Trestný poriadok

Ak cudzí orgán požiada o zaistenie peňažných prostriedkov na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky na účely ich vrátenia vlastníkovi a je nepochybné, že peňažné prostriedky nepatria majiteľovi účtu, na ktorom sa nachádzajú, a sú výnosom z trestnej činnosti, môže prokurátor rozhodnúť o ich zaistení. Ustanovenie § 95 sa použije primerane.

Prokurátor rozhoduje o zaistení peňažných prostriedkov, zrušení alebo obmedzení zaistenia príkazom.

O vrátení zaistených peňažných prostriedkov ich vlastníkovi rozhoduje sudca na návrh prokurátora. Ustanovenia § 95a , § 95b a 98a sa použijú primerane.

Na žiadosť cudzieho orgánu môže súd na návrh prokurátora rozhodnúť o zaistení majetku, veci alebo inej majetkovej hodnoty, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, sú určené na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie boli použité alebo sú výnosom z trestnej činnosti, predpokladá sa ich prepadnutie alebo zhabanie a ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Ustanovenia § 95 až 96g a § 98a sa použijú primerane.

O návrhu podľa odseku 1 je príslušný rozhodnúť okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok, ktorý sa má zaistiť.

Ak vec neznesie odklad, prokurátor môže vydať príkaz podľa odseku 1, ktorý musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca príslušný podľa odseku 2, inak stráca platnosť.

Okresný súd zruší zaistenie na základe podnetu cudzieho orgánu, ktorý o zaistenie požiadal, alebo na základe medzinárodnej zmluvy. Okresný súd môže zaistenie zrušiť aj v prípade, že cudzí štát v primeranom čase nepožiada o výkon cudzieho majetkového rozhodnutia týkajúceho sa zaisteného majetku.

Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane trov vykonávacieho konania znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na povinnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledku dovolania podaného ministrom spravodlivosti alebo generálnym prokurátorom. Štát znáša aj trovy obvineného spojené s plnením uložených obmedzení a povinností, ak z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy spojené s plnením uložených obmedzení a povinností celkom alebo čiastočne upustiť; to neplatí, ak ide o toxikologický rozbor krvi, ak bol vyhodnotený ako pozitívny.

Obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom, ak zákon neustanovuje inak.

O návrhu podľa odseku 2 orgán činný v trestnom konaní alebo súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyplatí najneskôr do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O výške odmeny a náhrady obhajcu podľa osobitného predpisu, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, rozhodne na návrh obhajcu orgán činný trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania.

Zástupca z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6 , má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie o občianskoprávnych veciach.

O výške odmeny a náhrady rozhodne na návrh obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6 , orgán činný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo; v prípravnom konaní môže rozhodnutím poveriť prokurátor asistenta prokurátora a v konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený vyšší súdny úradník.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak obvinený, svedok alebo iná osoba, ktorá bola o úkone riadne upovedomená alebo na úkon predvolaná, bezdôvodnou neúčasťou spôsobí, že úkon sa v prípravnom konaní nemohol vykonať alebo hlavné pojednávanie alebo verejné zasadanie sa muselo odročiť, je povinný uhradiť náklady spojené s opakovaním úkonu alebo s novým hlavným pojednávaním alebo verejným zasadnutím, ako aj náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá sa na úkone zúčastnila, ak nemá nárok na náhradu nákladov štátom. O tom musia byť obvinený, svedok a ostatné osoby poučení.

O výške náhrady podľa odseku 1 rozhodne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého úkon bol zmarený alebo ktorý vykonal konanie na základe vedome nepravdivého oznámenia. V prípravnom konaní takým rozhodnutím môže prokurátor poveriť asistenta prokurátora. V konaní pred súdom rozhodne predseda senátu alebo ním poverený vyšší súdny úradník.

Výšku a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.