Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z.z.

Ovládanie

Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 1 – Predmet zákona

Trvalý odkaz
Jednoducho

Tento zákon určuje, ako majú orgány a súdy postupovať pri trestnom konaní. Zabezpečuje, aby sa trestné činy riadne zistili, páchateľov spravodlivo potrestali a zisk z trestnej činnosti im vzali. Zároveň chráni základné práva a slobody všetkých osôb.

Originál

Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

§ 2 – Základné zásady trestného konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Obvineného možno stíhať len zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý určuje tento zákon.
(2)
Do práv a slobôd ľudí možno zasahovať len v nevyhnutnej miere a len ak to zákon povoľuje. Vždy sa musí rešpektovať ľudská dôstojnosť a súkromie.
(3)
O zásahoch do práv a slobôd pred začatím stíhania alebo v prípravnom konaní rozhoduje sudca pre prípravné konanie. Rozhoduje aj v iných prípadoch, ktoré určuje zákon, medzinárodná zmluva alebo predpis Európskej únie. Sudca vždy rozhoduje, ak má dotknutá osoba podľa medzinárodnej zmluvy alebo predpisu EÚ zaručené právo na súdnu ochranu.
(4)
Každý, koho súd stíha, sa považuje za nevinného, kým súd definitívne nerozhodne, že je vinný.
(5)
Prokurátor zastupuje štát. Je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie, ak zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie neurčuje inak.
(6)
Orgány a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci a veci so zabaveným majetkom musia vybavovať prednostne a rýchlo, bez zbytočných prieťahov. Na petície, ktoré by im bránili v tejto povinnosti, neprihliadajú.
(7)
Každý má právo na spravodlivý proces v primeranej dobe pred nezávislým a nestranným súdom. Má právo byť prítomný a vyjadriť sa k všetkým dôkazom, ak zákon nehovorí inak.
(8)
Nikoho nemožno súdiť dvakrát za ten istý skutok. To neplatí, ak sa použije mimoriadny opravný prostriedok v súlade so zákonom.
(9)
Každý má právo na obhajobu. Podozrivý má toto právo v rozsahu, ktorý určuje zákon, medzinárodná zmluva alebo predpis Európskej únie.
(10)
Orgány zisťujú skutkový stav tak, aby o ňom neboli pochybnosti. Dôkazy zháňajú z úradnej povinnosti, ale aj strany môžu navrhovať dôkazy. Orgány musia rovnako dôkladne zisťovať okolnosti svedčiace proti obvinenému aj v jeho prospech, aby súd mohol spravodlivo rozhodnúť.
(11)
Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo zabezpečiť dôkazy, ktoré navrhli.
(12)
Orgány a súd hodnotia dôkazy podľa svojho presvedčenia. Musia prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu. Hodnotia ich rovnako, bez ohľadu na to, či ich obstaral súd, orgány alebo strany.
(13)
Orgány a súdy spolupracujú s občianskymi združeniami a využívajú ich výchovný vplyv.
(14)
Strany sú si pred súdom rovné.
(15)
Pred súdom sa môže stíhať len na návrh alebo obžalobu prokurátora. Prokurátor obžalobu alebo návrh pred súdom zastupuje.
(16)
Pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Rozhodujú sami len vtedy, ak to zákon výslovne povoľuje.
(17)
Súd rozhoduje verejne. Verejnosť môže byť vylúčená len v prípadoch, ktoré určuje zákon. Rozsudok sa však musí vyhlásiť vždy verejne.
(18)
Pred súdom sa koná ústne, ak zákon neurčuje inak. Dokazovanie riadi súd, ale výsluchy zvyčajne robia strany, najprv tá, ktorá dôkaz navrhla.
(19)
Súd môže pri rozhodovaní prihliadnuť len na dôkazy, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní alebo zasadnutí, ak zákon nehovorí inak.
(20)
Ak obvinený, jeho zástupca, podozrivý, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok neovládajú jazyk konania, majú právo na tlmočníka a prekladateľa.
(21)
Orgány a súdy musia poškodeného poučiť o jeho právach zrozumiteľným spôsobom. Musia k nemu pristupovať ohľaduplne a zohľadniť jeho vek, pohlavie, zdravotný stav a osobnú situáciu. Musia rešpektovať jeho dôstojnosť a integritu. Tým nie sú dotknuté práva obetí podľa osobitného zákona.
(22)
Orgány a súdy chránia finančné záujmy Európskej únie.
Originál
(1)
Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
(2)
Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní o zásahoch do základných práv a slobôd podľa tohto zákona rozhoduje sudca pre prípravné konanie; sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch, ktoré ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie. Sudca pre prípravné konanie pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní rozhoduje vždy, ak podľa medzinárodnej zmluvy alebo právne záväzného aktu Európskej únie má subjekt trestného konania ( § 10 ods. 10 ) zaručený účinný prostriedok nápravy pred súdom.
(4)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(5)
Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene bez zbytočných prieťahov; to platí aj pre trestné veci, v ktorých bol zaistený majetok. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.
(7)
Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
(9)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Podozrivý má právo na obhajobu v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie.
(10)
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
(11)
Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
(12)
Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
(13)
Orgány činné v trestnom konaní a súd spolupracujú so záujmovými združeniami občanov a využívajú ich výchovné pôsobenie.
(14)
Strany sú si v konaní pred súdom rovné.
(15)
Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.
(16)
V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Predseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami, ak to zákon výslovne ustanovuje.
(17)
Trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.
(18)
Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
(19)
Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
(20)
Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.
(21)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba riadne, vhodným spôsobom a zrozumiteľne poučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému a rodinným príslušníkom obete podľa osobitného zákona. Treba zohľadniť jeho osobnú situáciu a okamžité potreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú, mentálnu a morálnu integritu. Ustanovenia osobitného zákona o právach obetí trestných činov tým nie sú dotknuté.
(22)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú v trestnom konaní na náležitú ochranu finančných záujmov Európskej únie.

