Trestný poriadok (301/2005 Z.z.) - časť 62

§ 284 – Rozsudok o vine a treste

Jednoducho

(1)

Ak vec nevrátil prokurátorovi na došetrenie, nepostúpil ju, nezastavil alebo neprerušil stíhanie, súd rozsudkom rozhodne, či je obžalovaný vinný alebo či sa oslobodzuje.

(2)

Súd môže uznať obžalovaného vinným z prísnejšieho trestného činu, než navrhla obžaloba, len ak ho na túto možnosť upozornil skôr, ako skončil dokazovanie. Ak o to obžalovaný alebo obhajca požiada, dostanú znova čas na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie sa odloží najmenej o päť pracovných dní.

Originál

(1)

Ak nebude vec vrátená prokurátorovi na došetrenie podľa § 279 , postúpená podľa § 280 ods. 1 alebo 2 , ak nedôjde k zastaveniu trestného stíhania podľa § 281 alebo § 282 ods. 3 , k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 282 ods. 1 alebo 2 alebo k jeho prerušeniu podľa § 283 , rozhodne súd rozsudkom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby oslobodzuje.

(2)

Uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, ak obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Ak o to obžalovaný alebo jeho obhajca požiada, treba mu poskytnúť znova lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účel odročiť najmenej o päť pracovných dní.

§ 285 – Dôvody oslobodenia od obžaloby

Trvalý odkaz

Jednoducho

a)

sa nepreukázalo, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b)

skutok nie je trestným činom,

c)

sa nepreukázalo, že skutok spáchal obžalovaný,

d)

obžalovaný nie je pre duševnú poruchu trestne zodpovedný,

e)

obvinený mladistvý mal menej ako 15 rokov a nedosiahol dostatočnú rozumovú a mravnú vyspelosť na rozpoznanie protiprávnosti činu alebo ovládanie svojho konania,

f)

trestnosť činu zanikla, alebo

g)

prokurátor na hlavnom pojednávaní vzal obžalobu späť podľa § 239 odsek 2.

Originál

a)

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b)

skutok nie je trestným činom,

c)

nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,

d)

obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,

e)

obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie,

f)

trestnosť činu zanikla, alebo

g)

prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2 .

§ 286 – Oslobodenie od trestu pre premlčanie

Trvalý odkaz

Jednoducho

Ak bolo trestné stíhanie zastavené pre premlčanie alebo z dôvodov v § 215 ods. 2 a pokračovalo sa len preto, že obžalovaný trval na prejednaní, súd ho uzná vinným, ale trest mu neuloží. Platí to, ak neexistuje iný dôvod na oslobodenie.

Originál

Ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku premlčania alebo z dôvodov uvedených v § 215 ods. 2 a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní veci trval, súd, ak nezistí žiadny iný dôvod na oslobodenie obžalovaného, vysloví vinu, trest však neuloží.

§ 287 – Náhrada škody v trestnom konaní

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak súd odsúdi obžalovaného za trestný čin, ktorým spôsobil škodu podľa § 46 odsek 1, zvyčajne mu v rozsudku uloží, aby ju poškodenému nahradil. Toto platí, ak poškodený nárok riadne a včas uplatnil. Súd vždy uloží povinnosť nahradiť nezaplatenú škodu alebo jej časť, ak jej výška je uvedená vo výroku rozsudku o vine. Tiež vždy nariadi náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak ešte nebola uhradená.

(2)

Výrok o náhrade škody musí presne uviesť, kto má nárok na náhradu a aký nárok mu bol priznaný. V odôvodnených prípadoch môže súd určiť, že obžalovaný zaplatí škodu na splátky. Súčasne určí podmienky splatnosti. Prihliadne aj na vyjadrenie poškodeného.

(3)

Ak poškodený navrhne, môže súd vyjadriť náhradu škody v cudzej mene. To platí, ak to nie je v rozpore s okolnosťami prípadu a škoda vznikla na peniazoch v cudzej mene alebo na veciach kúpených za také peniaze. Platí to aj vtedy, ak obžalovaný alebo poškodený je devízový cudzozemec.

Originál

(1)

Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1 , uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

(2)

Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok má byť splnený v splátkach, a súčasne určí podmienky ich splatnosti, pritom berie na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného.

(3)

Výrok rozsudku o náhrade škody môže byť na návrh poškodeného vyjadrený v peňažných prostriedkoch v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a škoda bola spôsobená na peňažných prostriedkoch v cudzej mene alebo na veciach zakúpených za také peňažné prostriedky alebo ak obžalovaný alebo poškodený je devízovým cudzozemcom.

§ 288 – Odkázanie poškodeného na občianske súdnictvo

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Ak nieto dôkazov na náhradu škody, alebo ak by ďalšie dokazovanie príliš predĺžilo stíhanie, súd odkáže poškodeného na civilné konanie alebo iný príslušný orgán. Poškodeného treba označiť menom, priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba uviesť jej obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo z registra.

(2)

Súd odkáže poškodeného na civilné konanie alebo na konanie pred iným orgánom aj so zvyškom nároku, ak mu nárok priznal len z časti.

(3)

Ak súd obžalovaného oslobodí spod obžaloby, odkáže poškodeného s nárokom na náhradu škody vždy na civilné konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Originál

(1)

Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

(2)

Na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.

(3)

Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.