Zákon o sociálnom zabezpečení (úplné znenie zákona o sociálnom zabezpečení, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

Zákon č. 30/1983 Zb.

Panel nástrojov

Zákon o sociálnom zabezpečení (úplné znenie zákona o sociálnom zabezpečení, ako vyplýva z neskorších zákonných zmien a doplnkov)

Zákon č. 30/1983 Zb.

§ 11 – Náhradné doby

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak doba zamestnania trvá aspoň rok, započítavajú sa do nej, ak zákon neurčuje inak (§ 14 ods. 3, § 21 ods. 2, § 33), aj tieto náhradné doby:
a)
doba služby v československých ozbrojených silách, ak sa nehodnotí ako služba vojaka z povolania,
b)
doba inej vojenskej služby v rozsahu určenom vykonávacími predpismi,
c)
doba odbojovej činnosti vrátane väzenia alebo internácie z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody v rozsahu určenom vykonávacími predpismi,
d)
doba, počas ktorej pracujúci v čase neslobody nemohol byť v pracovnom pomere z dôvodu politického, národného alebo rasového útlaku,
e)
doba, počas ktorej sa žena starala o dieťa (vrátane osvojenca alebo dieťaťa prevzatého do náhradnej starostlivosti) vo veku do troch rokov, alebo o invalidné maloleté dieťa, ktoré potrebovalo stálu starostlivosť a nebolo umiestnené v ústave,
f)
doba poberania nemocenského, podpory pri ošetrovaní člena rodiny alebo peňažnej pomoci v materstve, pokiaľ nejde o člena jednotného roľníckeho družstva [písmeno j)],
g)
doba odborného alebo politického školenia,
h)
doba prípravy na pracovné uplatnenie podľa predpisov o pracovnej rehabilitácii, ch) doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok,
i)
doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, počas ktorej sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, od 1. apríla 1962 aj:
j)
doba, počas ktorej mal člen jednotného roľníckeho družstva nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo peňažnú pomoc v materstve,
k)
doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zariadení; okruh týchto osôb určia vykonávacie predpisy.
(2)
Starostlivosťou ženy o dieťa nahrádzajúcou starostlivosť rodičov sa rozumie len starostlivosť, pri ktorej je dieťa prevažne odkázané na ženu z dôvodu, že rodičia mu nemôžu zabezpečiť výživu zo závažných príčin. Doba pestúnskej starostlivosti sa žene započítava ako náhradná doba [odsek 1 písm. e)], ak sa už nehodnotí ako doba zamestnania podľa iných predpisov.
(3)
Ak sa prekrýva doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa len tá, ktorá je pre pracujúceho výhodnejšia. To isté platí, ak sa prekrývajú navzájom doby zamestnania alebo náhradné doby.
Originál
(1)
Ak doba zamestnania je aspoň rok, započítavajú sa do nej, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak ( § 14 ods. 3 , § 21 ods. 2 , § 33 ), aj tieto doby (náhradné doby):
a)
doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa už táto doba nehodnotí ako služba vojaka z povolania;
b)
doba inej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom vykonávacími predpismi;
c)
doba odbojovej činnosti včítane väzenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody; 2 ) tieto doby sa započítavajú v rozsahu ustanovenom vykonávacími predpismi;
d)
doba, po ktorú pracujúci nebol alebo nemohol byť v pracovnom pomere v čase neslobody z dôvodu politického, národného alebo rasového útlaku;
e)
doba, po ktorú sa žena starala o dieťa (aj osvojenca alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo o invalidné maloleté dieťa, ktoré potrebovalo stálu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre takéto deti;
f)
doba, po ktorú mal pracujúci nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo na peažnú pomoc v materstve, pokiaľ nejde o člena jednotného roľníckeho družstva [písmeno j)];
g)
doba odborného alebo politického školenia;
h)
doba prípravy na pracovné uplatnenie, ktorá sa uskutočňuje podľa predpisov o pracovnej rehabilitácii; ch) doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá saa považuje od 1. januára 1957 za invalidný dôchodok;
i)
doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania; od 1. apríla 1962 aj
j)
doba, po ktorú mal člen jednotného roľníckeho družstva nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo peňažnú pomoc v materstve;
k)
doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení; okruh blízkych osôb určia vykonávacie predpisy.
(2)
Starostlivosťou ženy o dieťa nahrádzajúcou starostlivosť rodičov, ak rodičia alebo matka žijú, sa rozumie len taká starostlivosť, pri ktorej je dieťa prevažne odkázané na ženu, pokiaľ ide o výživu, ktorú dieťaťu nemôžu zo závažných príčin zabezpečiť jeho rodičia. Doba výkonu pestúnskej starostlivosti sa žene hodnotí ako náhradná doba [odsek 1 písm. e)], pokiaľ sa už nehodnotí podľa osobitných predpisov ako doba zamestnania. 3 )
(3)
Ak sa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa len doba, ktorej zápočet je pre pracujúceho výhodnejší. To isté platí, ak sa kryjú navzájom doby zamestnania alebo náhradné doby.