§ 3 – Súčinnosť štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Štátne orgány, kraje, obce, firmy a ľudia musia pomáhať orgánom a súdom pri trestnom konaní. Štát im preukázané náklady preplatí, ak osobitný zákon neurčuje inak. O preplatení rozhodne súd. Návrh môže podať ten, komu náklady vznikli.
(2)
Štátne orgány, kraje, obce a firmy musia okamžite oznámiť polícii podozrenie z trestného činu. Musia tiež rýchlo vybaviť žiadosti orgánov a súdov.
(3)
Orgány a súdy si musia navzájom pomáhať. Písomnosti si môžu posielať aj elektronicky.
(4)
Tým nie sú dotknuté povinnosti zachovávať štátne, obchodné, bankové, daňové, poštové a telekomunikačné tajomstvo.
(5)
Pred začatím stíhania alebo v prípravnom konaní môže tajné údaje o obchode, bankách, daniach alebo cenných papieroch vyžiadať prokurátor. So súhlasom prokurátora ich môže vyžiadať aj policajt. Pred súdom ich môže vyžiadať predseda senátu.
Originál
(1)
Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preukázané vecné náklady s týmto spojené hradí štát, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Na konanie a rozhodovanie sa primerane použijú ustanovenia § 553 ods. 5 a 6 ; taký návrh môže podať ten, komu vecné náklady vznikli.
(2)
Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.
(3)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť zachovávať utajovanú skutočnosť, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo.
(5)
Údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, bankového tajomstva alebo daňového tajomstva, alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papierov môže požadovať pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu.

