hodnotených slovne splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka,
b)
v žiadnom predmete hodnotenom klasifikáciou nemá známku nedostatočný alebo
c)
pri kombinácii sú splnené podmienky podľa písmen a) a b).
(6)
Žiak neprospel, ak z niektorého predmetu neprospel alebo má vyjadrenie „neabsolvoval“.
(7)
Vyjadrenie podľa § 55 ods. 12 písm. a) a c) sa v celkovom hodnotení nezohľadňuje.
(8)
Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch predmetov, vrátane predmetu vyučovaného len v prvom polroku, alebo neprospel po komisionálnej skúške, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia školy.
(9)
Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné do konca školského roka zo závažných dôvodov hodnotiť ani v náhradnom termíne; to neplatí pre žiaka plniaceho školskú dochádzku osobitným spôsobom, ak zákonný zástupca predložil doklad o návšteve školy.
(10)
Žiak plniaci povinnú školskú dochádzku môže opakovať ročník viackrát, ak je to na jeho prospech. Na druhé a ďalšie opakovanie sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas zariadenia poradenstva a prevencie.
(11)
Účastník výchovy a vzdelávania a žiak úvodného ročníka nemôžu opakovať ročník.
(12)
Žiak vzdelávajúci sa podľa medzinárodného programu sa hodnotí podľa pravidiel tohto programu. Ak program pravidlá nemá, žiak sa hodnotí podľa tohto zákona.
(13)
Žiak s mentálnym postihnutím, viacnásobným postihnutím v kombinácii s mentálnym alebo hluchoslepý žiak sa môže z predmetov hodnotiť slovne; celkové hodnotenie je prospel alebo neprospel.
(14)
V posledný vyučovací deň prvého polroka škola vydá žiakovi výpis hodnotenia. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe žiadosti.
(15)
V posledný vyučovací deň školského roka škola vydá žiakovi vysvedčenie za oba polroky, ak odsek 16 neurčuje inak. V poslednom ročníku strednej školy alebo odborného učilišťa sa vysvedčenie vydáva v posledný vyučovací deň pred začiatkom záverečnej, maturitnej alebo absolventskej skúšky.
(16)
Žiakovi, ktorý neprospel z jedného alebo dvoch predmetov a riaditeľ povolil komisionálnu skúšku, škola vydá v posledný vyučovací deň výpis hodnotenia za druhý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za oba polroky sa vydá po vykonaní komisionálnej skúšky.
Originál
(1)
Celkové hodnotenie žiaka vyjadruje výsledky jeho hodnotenia vo vyučovacích predmetoch a hodnotenie jeho správania v súhrnnom hodnotení.
(2)
Celkové hodnotenie žiaka sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení, ak odsek 12 neustanovuje inak, vyjadruje takto:
a)
prospel s vyznamenaním,
b)
prospel veľmi dobre,
c)
prospel alebo
d)
neprospel.
(3)
Žiak v celkovom hodnotení prospel s vyznamenaním, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako chválitebný, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie výborný.
(4)
Žiak v celkovom hodnotení prospel veľmi dobre, ak v žiadnom vyučovacom predmete nemá stupeň klasifikácie horší ako dobrý, priemerný stupeň klasifikácie z vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako „veľmi dobré“; v školách umeleckého priemyslu a konzervatóriách aj z profilového predmetu má stupeň klasifikácie nie horší ako chválitebný.
(5)
Žiak v celkovom hodnotení prospel, ak
