§ 144a – Výkon práce
Trvalý odkaz
Jednoducho
Originál
Jednoducho
(1)
Za výkon práce sa považuje aj čas:
a)
prekážok v práci (ak zákon neustanovuje inak),
b)
voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje,
c)
náhradného voľna za nadčas, prácu vo sviatok alebo pohotovosť,
d)
odpracovania prekážky z dôvodu počasia,
e)
dovolenky,
f)
sviatku, za ktorý patrí náhrada mzdy,
g)
odbornej prípravy mladistvého zamestnanca.
(2)
Za výkon práce sa nepovažuje čas:
a)
práce, za ktorú sa vopred poskytlo voľno,
b)
nadčasov, práce vo sviatok či pohotovosti, ak sa za ne poskytne náhradné voľno,
c)
prekážok z dôvodu počasia,
d)
voľna na žiadosť zamestnanca,
e)
mimoriadnej alebo alternatívnej služby,
f)
neospravedlnenej absencie,
g)
dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej alebo odborovej funkcie.
(3)
Pre účely dovolenky sa za výkon práce nepovažuje ani čas:
a)
práceneschopnosti (okrem pracovného úrazu alebo choroby z povolania),
b)
rodičovskej dovolenky,
c)
karantény,
d)
ošetrovania člena rodiny,
e)
starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z vážnych dôvodov.
(4)
Pri určovaní nároku na dovolenku sa zamestnanec s kratším časom posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni.
(5)
Tieto pravidlá neplatia pre určovanie mzdy za vykonanú prácu.
(6)
O tom, či ide o neospravedlnenú absenciu, rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
Originál
(1)
Ako výkon práce sa posudzuje aj doba,
a)
keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak,
b)
pracovného voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr,
c)
náhradného voľna za prácu nadčas, za prácu vo sviatok alebo za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku,
d)
počas ktorej si zamestnanec odpracúva prekážku v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov,
e)
dovolenky,
f)
počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti,
g)
ktorú mladistvý zamestnanec strávi pri odbornej príprave v rámci systému teoretickej alebo praktickej prípravy.
(2)
Ako výkon práce sa neposudzuje doba
a)
výkonu práce, za ktorý sa vopred poskytlo pracovné voľno,
b)
práce nadčas, práce vo sviatok, neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku, ak sa za ňu poskytne náhradne voľno,
c)
prekážky v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov,
d)
pracovného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca podľa § 141 ods. 3 písm. c),
e)
výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
f)
neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny alebo jej časti,
g)
na ktorú zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2.
(3)
Ako výkon práce sa na účely dovolenky okrem dôb podľa odseku 2 neposudzuje ani doba
a)
dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca pre chorobu alebo úraz okrem dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,
b)
rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,
c)
nariadenej karantény (karanténneho opatrenia),
d)
ošetrovania chorého člena rodiny,
e)
starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.
(4)
Na zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na dovolenku, sa posudzuje zamestnanec, ktorý je zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval päť pracovných dní, aj keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni v týždni. To platí aj na zistenie počtu dní na účely krátenia dovolenky okrem neospravedlnenej neprítomnosti v práci.
(5)
Odseky 1 až 3 sa neuplatnia pri posudzovaní nároku na mzdu (odmenu) za vykonanú prácu.
(6)
O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.“.