§ 4 – Spolupráca so záujmovými združeniami občanov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Orgány a súdy môžu spolupracovať so záujmovými združeniami, aby predchádzali trestnej činnosti a vychovávali.
(2)
Záujmovými združeniami sú občianske združenia, odbory, kolektívy spolupracovníkov a cirkvi. Nie sú nimi politické strany.
(3)
Dôveryhodná osoba vie pozitívne ovplyvniť obvineného. O jej dôveryhodnosti rozhodne súd alebo prokurátor.
(4)
Združenie môže prevziať záruku za nápravu obvineného. V návrhu musí uviesť, ako bude na neho pôsobiť. Súd môže prijať záruku a prihliadnuť na ňu pri treste. Môže uložiť trest bez väzenia alebo upustiť od trestu.
(5)
Združenie môže poslať na súd zástupcu, ktorý povie súdu svoj názor na vec a na možnosti nápravy obvineného.
Originál
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd v záujme výchovného pôsobenia trestného konania, zamedzovania a predchádzania trestnej činnosti môžu, ak to považujú za vhodné a účelné, spolupracovať aj so záujmovými združeniami občanov.
(2)
Záujmovými združeniami občanov sa na účely tohto zákona rozumejú najmä občianske združenia, odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov a štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti; za záujmové združenia občanov sa nepovažujú politické strany a hnutia.
(3)
Dôveryhodná osoba je osoba, ktorá je schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného. Dôveryhodnosť osoby posúdi súd a v prípravnom konaní prokurátor.
(4)
Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného, ak sú predpoklady, že obvinený sa jeho pôsobením napraví; v návrhu na prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného. Súd, ktorému bol podaný taký návrh, môže prejednať vec na hlavnom pojednávaní pred zástupcami záujmového združenia občanov, a ak sa rozhodne záruku prijať, berie na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste. Môže, najmä pokiaľ to Trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu alebo uložiť taký druh trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo môže upustiť od potrestania.
(5)
Záujmové združenie občanov má právo vyslať na prejednanie veci pred okresným súdom alebo krajským súdom zástupcu, ktorý sa na základe rozhodnutia súdu zúčastní pojednávania, na ktorom podľa tohto zákona oznámi súdu stanovisko záujmového združenia občanov k prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy.

§ 5 – Záruka za odsúdeného od občianskeho združenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Občianske združenie môže prevziať záruku za nápravu odsúdeného a žiadať jeho podmienečné prepustenie z väzenia alebo podmienečné upustenie od zvyšku trestu. V návrhu musí uviesť, ako bude na odsúdeného pôsobiť. Môže sa informovať o jeho prevýchove.
(2)
Združenie alebo dôveryhodná osoba môžu navrhnúť nahradenie väzby ich zárukou. Môžu podať žiadosť o milosť alebo o zahladenie odsúdenia.
(3)
Ak združenie alebo osoba prevzali záruku, musia na dotknutú osobu skutočne pôsobiť.
Originál
(1)
Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného a žiadať o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody alebo o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu; v návrhu na prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného. Na získanie podkladov na takú žiadosť sa môže informovať o stave prevýchovy odsúdeného.
(2)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba môžu tiež navrhnúť, aby väzba obvineného bola nahradená ich zárukou a podávať za odsúdeného žiadosť o milosť alebo žiadosť o zahladenie odsúdenia.
(3)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba, ktorí prevzali záruku za prevýchovu obvineného alebo odsúdeného, majú povinnosť pôsobiť na osobu, za ktorú sa zaručili.