a)
vo všetkých vyučovacích predmetoch hodnotených formou slovného hodnotenia splnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka,
b)
v žiadnom vyučovacom predmete hodnotenom formou klasifikácie nemá stupeň klasifikácie nedostatočný alebo
c)
pri kombinácii klasifikácie a slovného hodnotenia sú splnené podmienky podľa písmen a) a b).
(6)
Žiak v celkovom hodnotení neprospel, ak z niektorého vyučovacieho predmetu neprospel alebo z niektorého vyučovacieho predmetu má vyjadrenie „neabsolvoval“.
(7)
Vyjadrenie podľa § 55 ods. 12 písm. a) a c) sa v celkovom hodnotení nezohľadňuje.
(8)
Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel z viac ako dvoch vyučovacích predmetov, vrátane vyučovacieho predmetu, ktorý sa vyučoval len v prvom polroku školského roka, alebo ktorý po komisionálnej skúške z vyučovacieho predmetu neprospel, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia školy.
(9)
Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné do konca školského roka zo závažných dôvodov hodnotiť ani v náhradnom termíne; to neplatí, ak ide o žiaka, ktorý plní školskú dochádzku osobitným spôsobom podľa § 23 písm. b) alebo písm. c) a nevykonal komisionálnu skúšku, a zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak predložil doklad o návšteve školy podľa § 25 ods. 3.
(10)
Žiak, ktorý plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník viackrát, ak je to na jeho prospech. Na druhé a ďalšie opakovanie ročníka sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas zariadenia poradenstva a prevencie.
(11)
Účastník výchovy a vzdelávania a žiak úvodného ročníka nemôžu opakovať ročník.
(12)
Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodného programu, sa hodnotí podľa pravidiel hodnotenia tohto medzinárodného programu. Ak medzinárodný program neupravuje pravidlá hodnotenia, žiak sa hodnotí podľa tohto zákona.
(13)
Žiak s mentálnym postihnutím, žiak s viacnásobným zdravotným postihnutím v kombinácii s mentálnym postihnutím a žiak hluchoslepý sa môže súhrnne hodnotiť z jednotlivých vyučovacích predmetov formou slovného hodnotenia; celkové hodnotenie žiaka je prospel alebo neprospel.
(14)
V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka škola vydá žiakovi výpis hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe žiadosti zákonného zástupcu, zástupcu zariadenia alebo plnoletého žiaka.
(15)
V posledný vyučovací deň školského roka škola vydá žiakovi vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka, ak odsek 16 neustanovuje inak. V poslednom ročníku vzdelávacieho programu strednej školy alebo odborného učilišťa škola vydá žiakovi vysvedčenie v posledný vyučovací deň pred začiatkom záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
(16)
Žiakovi, ktorý neprospel v jednom vyučovacom predmete alebo vo dvoch vyučovacích predmetoch a riaditeľ školy mu povolil vykonať komisionálnu skúšku, vydá škola v posledný vyučovací deň školského roka výpis hodnotenia vyučovacích predmetov a správania za druhý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie vyučovacích predmetov a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka sa žiakovi vydá po vykonaní komisionálnej skúšky.

