Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z. z.

Panel nástrojov

Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z. z.

Porovnať verzie
Jednoducho

Keď súd ukladá súhrnný trest, musí v rozhodnutí uviesť, ktoré staršie rozsudky ruší a kde nahrádza pôvodný trest novým súhrnným trestom.

Originál

V rozsudku, ktorým sa ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky, v ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahrádza ho výrokom o súhrnnom treste.

Jednoducho
(1)
V odôvodnení súd stručne napíše, čo považuje za dokázané, na aké dôkazy sa opiera a ako ich hodnotil. Uvedie aj to, ako sa vysporiadal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na ďalšie dôkazy a aké právne úvahy mal. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tie.
(2)
V odôvodnení rozsudku, ktorým sa schválila dohoda o vine a treste, súd uvedie priebeh konania a odpovede obvineného. Ak je obvinený mladistvý a má menej ako 18 rokov, uvedie aj názory jeho obhajcu a zákonného zástupcu.
Originál
(1)
Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú alebo ak dôkazy boli získané od osoby, ktorej bol poskytnutý benefit, pričom súd uvedie aj hodnotenie jej dôveryhodnosti. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
(2)
V odôvodnení rozsudku, ktorým sa schválila dohoda o vine a treste, súd stručne uvedie najmä priebeh konania o dohode a jeho výsledok, odpovede obvineného na otázky uvedené v § 333 ods. 3 ; ak je obvinený mladistvý a v čase konania nedovŕšil osemnásty rok svojho veku, aj vyjadrenie jeho obhajcu a zákonného zástupcu.
Jednoducho
(1)
Pri rozhodovaní súd posudzuje najmä, či:
a)
sa stal skutok, za ktorý je obžalovaný stíhaný,
b)
tento skutok má znaky trestného činu a ako sa nazýva,
c)
ho spáchal obžalovaný,
d)
je zaň trestne zodpovedný,
e)
premlčanie ešte nenastalo,
f)
prijíma ponúknutú záruku združenia alebo dôveryhodnej osoby,
g)
sa má ukladať trest a aký,
h)
sa má priznať náhrada škody poškodenému,
i)
sa má nariadiť ochranné opatrenie.
(2)
Ak ide o dohodu o vine a treste, súd posudzuje aj otázky podľa § 333 ods. 3.
Originál
(1)
Pri porade o rozsudku posúdi súd najmä, či
a)
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b)
tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu a aká je jeho právna kvalifikácia,
c)
tento skutok spáchal obžalovaný,
d)
je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,
e)
trestnosť skutku nezanikla,
f)
prijíma ponúknutú záruku záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby,
g)
má byť obžalovanému uložený trest a aký,
h)
má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu a v akom rozsahu,
i)
má byť uložené ochranné opatrenie a aké.
(2)
Ak sa rozhoduje o rozsudku, ku ktorému strany dospeli dohodou o vine a treste, okrem skutočností uvedených v odseku 1 posúdi tiež odpovede na otázky podľa § 333 ods. 3 .
Jednoducho
(1)
Na porade o hlasovaní môžu byť len predseda senátu, sudcovia, prísediaci a zapisovateľ, ktorí boli na hlavnom pojednávaní. S predsedovým súhlasom môžu prísť aj náhradníci a vyšší úradníci, ale nemôžu hlasovať.
(2)
Účastníci nesmú nikomu povedať, o čom sa na porade rozprávalo.
(3)
Rozhoduje väčšina hlasov. Ak je nerozhodne, pripočítavajú sa hlasy nepriaznivejšie pre obžalovaného k priaznivejším, kým nie je väčšina. Ak sa nevedia dohodnúť, ktorý názor je priaznivejší, rozhodne sa hlasovaním.
(4)
Každý musí hlasovať, aj keď bol predtým prehlasovaný. Pri hlasovaní o treste alebo náhrade škody sa môžu zdržať tí, ktorí hlasovali za oslobodenie. Ich hlasy sa započítavajú ako najpriaznivejšie pre obžalovaného.
(5)
Hlasujú prísediaci a sudcovia pred predsedom senátu. Prísediaci a mladší sudcovia pred staršími. Predseda senátu hlasuje posledný.
(6)
Ak sa sudca alebo prísediaci nezhodujú s väčšinou, môžu napísať svoj odlišný názor. Ten sa pripojí k rozsudku a zverejní sa s ním, ak je hotový včas.
(7)
O hlasovaní sa píše zápisnica. Hneď po podpísaní ju voliči a zapisovateľ vložia do obálky, zalepia, opatria pečiatkou a zapisovateľ ju podpíše.
Originál
(1)
Na porade o hlasovaní nesmie byť okrem predsedu senátu, sudcov, prísediacich a zapisovateľa, ktorí sa zúčastnili na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, ktoré rozsudku bezprostredne predchádzalo, prítomný nikto iný. So súhlasom predsedu senátu sa na porade o hlasovaní môže zúčastniť aj náhradný sudca, náhradný prísediaci a vyšší súdny úradník, ktorí však nehlasujú.
(2)
O obsahu porady sú účastníci povinní zachovať mlčanlivosť.
(3)
Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho, až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je pre obžalovaného priaznivejšia, rozhodne sa o tom hlasovaním.
(4)
Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný. Pri hlasovaní o treste alebo o ochrannom opatrení, alebo o náhrade škody sa však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali za oslobodenie spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.
(5)
Prísediaci a sudcovia hlasujú pred predsedom senátu. Prísediaci a služobne mladší sudcovia hlasujú pred služobne staršími. Predseda senátu hlasuje posledný.
(6)
Ak rozsudok senátu nebol vo výroku o vine, vo výroku o treste alebo vo výroku o ochrannom opatrení prijatý jednomyseľne, sudca alebo prísediaci, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozsudku a doručilo a zverejnilo spolu s rozsudkom, ak je vyhotovené v lehote podľa § 172 ods. 3.
(7)
O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica, ktorá musí byť bezprostredne po jej podpísaní osobami, ktoré hlasovali, a zapisovateľom vložená do obálky, zalepená a opatrená odtlačkom pečiatky a podpisom zapisovateľa.

§ 171 – Vyhlásenie rozsudku

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Rozsudok sa vždy vyhlasuje verejne. Robí to predseda senátu.
(2)
Vyhlasujú sa slová „V mene Slovenskej republiky“, celý výrok rozsudku, aspoň hlavná časť odôvodnenia a poučenie o odvolaní. Pri úvodných slovách a výroku všetci vstanú.
(3)
V poučení sa napíše, proti ktorým častiam rozsudku sa možno odvolať a v akej lehote. Uvedie sa tiež, že možno odvolať len niektorú časť alebo sa odvolania vzdať.
(4)
Rozsudok sa zvyčajne vyhlasí hneď po skončení pojednávania. Ak to nie je možné, odročí sa to najviac o tri pracovné dni.
Originál
(1)
Rozsudok treba vždy vyhlásiť verejne; vyhlasuje ho predseda senátu.
(2)
Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene Slovenskej republiky“, úplné znenie výroku tak, ako bol odhlasovaný, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Pri vyhlasovaní úvodných slov a výroku rozsudku prítomní povstanú.
(3)
V poučení sa uvedie, proti ktorým výrokom rozsudku môže podať odvolanie oprávnená osoba a v akej lehote. Zároveň sa v ňom uvedie, že rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
(4)
Rozsudok sa vyhlási spravidla ihneď po skončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť, najviac však o tri pracovné dni.

Načítané 5 z 643 paragrafov