Trestný poriadok (301/2005 Z. z.) - časť 44

§ 192

Jednoducho

(1)

Keď vyšší orgán rozhoduje o sťažnosti, skontroluje, či boli rozhodnutia v uznesení správne. Preverí aj postup, ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu.

(2)

Ak sťažnosť smeruje len proti časti uznesenia, vyšší orgán preverí len túto časť.

(3)

O sťažnosti proti rozhodnutiu, že obvinený nepôjde do väzby (okrem špeciálnych prípadov), rozhodne vyšší súd na verejnom zasadnutí. O sťažnosti, že áno, rozhodne na neverejnom do 5 pracovných dní. O sťažnosti proti prepusteniu obvineného na slobodu rozhodne verejne. Obvinený ani obhajca nemusia byť prítomní, ak dostali pozvánku včas. Sudca pre prípravné konanie zistí adresu obvineného na doručovanie.

(4)

O sťažnosti proti predĺženiu väzby rozhodne najneskôr v deň, keď končí lehota, ktorá sa má predĺžiť. Po podaní obžaloby rozhodne najneskôr v deň, keď by skončila lehota väzby z prípravného konania. To neplatí pre niektoré špeciálne prípady.

(5)

O sťažnosti podľa § 403 rozhodnú neverejne. Ak ide aj o obnovu konania, rozhodnú o oboch spolu. Ak vyšší súd nepovolí obnovu konania, zruší aj rozhodnutie podľa § 403, aj keď proti nemu nebola sťažnosť.

Originál

(1)

Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a)

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b)

konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

(2)

Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúmavanej časti uznesenia.

(3)

O sťažnosti podľa § 190 ods. 3 proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, okrem uznesenia podľa § 403 rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí a o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby na neverejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie. O sťažnosti proti uzneseniu o prepustení zatknutého obvineného na slobodu rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí, ktoré možno vždy konať aj bez prítomnosti obvineného, ak bol na toto verejné zasadnutie riadne a včas predvolaný a bez prítomnosti obhajcu, ak bol o tomto verejnom zasadnutí riadne a včas upovedomený; sudca pre prípravné konanie pri výsluchu zatknutého obvineného vždy zistí adresu na doručovanie písomností.

(4)

O sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na predĺženie lehoty väzby, rozhodne nadriadený súd najneskôr do uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť, to neplatí, ak sa rozhoduje podľa § 76 ods. 10. O sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4 rozhodne nadriadený súd najneskôr do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní, to neplatí, ak sa rozhoduje podľa § 76 ods. 10.

(5)

Ak bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 403 , rozhodne sa o nej na neverejnom zasadnutí. Ak bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o povolení obnovy konania podľa § 400 ods. 1 , rozhodne sa o oboch sťažnostiach súčasne; v takom prípade nadriadený súd nie je lehotou uvedenou v odseku 3 prvej vete viazaný. Ak nadriadený súd zruší rozhodnutie podľa § 400 ods. 1 a sám obnovu konania nepovolí, zruší rozhodnutie podľa § 403 , a to aj v prípade, ak proti nemu nebola podaná sťažnosť.

§ 193

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Nadriadený úrad zamietne sťažnosť, ak:

a)

nie je prípustná,

b)

bola podaná neskoro, neoprávneným človekom, niekým, kto sa jej vzdal, alebo znova podaná po tom, čo ju už vzal späť,

c)

nie je opodstatnená.

(2)

Nemôžu zamietnuť sťažnosť ako neskorú, ak si ju podal neskoro len preto, že si sa riadil nesprávnym poučením, ktoré si dostal pri oznámení rozhodnutia.

Originál

(1)

Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a)

nie je prípustná,

b)

bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c)

nie je dôvodná.

(2)

Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení uznesenia.

§ 194

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak vyšší orgán sťažnosť nezamietne, zruší napadnuté uznesenie. Ak treba nové rozhodnutie, buď rozhodne sám, alebo vráti vec nižšiemu orgánu. Neplatí to pre niektoré rozhodnutia o väzbe a o ochrannom liečení.

(2)

Ak je chybná len časť uznesenia, vyšší orgán zruší len túto časť.

(3)

Ak v uznesení chýba niektoré rozhodnutie alebo je neúplné, vyšší orgán môže doplniť uznesenie sám alebo požiadať nižší orgán, aby tak urobil.

(4)

Súd pri sťažnosti môže nariadiť, aby prvý súd vec prejednal znovu v inom zložení alebo aby ju prejednal iný súd rovnakej úrovne.