§ 12 – Pracovné kategórie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Zamestnania sa pre účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhu práce delia do troch kategórií:
a)
Do I. pracovnej kategórie patria:
1.
zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
2.
ostatné zamestnania v baníctve v hlbinných baniach,
3.
zamestnania pod zemou pri razení, rekonštrukciách a opravách tunelov pre zložité inžinierske diela,
4.
zamestnania členov leteckých posádok a pracujúcich sústavne činných v lietadlách za letu,
5.
zamestnania členov posádok námorných lodí,
6.
zamestnania s mimoriadne ťažkými a zdraviu škodlivými prácami v hutách alebo ťažkých chemických prevádzkach,
7.
zamestnania kesonárov a potápačov,
8.
zamestnania v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri ťažbe a konečnom spracovaní surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktora,
9.
zamestnania v baníctve pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach na uhlie, rádioaktívne suroviny, rudy na priemyselnú výrobu kovov, magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo spracovanie tavením,
10.
zamestnania v ťažbe a spracúvaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a úprave keramických surovín v prostredí s vysokou koncentráciou agresívneho fibroplastického prachu, ak sú pracujúci nadmerne ohrození silikózou, a pri spracovaní azbestu prevažne suchou cestou v prostredí s vysokou koncentráciou azbestového prachu pri nadmernom ohrození azbestózou.
b)
Do II. pracovnej kategórie patria ostatné zamestnania s mimoriadne ťažkými pracovnými podmienkami.
c)
Do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. kategórie.
(2)
Ako doba zamestnania I. alebo II. kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 11 ods. 1), ak bolo zamestnanie I. alebo II. kategórie prerušené len týmito dobami. Ako doba zamestnania podľa odseku 1 písm. a) č. 1 sa z náhradných dôb započítava len doba poberania nemocenského alebo podpory pri ošetrovaní člena rodiny; ak bolo toto zamestnanie prerušené inými náhradnými dobami, započítavajú sa ako doba zamestnania podľa odseku 1 písm. a) č. 2.
(3)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví, ktoré práce odôvodňujú zaradenie do I. alebo II. pracovnej kategórie. Federálne ústredné orgány a ústredné orgány republík vydajú po dohode s príslušnými ministerstvami práce a sociálnych vecí rezortné zoznamy zamestnaní, pokiaľ vláda neustanoví, že sa zaraďujú podľa odvetví.
(4)
Vláda Československej socialistickej republiky nariadením určí okruh zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach [odsek 1 písm. a) č. 1].
Originál
(1)
Zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia zaraďujú podľa druhov vykonávaných prác do troch kategórií:
a)
do I. pracovnej kategórie patrí
1.
zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
2.
ostatné zamestnania v baníctve vykonávané v hlbinných baniach,
3.
zamestnania pod zemou pri razení, rekonštrukciách a opravách tunelov pre zložité inžinierske diela,
4.
zamestnania členov leteckých posádok a pracujúcich sústavne činných v lietadlách za letu,
5.
zamestnania členov posádok námorných lodí,
6.
zamestnania, v ktorých sa vykonávajú mimoriadne ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach,
7.
zamestnania kesonárov a potápačov,
8.
zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri únave a konečnom spracovaní surovín, v jedrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktora,
9.
zamestnania v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne suroviny, na rudy, z ktorých sa dajú priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,
10.
zamestnania v ťažbe a pri spracúvaní kameňa , pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkoch a pri úprave keramických surovín, vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a pri spracovaní azbestu prevažne suchou cestouv prostredí vysokej koncentrácie azbestového prachu pri nadmernom ohrození azbestózou;
b)
do II. pracovnej kategórie patria ostatné zamestnania, v ktorých sa vykonávajú práce za mimoriadne ťažkých pracovných podmienok;
c)
do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
(2)
Ako doba zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby ( § 11 ods. 1 ), ak zamestnanie I. alebo II. pracovnej kategórie bolo prerušené len týmito dobami. Ako doba zamestnania uvedeného v odseku 1 písm. a) č. 1 sa započítava za podmienok ustanovených v predchádzajúcej vete z náhradných dôb len doba, po ktorú mal pracujúci nárok na nemocenské alebo podporu pri ošetrovaní člena rodiny; ak bolo zamestnanie uvedené v odseku 1 písm. a) č. 1 prerušené inými náhradnými dobami, započítavajú sa tieto doby ako doba zamestnania uvedeného v odseku 1 písm. a) č. 2.
(3)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. Federálne ústredné orgány a ústredné orgány republík, v pôsobnosti ktorých sa vykonávajú také práce, vydajú po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, a ak ide o ústredné orgány republík, aj po dohode s ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie, pokiaľ vláda Československej socialistickej republiky neustanoví, že sa tieto zamestnania zaraďujú podľa odvetví.
(4)
Vláda Československej socialistickej republiky nariadením ustanoví okruh zamestnaní v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach [odsek 1 písm. a) č. 1].