§ 6 – Poskytovanie informácií o trestnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Polícia a súd môžu informovať verejnosť o trestnom konaní cez médiá. Musia však chrániť utajované skutočnosti, obchodné, bankové, daňové, poštové a telekomunikačné tajomstvo.
(2)
Môžu utajiť informácie, ktoré by sťažili vyšetrovanie. Musia dodržiavať pravidlo, že človek je nevinný, kým sa nepreukáže vina. Nesmú zverejňovať osobné údaje a súkromné veci, ako sú rodinný život, bývanie a pošta, ak nesúvisia s trestným činom. Mená maloletých, mladistvých a poškodených sa nesmú zverejňovať.
(3)
Pri súdnom konaní platí pravidlo verejnosti. Účastníci môžu robiť písomné poznámky a nákresy, ak tým neprekážajú konaniu.
(4)
Ak by zverejnenie ohrozilo záujmy z odsekov 1 alebo 2, polícia alebo súd informáciu neposkytnú.
(5)
Ak polícia poskytuje informácie orgánom iných štátov Európskej únie, ktoré bojujú proti trestnej činnosti, platia aj tu pravidlá z odsekov 1, 2 a 4.
(6)
Ak ide o trestný čin na športovom podujatí, súd informuje správcu informačného systému o bezpečnosti. Urobí to podľa osobitného zákona.
Originál
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.
(2)
Pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.
(3)
V konaní pred súdom rozsah poskytovaných informácií vyplýva zo zásady verejnosti. V priebehu súdneho konania nemožno účastníkom zakázať zhotovovanie písomných poznámok alebo nákresov, ak sa touto činnosťou nenarušuje priebeh konania.
(4)
Ak by poskytnutie informácie porušilo alebo ohrozilo záujmy uvedené v odseku 1 alebo 2, orgán činný v trestnom konaní a súd odmietnu poskytnutie informácie.
(5)
Ak orgány činné v trestnom konaní poskytujú informácie z trestného konania orgánom členských štátov Európskej únie, ktoré sú oprávnené podľa svojho vnútroštátneho práva na predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti, zisťovanie páchateľov trestných činov a na vyšetrovanie trestných činov, vykonávať právomoci a prijímať donucovacie opatrenia v súvislosti s takýmito činmi podľa osobitného predpisu, primerane sa použijú aj odseky 1, 2 a 4.
(6)
Pri trestnom čine spáchanom v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí vzťahujúcom sa na športové podujatie, súd o odsúdení upovedomí správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona, v rozsahu podľa osobitného zákona.

§ 7 – Posudzovanie predbežných otázok

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Polícia a súd riešia predbežné otázky samostatne. Ak už o nej rozhodol súd, Ústavný súd, Súdny dvor Európskej únie alebo iný štátny orgán, musia sa tým rozhodnutím riadiť. To neplatí pri posudzovaní viny obvineného.
(2)
Nemôžu samostatne riešiť otázky osobného stavu, o ktorých rozhoduje iný súd. Ak ešte nie je rozhodnuté, musia počkať na rozhodnutie.
(3)
Otázky, ktoré má rozhodnúť Súdny dvor Európskej únie, nie sú predbežné otázky.
Originál
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), Súdneho dvora Európskej únie alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní a súd nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné otázky týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v inom súdnom konaní. Ak o takej otázke nebolo ešte rozhodnuté, orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné počkať na vydanie rozhodnutia.
(3)
Otázky, o ktorých má rozhodnúť Súdny dvor Európskej únie, sa nemôžu posudzovať ako predbežné otázky.

§ 8 – Osoby vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Polícia a súd nemôžu stíhať osoby, ktoré majú imunitu podľa zákona alebo medzinárodného práva.
(2)
Ak nie je jasné, či niekoho možno stíhať, polícia alebo súd sa musia opýtať Ministerstva spravodlivosti na stanovisko. Ak ide o cudzinca, ministerstvo požiada najprv o vyjadrenie Ministerstvo zahraničných vecí.
Originál
(1)
Pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú imunity a výsady podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva.
(2)
Ak vznikne pochybnosť, či je iná osoba vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, musí orgán činný v trestnom konaní alebo súd požiadať o stanovisko Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). Ministerstvo spravodlivosti, ak ide o cudzích štátnych príslušníkov, zašle stanovisko po vyjadrení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