§ 56 – Náhradný termín hodnotenia žiaka

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak žiaka nemožno vyskúšať v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ určí náhradný termín, spravidla do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Pri náhradnom termíne sa postupuje rovnako ako pri riadnom. Ak žiaka nemožno vyskúšať ani v náhradnom termíne, za prvý polrok sa nehodnotí. Ak ide o predmet vyučovaný len v prvom polroku a žiaka nemožno vyskúšať, z predmetu neprospel.
(2)
Ak žiaka nemožno vyskúšať v riadnom termíne v druhom polroku, riaditeľ určí náhradný termín, spravidla v mesiaci august. Pri náhradnom termíne sa postupuje rovnako ako pri riadnom.
(3)
Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch predmetov, môže na základe rozhodnutia školy vykonať komisionálnu skúšku. Žiak konzervatória alebo školy umeleckého priemyslu, ktorý neprospel z umeleckej praxe alebo profilového predmetu, komisionálnu skúšku vykonať nemôže.
(4)
Komisionálnu skúšku môže vykonať aj žiak, ktorý na konci prvého polroka neprospel najviac z dvoch predmetov vyučovaných len v prvom polroku.
(5)
Termín komisionálnej skúšky určí riaditeľ tak, aby sa skúška podľa
a)
odseku 3 vykonala do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť, možno určiť náhradný termín do 10. septembra,
b)
odseku 4 vykonala do 20. júna.
(6)
Žiak, ktorý sa bez závažných dôvodov na komisionálnu skúšku nedostaví, z predmetu neprospel.
(7)
Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a externej formy štúdia sa zo správania nehodnotí.
(8)
Ak má plnoletý žiak alebo zákonný zástupca pochybnosti o správnosti hodnotenia, môže do troch pracovných dní od získania výpisu alebo vysvedčenia požiadať riaditeľa o komisionálnu skúšku; ak vyučuje riaditeľ, žiada sa zriaďovateľ. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol už hodnotený komisionálne; to neplatí, ak išlo o skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. g) alebo h).
Originál
(1)
Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie za prvý polrok mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Pri vyskúšaní a hodnotení v náhradnom termíne sa postupuje ako pri vyskúšaní a hodnotení v riadnom termíne. Ak nemožno žiaka podľa § 19 ods. 5 vyskúšať a hodnotiť ani v náhradnom termíne, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Ak nemožno vyskúšať a hodnotiť v náhradnom termíne žiaka, ktorý nie je žiakom podľa § 19 ods. 5 , a ide o vyučovací predmet vyučovaný iba v prvom polroku, žiak z vyučovacieho predmetu neprospel.
(2)
Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín tak, aby sa hodnotenie za druhý polrok mohlo vykonať spravidla v mesiaci august. Pri vyskúšaní a hodnotení v náhradnom termíne sa postupuje ako pri vyskúšaní a hodnotení v riadnom termíne.
(3)
Žiak, ktorý na konci druhého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, môže na základe rozhodnutia školy vykonať z týchto predmetov komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) . Žiak konzervatória, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel, alebo žiak školy umeleckého priemyslu, ktorý z umeleckej praxe alebo z profilového predmetu neprospel, nemôže vykonať komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) .
(4)
Komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. d) môže vykonať aj žiak, ktorý na konci prvého polroka neprospel najviac z dvoch vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.
(5)
Termín komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d) určí riaditeľ školy tak, aby sa táto skúška podľa
a)
odseku 3 vykonala do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať túto skúšku v určenom termíne, možno určiť náhradný termín na jej vykonanie do 10. septembra,
b)
odseku 4 vykonala do 20. júna.
(6)
Žiak, ktorý sa bez závažných dôvodov nezúčastní komisionálnej skúšky podľa § 57 ods. 1 písm. d) , z vyučovacieho predmetu neprospel.
(7)
Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej formy štúdia sa nehodnotí zo správania.
(8)
Ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka má pochybnosti o správnosti hodnotenia na konci prvého polroka alebo druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiaka za prvý polrok, do troch pracovných dní odo dňa skončenia obdobia školského vyučovania alebo do troch pracovných dní odo dňa odovzdania vysvedčenia požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať zriaďovateľa. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z príslušného vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky; to neplatí, ak žiak vykonal komisionálnu skúšku podľa § 57 ods. 1 písm. g) alebo písm. h) .