§ 13 – Prerušenie a skončenie zamestnania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak bolo zamestnanie prerušené na dobu nepresahujúcu päť rokov, predchádzajúca doba zamestnania sa započítava. Ak prerušenie trvalo dlhšie ako päť rokov, doba pred prerušením sa započíta, len ak zamestnanie po prerušení trvalo aspoň tri roky, alebo ak sa pracujúci stal pred uplynutím tejto lehoty úplne alebo čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu (§ 27 ods. 1) alebo choroby z povolania (§ 25 ods. 1 druhá veta).
(2)
Ak bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov, nároky na dôchodkové zabezpečenie sa posudzujú tak, akoby k prerušeniu nedošlo, hoci sa doba prerušenia do doby zamestnania nezapočítava. O tom, či išlo o vážne dôvody, rozhoduje na žiadosť pracujúceho príslušný národný výbor. Žiadosť treba podať do dvoch rokov od prerušenia zamestnania.
(3)
Ak zákon vyžaduje, aby zamestnanie trvalo v čase splnenia všetkých podmienok nároku na dôchodok, táto podmienka sa považuje za splnenú aj vtedy, ak k splneniu všetkých podmienok došlo najneskôr do dvoch rokov od skončenia zamestnania.
(4)
Tieto pravidlá platia aj pre dosiahnutie výhod zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie, ak zákon vyžaduje výkon takéhoto zamestnania po určitú dobu a trvanie zamestnania v deň vzniku nároku. Tieto výhody sa zachovávajú aj vtedy, ak sa zamestnanie I. alebo II. kategórie skončilo zo zdravotných dôvodov uznaných orgánom podľa § 107, alebo z iných vážnych dôvodov uznaných národným výborom na základe vyjadrenia základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, pokiaľ tieto dôvody trvajú. Rozhodnutie o skončení zamestnania I. alebo II. kategórie nenahrádza rozhodnutie o prerušení zamestnania podľa odseku 2.
Originál
(1)
Ak zamestnanie ( § 10 a 11 ) bolo prerušené po čas nepresahujúci päť rokov, doba zamestnania pred prerušením sa započítava. Ak však prerušenie zamestnania trvalo dlhšie ako päť rokov, doba zamestnania pred prerušením sa započítava, len ak zamestnanie po prerušení trvalo aspoň tri roky, alebo ak sa pracujúci stal pred dovŕšením tohto času úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu ( § 27 ods. 1 ) alebo sa pracujúci stal úplne (čiastočne) invalidným následkom choroby z povolania ( § 25 ods. 1 druhá veta ).
(2)
Ak bolo zamestnanie prerušené z vážnych dôvodov, posudzujú sa nároky z dôchodkového zabezpečenia tak, akoby pracujúci neprerušil zamestnanie; doba prerušenia sa však nezapočítava do doby zamestnania. O tom, či zamestnanie bolo prerušené z vážnych dôvodov, rozhoduje na žiadosť pracujúceho príslušný národný výbor. Žiadosť treba podať do dvoch rokov odo dňa, ktorým bolo zamestnanie prerušené.
(3)
Pokiaľ zákon požaduje pre vznik nároku na dôchodok, aby zamestnanie trvalo v čase splnenia všetkých podmienok nároku, považuje sa táto podmienka tiež za splnenú, ak k splneniu všetkých podmienok nároku došlo najneskoršie do dvoch rokov od skončenia zamestnania.
(4)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia obdobne, ak ide o dosiahnutie výhod zo zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie, pre ktoré zákon požaduje, aby pracujúci vykonával zamestnanie tejto pracovnej kategórie po určenú dobu a bol v ňom zamestnaný v deň vzniku nároku na dôchodok. Uvedené výhody sa tiež zachovávajú, ak sa zamestnanie I. alebo II. pracovnej kategórie skončilo zo zdravotných dôvodov, ktoré uznal orgán uvedený v § 107 , alebo z iných vážnych dôvodov uznaných príslušným národným výborom na základe vyjadrenia základnej organizácie Revolučného odborového hnutia a pokiaľ tieto dôvody trvajú. Rozhodnutie podľa predchádzajúcej vety o skončení zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie nenahrádza rozhodnutie o prerušení zamestnania podľa odseku 2.