§ 9 – Neprípustnosť trestného stíhania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Trestné stíhanie sa nesmie začať alebo sa musí zastaviť, ak:
a)
uplynula premlčacia lehota,
b)
ide o osobu s imunitou alebo treba súhlas na stíhanie, ktorý sa nedal,
c)
osoba nemá vek na trestnú zodpovednosť,
d)
osoba zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu,
e)
už raz bola právoplatne odsúdená alebo bol prípad zastavený za ten istý skutok (ak nebolo rozhodnutie zrušené),
f)
treba súhlas poškodeného, ktorý sa nedal alebo vzal späť,
g)
to zakazuje medzinárodná zmluva.
(2)
Sudcu za ohýbanie práva nemožno stíhať, ak Súdna rada Slovenskej republiky s tým nesúhlasí. Stíhanie sa zastaví alebo vec prejde na disciplinárne konanie len vtedy, ak sa skutok nedá posúdiť ako iný trestný čin.
(3)
Ak dôvod na zastavenie platí len pre časť pokračujúceho trestného činu, zvyšok sa môže stíhať ďalej.
(4)
Ak sa stíhanie zastavilo pre premlčanie, obvinený môže do troch dní povedať, že chce pokračovať. O tomto práve ho musia poučiť.
Originál
(1)
Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené,
a)
ak je trestné stíhanie premlčané,
b)
ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný,
c)
ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
d)
proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
e)
ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,
f)
ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo bol vzatý späť, alebo
g)
ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
(2)
V trestnom stíhaní sudcu pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona nemožno pokračovať, ak Súdna rada Slovenskej republiky vysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin. Trestné stíhanie sudcu musí byť zastavené alebo vec postúpená na prejednanie disciplinárneho previnenia len vtedy, ak skutok, ktorý sa sudcovi kladie za vinu nemožno právne posúdiť ako iný trestný čin.
(3)
Ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie.
(4)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a), sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného poučiť.