§ 57 – Komisionálne skúšky v základných školách a stredných školách

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Žiak sa hodnotí komisionálnou skúškou, ak:
a)
vykonáva rozdielovú skúšku v strednej škole,
b)
o preskúšanie požiada zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak,
c)
podnet podá vyučujúci alebo riaditeľ školy, pretože žiaka nebolo možné hodnotiť v riadnom ani náhradnom termíne,
d)
neprospel z vyučovacieho predmetu,
e)
študuje podľa individuálneho učebného plánu v strednej škole,
f)
vykonáva na konci polroka v konzervatóriu alebo škole umeleckého priemyslu skúšku z umeleckej praxe a profilového predmetu,
g)
plní školskú dochádzku osobitným spôsobom podľa § 23 písm. b), c), e) alebo g), alebo
h)
vykonáva komisionálnu skúšku podľa § 31a alebo skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania.
(2)
Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. a), e), f) alebo h) nariaďuje riaditeľ školy. Skúšku podľa odseku 1 písm. b) až d) povoľuje riaditeľ školy. Skúšku podľa odseku 1 písm. g) povoľuje riaditeľ z dôvodu podľa § 25 ods. 5 alebo 8, alebo nariaďuje z dôvodu podľa § 25 ods. 9. Riaditeľ môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Prítomný môže byť aj odborný zamestnanec, špeciálny pedagóg alebo pedagogický asistent.
(3)
Ak sa skúška koná z dôvodu neprospenia a koná ju najmenej 20 % žiakov ročníka, môže byť prítomný poverený zamestnanec Štátnej školskej inšpekcie a orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(4)
Žiak môže v jeden deň vykonať skúšky najviac z dvoch predmetov; z viac predmetov ich môže vykonať, ak s tým súhlasí zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak.
(5)
Komisia má najmenej troch členov, ktorých vymenúva a odvoláva riaditeľ školy. Výsledok vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky.
(6)
Výsledok komisionálnej skúšky podľa odseku 1 písm. a) až f) je konečný. Ak žiak neprospel v skúške podľa odseku 1 písm. g) alebo h), riaditeľ môže povoliť jedno opakovanie do šiestich mesiacov; výsledok opakovanej skúšky je konečný.
Originál
(1)
Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak
a)
vykonáva rozdielovú skúšku v strednej škole,
b)
požiada o preskúšanie zákonný zástupca, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak,
c)
podá vyučujúci pedagogický zamestnanec alebo riaditeľ školy podnet na preskúšanie žiaka a žiaka nebolo možné hodnotiť v riadnom termíne ani v náhradnom termíne,
d)
neprospel z vyučovacieho predmetu,
e)
študuje podľa individuálneho učebného plánu v strednej škole,
f)
vykonáva na konci prvého polroka a druhého polroka v konzervatóriu alebo v škole umeleckého priemyslu skúšku z umeleckej praxe a skúšku z profilového predmetu,
g)
plní školskú dochádzku osobitným spôsobom podľa § 23 písm. b) , c) , e) alebo písm. g) alebo
h)
vykonáva komisionálnu skúšku podľa § 31a alebo komisionálnu skúšku na získanie nižšieho stredného vzdelania v rámci vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania.
(2)
Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. a), e), f) alebo písm. h) nariaďuje riaditeľ školy. Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. b) až d) povoľuje riaditeľ školy. Komisionálnu skúšku podľa odseku 1 písm. g) povoľuje riaditeľ z dôvodu podľa § 25 ods. 5 alebo ods. 8 alebo nariaďuje z dôvodu podľa § 25 ods. 9. Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia na komisionálnej skúške. Na komisionálnej skúške môže byť prítomný aj odborný zamestnanec, špeciálny pedagóg alebo pedagogický asistent.
(3)
Ak sa komisionálna skúška koná z dôvodu, že žiak neprospel z vyučovacieho predmetu a túto komisionálnu skúšku koná najmenej 20 % žiakov z príslušného ročníka, komisionálna skúška sa môže konať za prítomnosti povereného zamestnanca Štátnej školskej inšpekcie a povereného zamestnanca orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(4)
V jeden deň môže vykonať žiak komisionálne skúšky najviac z dvoch vyučovacích predmetov; z viac ako z dvoch vyučovacích predmetov ich môže vykonať, ak s tým zákonný zástupca neplnoletého žiaka, zástupca zariadenia alebo plnoletý žiak súhlasí.
(5)
Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov, ktorých vymenúva a odvoláva riaditeľ školy. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie pre komisionálne skúšky verejne v deň konania komisionálnej skúšky.
(6)
Výsledok komisionálnej skúšky podľa odseku 1 písm. a) až f) je pre hodnotenie žiaka konečný. Ak žiak neprospel v komisionálnej skúške podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h), riaditeľ školy môže povoliť jedno opakovanie komisionálnej skúšky, ktoré sa uskutoční do šiestich mesiacov od neúspešného vykonania komisionálnej skúšky; výsledok opakovanej komisionálnej skúšky je pre hodnotenie žiaka konečný.

§ 58 – Opatrenia vo výchove

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Za vzorné správanie, vzorné plnenie povinností alebo statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.
(2)
Ak žiak poruší školský poriadok, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa či majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.
(3)
Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov alebo účastníkov výchovy, prípadne natoľko narúša vzdelávanie, že znemožňuje prácu ostatným, riaditeľ školy alebo školského zariadenia (okrem špeciálnych výchovných zariadení) môže použiť ochranné opatrenie. Tým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania umiestnením do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagóga alebo člena školského podporného tímu. Riaditeľ bezodkladne privolá:
a)
zákonného zástupcu,
b)
zdravotnú pomoc,
c)
Policajný zbor alebo
d)
odborného zamestnanca zariadenia poradenstva a prevencie.
(4)
Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. Riaditeľ o jeho dôvodoch a priebehu vyhotoví písomný záznam.
Originál
(1)
Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.
(2)
Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.
(3)
Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, umiestnením žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo člena školského podporného tímu. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne privolá
a)
zákonného zástupcu,
b)
zdravotnú pomoc, 45 )
c)
Policajný zbor 46 ) alebo
d)
odborného zamestnanca zariadenia poradenstva a prevencie.
(4)
Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.

Načítané 5 z 219 paragrafov