§ 14 – Priemerný mesačný zárobok

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Starobný, invalidný, čiastočne invalidný dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku.
(2)
Priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z hrubých zárobkov za posledných 10, prípadne 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre pracujúceho výhodnejšie. Ak je celé obdobie 10 rokov náhradnou dobou alebo dobou prerušenia zamestnania z vážnych dôvodov, toto obdobie sa predĺži tak, aby zahŕňalo kalendárny rok, v ktorom mal pracujúci zárobok.
(3)
Ak bol pracujúci po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný a nepoberal starobný dôchodok ani jeho časť, priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z hrubých zárobkov za posledných 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom skončil zamestnanie, ak je to výhodnejšie. Do doby nepretržitého zamestnania sa nezapočítava náhradná doba podľa § 11 ods. 1 písm. ch).
(4)
Ak bol pracujúci zamestnaný aspoň 5 rokov v zamestnaní podľa § 12 ods. 1 písm. a) č. 1, priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z hrubých zárobkov za posledných 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom také zamestnanie naposledy skončil, ak je to výhodnejšie.
(5)
Ak priemerný mesačný zárobok presahuje 2000 Kčs, suma 2000 Kčs sa započíta v plnej výške a zo sumy presahujúcej 2000 Kčs sa započíta jedna tretina, najviac však 1000 Kčs.
(6)
Dôchodok toho, kto požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, nesmie byť vymeraný z nižšieho priemerného mesačného zárobku, než z akého bol vymeraný predošlý dôchodok.
(7)
Vykonávací predpis ustanoví najnižší priemerný mesačný zárobok pre výpočet invalidného dôchodku občana, ktorému vznikol nárok pred dovŕšením 28 rokov, a občana vykonávajúceho službu v ozbrojených silách (§ 48 až 50).
Originál
(1)
Starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku.
(2)
Priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z hrubých zárobkov za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre pracujúceho výhodnejšie; ak je celé obdobie posledných 10 kalendárnych rokov náhradnou dobou alebo dobou prerušenia zamestnania z vážnych dôvodov, predlžuje sa toto obdobie tak, aby zahŕňalo kalendárny rok, v ktorom mal pracujúci zárobok.
(3)
Ak bol pracujúci po vzniku nároku na starobný dôchodok ďalej nepretržite zamestnaný a nepoberal starobný dôchodok ani jeho časť, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok na vymeranie starobného dôchodku z úhrnu hrubých zárobkov za posledných 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom pracujúci skončil zamestnanie, pokiaľ je tento výpočet pre neho výhodnejší než výpočet podľa ustanovení predchádzajúceho odseku. Do doby nepretržitého zamestnania sa nezapočítava náhradná doba uvedená v § 11 ods. 1 písm. ch) .
(4)
Ak bol pracujúci zamestnaný aspoň 5 rokov v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 , zisťuje sa priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov za posledných 10 (5) kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom také zamestnanie pracujúci naposledy skončil, pokiaľ je tento výpočet pre neho výhodnejší, ako výpočet podľa predchádzajúcich odsekov.
(5)
Ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný za dobu uvedenú v predchádzajúcich odsekoch prevyšuje sumu 2000 Kčs, počíta sa suma 2000 Kčs v plnej výške a zo sumy presahujúcej 2000 Kčs jedna tretina, najviac však suma 1000 Kčs.
(6)
Starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) toho, kto požíva alebo už požíval niektorý z týchto dôchodkov, nesmie byť vymeraný z nižšieho priemerného mesačného zárobku, než koľko bol priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vymeraný predošlý dôchodok.
(7)
Vykonávací predpis ustanoví najnižší priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeriava invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok pracujúceho (občana), ktorému vznikol nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok pred dovŕšením 28 rokov, a občana vykonávajúceho službu v ozbrojených silách ( § 48 až 50 ).

§ 15 – Nárok na starobný dôchodok

Trvalý odkaz
Jednoducho

Pracujúci má podľa dĺžky odpracovaných rokov a dosiahnutého veku nárok buď na plný starobný dôchodok, alebo na pomerný starobný dôchodok.

Originál

Pracujúci má podľa dĺžky doby zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na plný starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok.

Načítané 5 z 176 paragrafov