§ 10 – Výklad niektorých pojmov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
V trestnom konaní kona prokurátor a policajt. Ak vec patrí Európskej prokuratúre, prokurátorom je aj hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor, delegovaný prokurátor a stála komora. Právomoci nášho generálneho prokurátora tam má orgán Európskej prokuratúry podľa osobitného zákona, inak hlavný európsky prokurátor.
(2)
Súdy rozhodujú samostatne a nestranne cez prípravného sudcu, samosudcu, predsedu senátu, senát alebo v niektorých prípadoch vyššieho súdneho úradníka, probačného a mediačného úradníka a súdneho tajomníka.
(3)
Prípravný sudca je sudca prvého stupňa, ktorý rozhoduje o:
a)
zásahoch do práv pred začatím stíhania a v prípravnom konaní,
b)
sťažnostiach proti rozhodnutiam prokurátora, ak to zákon povie,
c)
iných veciach podľa zákona.
(4)
Súdom je okresný súd, krajský súd, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd.
(5)
Aj Špecializovaný trestný súd sa považuje za krajský súd, ak zákon nepovie inak. Odvolať sa môžete ku krajskému súdu a najvyššiemu súdu.
(6)
Predseda senátu môže byť aj samosudca, ak zákon nepovie inak.
(7)
Policajtom je:
a)
vyšetrovateľ Policajného zboru,
b)
vyšetrovateľ na Úrade inšpekčnej služby pri zločinoch príslušníkov ozbrojených zborov, vojakov v zálohe a mimoriadnej služby, ak sú z Policajného zboru, ZVJS alebo finančnej správy, ich spolupáchateľov alebo účastníkov, členov organizovanej, extrémistickej skupiny alebo zoskupenia, ak nejde o zločiny v písme c); to platí aj pre zločiny príslušníkov finančnej správy,
c)
vyšetrovateľ finančnej správy pri zločinoch s colnými alebo daňovými predpismi v oblasti DPH pri dovoze a spotrebných daní,
d)
poverený príslušník Policajného zboru,
e)
poverený príslušník Vojenskej polície pri zločinoch príslušníkov Vojenskej polície, profesionálnych vojakov a vojakov v zálohe a mimoriadnej služby počas výcviku, cvičenia, plnenia úloh alebo mimoriadnej služby; neplatí to, ak je vojak v zálohe alebo mimoriadnej služby z Policajného zboru, ZVJS alebo finančnej správy,
f)
poverený príslušník ZVJS pri zločinoch osôb vo väzení alebo vo väzbe,
g)
poverený pracovník finančnej správy pri zločinoch s colnými alebo daňovými predpismi v oblasti DPH pri dovoze a spotrebných daní,
h)
veliteľ lode pri zločinoch na lodi.
(8)
Policajtom je aj zástupca orgánu iného štátu alebo EÚ v spoločnom vyšetrovacom tíme. Taký tím sa môže zriadiť, ak treba konať v inom štáte alebo viaceré štáty vyšetrujú spolu a potrebujú spoluprácu. Vedúci tímu je vždy náš zástupca. Podmienky určí dohoda. Dohodu uzatvára Generálna prokuratúra po dohode s ministrom spravodlivosti.
(9)
Policajtom je aj príslušník Policajného zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom ani povereným príslušníkom podľa bodu 7 písm. a), b) a d), ale vykonáva úkony podľa predpisov ministerstva vnútra.
(10)
Subjekt trestného konania je každý, kto má vplyv na priebeh konania a komu zákon dáva práva alebo ukladá povinnosti. Pred súdom je stranou obvinený, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor. Rovnaké práva má zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba a iná osoba, na ktorú návrh sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok, a pri mladistvých aj orgán sociálnoprávnej ochrany. Ak zákon hovorí o strane, myslí tým aj subjekt trestného konania pred súdom, ak nie je uvedené inak.
(11)
Obvineným je aj obžalovaný a odsúdený, ak to vyplýva z povahy veci.
(12)
Po začatí hlavného pojednávania sa obvinený volá obžalovaný.
(13)
Odsúdený je ten, koho odsúdil právoplatný rozsudok. Podľa druhej hlavy štvrtej časti je odsúdeným aj ten, komu bolo uložené ochranné liečenie alebo detencia za čin inak trestný.
(14)
Trestné konanie je konanie podľa tohto zákona. Trestné stíhanie trvá od začiatku stíhania do právoplatnosti rozsudku alebo iného rozhodnutia. Prípravné konanie trvá od začiatku stíhania do podania obžaloby, návrhu na dohodu o vine alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu.
(15)
Skutkom je aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak zákon nepovie inak.
(16)
Neodkladný úkon je taký, ktorý treba urobiť hneď, lebo by sa mohol zmariť účel konania.
(17)
Neopakovateľný úkon je taký, ktorý už neskôr v konaní nevieme urobiť, ak zákon nepovie inak.
(18)
Opatrenia sú neformálne rozhodnutia technickej alebo organizačnej povahy.
(19)
Agent je príslušník Policajného zboru alebo cudzej polície, ktorý na príkaz prokurátora alebo súdu pomáha odhaľovať zločin, korupciu, extrémizmus, zneužívanie právomoci a legalizáciu výnosov. Pri korupcii alebo terorizme môže byť agentom aj iná osoba, ktorú určí prokurátor na návrh policajta povereného ministrom vnútra.
(20)
Informačno-technické prostriedky sú technické zariadenia použité tajne pri odpočúvaní, nahrávaní telekomunikácií, obrazových alebo zvukových záznamoch alebo pri kontrole zásielok, ak zasahujú do práv. Spracovanie informácií sa riadi osobitnými predpismi. Prevádzkovatelia sietí a pošta musia pomáhať a nemôžu sa odvolať na mlčanlivosť.
