Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Trestný zákon

Zákon č. 300/2005 Z. z.

Porovnať verzie

§ 37 – Priťažujúce okolnosti trestného činu

Trvalý odkaz
Jednoducho

Priťažujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ:

a)
spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
b)
spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči nemu plnil povinnosť podľa zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi,
c)
spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo preto, aby uľahčil či zakryl iný trestný čin,
d)
spáchal trestný čin tak, že využil nepriaznivé následky živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti, ktorá vážne ohrozuje život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť,
e)
zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na to, aby získal neoprávnenú alebo neprimeranú výhodu,
f)
spáchal trestný čin verejne,
g)
spáchal trestný čin na mieste, ktoré požíva podľa všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v cudzom dome alebo byte,
h)
spáchal viacero trestných činov,
i)
zneužil na spáchanie trestného činu človeka, ktorý nie je trestne zodpovedný,
j)
zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého,
k)
spáchal trestný čin ako organizátor,
l)
spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
m)
už bol za trestný čin odsúdený; súd však môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať,
n)
spáchal trestný čin ako člen skupiny osôb počas presunu na verejné podujatie alebo pri odchode z neho, alebo
o)
spáchal trestný čin z dôvodu príslušnosti k športovému klubu.
Originál

Priťažujúcou okolnosťou je najmä to, že páchateľ

a)
spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
b)
spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi,
c)
spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, alebo preto, aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin,
d)
spáchal trestný čin s využitím negatívnych dôsledkov živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok, verejný poriadok alebo mravnosť,
e)
zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody,
f)
spáchal trestný čin verejne,
g)
spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného,
h)
spáchal viac trestných činov,
i)
zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná,
j)
zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého,
k)
spáchal trestný čin ako organizátor,
l)
spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,
m)
bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať,
n)
spáchal trestný čin ako člen skupiny osôb počas premiestňovania sa na miesto konania verejného podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, alebo
o)
spáchal trestný čin z dôvodu príslušnosti k športovému klubu.

§ 38 – Určovanie trestu a okolnosti spáchania činu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Skutočnosť, ktorá je súčasťou samotného popisu trestného činu, nemôže byť zároveň poľahčujúcou alebo priťažujúcou okolnosťou.
(2)
Súd musí zvážiť všetky dobré a zlé okolnosti a ich váhu pri určovaní trestu.
(3)
Ak niekto znova spácha zločin, spodná hranica trestu sa mu zvýši o tretinu.
(4)
Pri opakovanom obzvlášť závažnom zločine sa spodná hranica zvyšuje o polovicu.
(5)
Toto zvýšenie sa nepoužije, ak by bol výsledný spoločný trest pre páchateľa až príliš prísny.
(6)
Zvýšenie sa robí len v rámci bežného rozpätia trestu a neplatí pri doživotí alebo 25-ročnom väzení.
Originál
(1)
Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
(2)
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
(3)
Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
(4)
Pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 3 nepoužije.
(5)
Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42 , ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
(6)
Zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 a 4 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

§ 39 – Mimoriadne zníženie trestu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak súd po posúdení okolností prípadu alebo pomerov páchateľa dospeje k záveru, že bežná zákonná trestná sadzba by bola pre páchateľa neprimerane prísna a na ochranu spoločnosti stačí aj kratší trest, môže mu uložiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
(2)
Súd môže trest znížiť pod dolnú hranicu zákonnej sadzby aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa:
a)
za prípravu na zločin alebo za pokus o trestný čin, ak by zákonná sadzba bola vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy či pokusu neprimerane prísna a na ochranu spoločnosti postačí aj kratší trest,
b)
ktorý významne pomohol objasniť trestný čin spáchaný v prospech zločineckej alebo teroristickej skupiny, prípadne pomohol zabrániť takému pripravovanému či pokúsenému činu tým, že polícii a prokuratúre oznámil jeho činnosť a odovzdal im inak nedostupné informácie, čím pomohol predísť následkom činu, zmierniť ich, odhaliť či usvedčiť páchateľov alebo zaistiť dôkazy proti tejto skupine,
c)
ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a súd usúdi, že vzhľadom na jeho zdravotný stav a súčasné uloženie ochranného liečenia stačí na ochranu spoločnosti aj kratší trest; súd v tomto prípade nie je viazaný obmedzeniami z odseku 3 a ochranné liečenie páchateľovi zároveň uloží, alebo
d)
ktorý mimoriadne významne prispel k objasneniu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou, zločineckou či teroristickou skupinou, prípadne pomohol odhaliť či usvedčiť páchateľa predložením dôkazov v trestnom konaní, ak súd vzhľadom na povahu a závažnosť jeho vlastného činu usúdi, že účel trestu sa dosiahne aj kratším trestom; toto zníženie trestu odňatia slobody sa však nesmie použiť v prospech organizátora, návodcu ani objednávateľa trestného činu, o ktorom dôkazy poskytol.
(3)
Pri znižovaní trestu pod zákonnú sadzbu však súd nesmie uložiť:
a)
trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov pri úkladnej vražde podľa § 144 ods. 3, genocídiu podľa § 418 ods. 3, teroristickom útoku podľa § 419 ods. 2, neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnovom bezpráví podľa § 433 ods. 2,
b)
trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby aspoň pätnásť rokov,
c)
trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby aspoň desať rokov,
d)
trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby aspoň päť rokov,
e)
trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby menej ako päť rokov, a
f)
trest domáceho väzenia, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na kratší čas ako šesť mesiacov.
(4)
V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby; pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) však nesmie byť kratší ako dvadsať rokov. Ak sú v tomto konaní zároveň splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, súd môže uložiť trest pod zákonnú sadzbu podľa pravidiel v odseku 3.
(5)
Ak obžalovaný urobí vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, súd môže uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby; pri trestných činoch z odseku 3 písm. a) nesmie byť kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, súd môže uložiť trest pod zákonnú sadzbu podľa pravidiel v odseku 3.
Originál
(1)
Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
(2)
Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa
a)
za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,
b)
ktorý významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo napomáhal zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil tým, že oznámil jeho činnosť orgánom činným v trestnom konaní a poskytol im informácie, ktoré by inak nezískali, a tak im pomohol zabrániť alebo zmierniť následky trestného činu, zistiť alebo usvedčiť páchateľov alebo zabezpečiť dôkazy o trestnom čine v prospech usvedčenia zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny,
c)
ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie, alebo
d)
ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona , trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 , trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní.
(3)
Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť
a)
trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3 , genocídia podľa § 418 ods. 3 , teroristického útoku podľa § 419 ods. 2 , neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2 ,
b)
trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov,
c)
trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov,
d)
trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov,
e)
trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a
f)
trest domáceho väzenia, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov.
(4)
V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.
(5)
Pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