(5)

Orgán, ktorému bola vec vrátená, musí rešpektovať názor vyššieho orgánu a vykonať to, čo mu prikázal.

(6)

Ak vyšší súd rozhodne o vzatí do väzby, ihneď nariadi polícii, vojenskej polícii alebo väzenskej stráži, aby obvineného odviedli do väznice.

Originál

(1)

Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,

a)

rozhodne vo veci sám, alebo

b)

uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a) , d) až f) , rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 , 4 alebo 10 , rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462 .

(2)

Ak je chybná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia, obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na túto časť.

(3)

Ak nedostatok spočíva v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo je neúplný, môže nadriadený orgán bez toho, aby vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia, buď ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(4)

Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za nevyhnutné, nariadiť, aby vec bola znovu v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu alebo iným súdom toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.

(5)

Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

(6)

Ak nadriadený súd rozhodne o vzatí obvineného do väzby, ihneď nariadi, aby ho dodal do miesta výkonu väzby útvar Policajného zboru, Vojenskej polície alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže.

§ 195

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Úrad, ktorý rozhoduje o sťažnosti, nesmie zmeniť rozhodnutie v neprospech toho, kto sťažnosť podal, alebo v neprospech toho, komu mala pomôcť.

(2)

Ak nadriadený úrad zmení rozhodnutie v prospech obvineného pre porušenie práva na obhajobu a to pomôže aj spoluobvinenému, zmení ho aj v prospech spoluobvineného.

(3)

Toto pravidlo platí aj pre úrad, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie.

Originál

(1)

Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v ktorej prospech bola sťažnosť podaná.

(2)

Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu porušenia jeho práva na obhajobu a je to na prospech aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného.

(3)

Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj pre orgán, ktorému bola vec prikázaná na nové prejednanie a rozhodnutie.

§ 196

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Trestné oznámenie podáte prokurátorovi alebo policajtovi. Tí upovedomia Európsku prokuratúru, ak vec patrí jej. Poškodený dostane písomné potvrdenie o prijatí. Ak bolo oznámenie ústne, môže dostať odpis zápisnice.

(2)

Ak treba doplniť oznámenie, prokurátor alebo policajt to urobia do 30 dní. Môžu vypočuť osobu, ktorá možno spáchala trestný čin. Tá môže odmietnuť výpoveď, ak by poškodila seba alebo blízkych. Nesmie byť vypočutá v niektorých prípadoch z § 129. Musí byť poučená o následkoch krivého obvinenia. Má právo na advokáta. Na predvolanie platia pravidlá z § 128.

(3)

Ak ste poškodený na Slovensku a trestný čin sa stal v inom štáte EÚ, môžete podať oznámenie tu, ak ste to nemohli urobiť tam, alebo ak ide o zločin a nechceli ste to urobiť tam.

(4)

Ak orgán dostane takéto oznámenie a nie je príslušný, postúpi ho bez meškania príslušnému orgánu štátu, kde sa trestný čin stal.

Originál

(1)

Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt o podanom trestnom oznámení bez meškania upovedomia Európsku prokuratúru, ak sa týka pôsobnosti Európskej prokuratúry. O prijatí trestného oznámenia podaného poškodeným vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas a miesto podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal, a základné skutočnosti trestného oznámenia. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, prokurátor alebo policajt poskytne na žiadosť poškodeného odpis zápisnice o oznámení.

(2)

Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním písomných podkladov od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197 alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Prokurátor alebo policajt môže vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Táto osoba má právo odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, alebo svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťovala ako vlastnú ujmu, nesmie však byť vypočúvaná v prípadoch ustanovených v § 129 . Túto osobu treba poučiť o následkoch krivého obvinenia. Vypočúvaná osoba má právo na právnu pomoc advokáta. Ustanovenie § 40 ods. 2 sa použije primerane. Na predvolanie a predvedenie tejto osoby alebo oznamovateľa sa primerane použijú ustanovenia § 128 .

(3)

Fyzická osoba, ktorá má trvalé bydlisko v Slovenskej republike a bola poškodená trestným činom spáchaným v inom členskom štáte Európskej únie, je oprávnená podať trestné oznámenie príslušnému orgánu podľa tohto zákona, ak tak nemohla urobiť v členskom štáte Európskej únie, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo ak ide o zločin, ak tak urobiť nechcela.

(4)

Prokurátor alebo prostredníctvom prokurátora policajt, ktorému bolo trestné oznámenie podľa odseku 3 doručené a nie je príslušný vo veci konať, bez meškania postúpi trestné oznámenie príslušnému orgánu toho členského štátu Európskej únie, na ktorého území bol trestný čin spáchaný.