§ 40 – Upustenie od potrestania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd môže upustiť od potrestania páchateľa prečinu, ak týmto činom nespôsobil smrť ani ťažkú ujmu na zdraví a nastane jedna z týchto situácií:
a)
páchateľ sa k spáchaniu prečinu priznal, ľutuje ho, skutočne prejavuje snahu o nápravu a vzhľadom na povahu činu i jeho doterajší život možno odôvodnene očakávať, že na jeho nápravu postačí samotné prejednanie veci pred súdom,
b)
súd prijme záruku za nápravu páchateľa a zhodnotí, že trest nie je potrebný s ohľadom na výchovný vplyv ručiteľa, povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa, alebo
c)
páchateľ spáchal prečin v stave zmenšenej príčetnosti a súd usúdi, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň nariadi, ochráni spoločnosť a napraví páchateľa účinnejšie než trest; to však neplatí, ak si páchateľ privodil zmenšenú príčetnosť sám pod vplyvom návykovej látky.
(2)
Od potrestania páchateľa možno upustiť aj vtedy, ak trestný čin spáchal z donútenia v priamej súvislosti s tým, že sa sám stal obeťou obchodovania s ľuďmi podľa § 179, sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202, týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 alebo výroby detskej pornografie podľa § 368.
(3)
Ak páchateľ prečinom spôsobil škodu alebo získal prospech, súd môže od jeho potrestania podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) upustiť len vtedy, ak vydal výnos z trestnej činnosti a nahradil spôsobenú škodu, prípadne s poškodeným uzavrel dohodu o jej náhrade, o odstránení následkov činu alebo o inom odškodnení. Pri prečinoch podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 326 a 334, ktorými sa poškodzujú finančné záujmy Európskej únie, možno upustiť od potrestania podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky a zároveň rozsah prečinu, spôsobená škoda ani získaný majetkový prospech nepresahujú 50 000 eur.
(4)
Ak súd upustí od potrestania podľa odseku 1 alebo 2, hľadí sa na páchateľa tak, akoby nebol odsúdený.
Originál
(1)
Od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak
a)
páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu,
b)
súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa uloženie trestu nie je potrebné, alebo
c)
prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest; to neplatí, ak si stav zmenšenej príčetnosti spôsobil vplyvom návykovej látky.
(2)
Od potrestania páchateľa trestného činu možno upustiť, ak trestný čin spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 , trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202 , trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 alebo trestný čin výroby detskej pornografie podľa § 368 .
(3)
Ak bola prečinom spôsobená škoda alebo získaný prospech, od potrestania páchateľa podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) možno upustiť, iba ak páchateľ vydal výnos z trestnej činnosti a uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo uzavrel s poškodeným dohodu o jej náhrade alebo o spôsobe odstránenia následku trestného činu alebo o inom odškodnení. V prípade prečinov podľa § 213 , § 233 , § 237 , § 254 , § 261 , § 262 , § 266 , § 326 a 334 , ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie možno upustiť od potrestania páchateľa podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa predchádzajúcej vety a zároveň rozsah prečinu, spôsobená škoda alebo majetkový prospech získaný prečinom neprevyšuje 50 000 eur.
(4)
Ak sa upustilo od potrestania páchateľa podľa odseku 1 alebo 2, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.

§ 40a – Podmienečné upustenie od potrestania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pri drogových prečinoch môže súd namiesto trestu nariadiť liečenie.
(2)
Súd určí skúšobnú dobu až na dva roky.
(3)
Ak páchateľ liečbu dodrží, je čistý. Ak nie, dostane bežný trest.
(4)
Ak súd nerozhodne do roka od konca skúšobnej doby, platí, že sa páchateľ osvedčil.
(5)
Po úspešnom osvedčení sa na človeka hľadí, akoby nebol odsúdený.
Originál
(1)
Od potrestania páchateľa prečinu podľa § 171 ods. 1 , 2 alebo 3 alebo prečinu podľa § 172 ods. 1 , 2 alebo 3 môže súd podmienečne upustiť, ak mu súčasne uloží ochranné liečenie za podmienok podľa § 73 .
(2)
Súd páchateľovi určí skúšobnú dobu až na dva roky; skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o podmienečnom upustení od potrestania.
(3)
Ak páchateľ, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania, dodržal podmienky ochranného liečenia, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, o uložení trestu.
(4)
Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 3 bez toho, že by na tom mal páchateľ vinu, má sa za to, že sa osvedčil.
(5)
Ak súd vyslovil, že sa páchateľ, u ktorého bolo podmienečne upustené od potrestania, osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

Načítané 5 z 527 paragrafov