(21)
Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sú kontrolovaná dodávka, zámena obsahu zásielok, agent, predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí.
(22)
Organizáciou na pomoc poškodeným je subjekt pomáhajúci obetiam podľa osobitného zákona a mimovládna organizácia, ktorá pomáha poškodeným zadarmo.
(23)
Spolupracujúcou osobou je obvinený alebo podozrivý, ktorý významne pomáha objasniť vážne zločiny podľa § 205 ods. 1, § 215 ods. 3, § 218 ods. 1 alebo § 228 ods. 3, alebo podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, alebo pomáha nájsť páchateľov.
(24)
Benefitom je výhoda podľa § 205, § 215 ods. 3, § 218, § 228 ods. 3, mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), alebo iná výhoda v konaní, ktorú súd alebo orgán dal, sprostredkoval, zabezpečil, navrhol alebo sľúbil výmenou za pomoc pri objasňovaní zločinov.
(25)
Podozrivým je ten, koho prichytili pri zločine, zadržali pri páchaní alebo bezprostredne po ňom, alebo našli na úteku, alebo koho podozrievajú z trestného činu podľa oznámenia alebo zistení. Podozrivým je aj spolupracujúci podozrivý podľa bodu 23.
Originál
(1)
Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Ak ide o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry, prokurátorom sa rozumie aj hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor, európsky delegovaný prokurátor a stála komora, a pôsobnosť generálneho prokurátora vykonáva orgán Európskej prokuratúry ustanovený osobitným predpisom, inak hlavný európsky prokurátor.
(2)
Súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov prostredníctvom sudcu pre prípravné konanie, samosudcu, predsedu senátu, senátu alebo v prípadoch ustanovených zákonom aj vyšším súdnym úradníkom, probačným a mediačným úradníkom a súdnym tajomníkom.
(3)
Sudca pre prípravné konanie je sudca súdu prvého stupňa, ktorý je rozvrhom práce súdu poverený rozhodovať o
a)
zásahoch do základných práv a slobôd pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní,
b)
sťažnostiach proti rozhodnutiam prokurátora, ak tak ustanovuje tento zákon,
c)
v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom.
(4)
Na účely tohto zákona sa súdom rozumie okresný súd, krajský súd, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
(5)
Krajským súdom sa na účely tohto zákona rozumie aj Špecializovaný trestný súd, ak tento zákon neustanovuje inak; odvolacím súdom je krajský súd a najvyšší súd.
(6)
Predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj samosudca, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.
(7)
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie
a)
vyšetrovateľ Policajného zboru,
b)
vyšetrovateľ Policajného zboru zaradený na Úrade inšpekčnej služby, ak ide o trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, vojakov v zálohe a vojakov mimoriadnej služby, ak sú príslušníkmi Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo príslušníkmi finančnej správy, ich spolupáchateľov alebo účastníkov takéhoto trestného činu, ostatných členov organizovanej skupiny, extrémistickej skupiny alebo nebezpečného zoskupenia a nejde o trestné činy uvedené v písmene c); to platí, aj ak ide o trestné činy príslušníkov finančnej správy, ich spolupáchateľov alebo účastníkov takéhoto trestného činu, ostatných členov organizovanej skupiny, extrémistickej skupiny alebo nebezpečného zoskupenia a nejde o trestné činy uvedené v písmene c),
c)
vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní,
d)
poverený príslušník Policajného zboru,
e)
poverený príslušník Vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov Vojenskej polície, profesionálnych vojakov a vojakov v zálohe a vojakov mimoriadnej služby v čase výcviku, pravidelného cvičenia, povolania na plnenie úloh ozbrojených síl alebo nariadenia výkonu mimoriadnej služby; to neplatí ak je vojakom v zálohe alebo vojakom mimoriadnej služby príslušník Policajného zboru, príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo príslušník finančnej správy,
f)
poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe,
g)
poverený pracovník finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní,
h)
veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi.
(8)
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie v rozsahu poverenia úkonov vyšetrovania aj zástupca príslušného orgánu iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ktorý je zaradený do spoločného vyšetrovacieho tímu vytvoreného na základe dohody. Spoločný vyšetrovací tím sa môže zriadiť najmä, ak vyšetrovanie trestného činu vyžaduje vykonať zložité úkony aj v inom štáte alebo vyšetrovanie trestného činu uskutočňuje niekoľko štátov, pričom okolnosti prípadu vyžadujú ich koordinovaný a spoločný postup. Vedúci spoločného vyšetrovacieho tímu je vždy zástupca orgánu činného v trestnom konaní Slovenskej republiky; ostatné podmienky činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu upraví dohoda o jeho vytvorení. Orgánom oprávneným uzavrieť dohodu o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) po predchádzajúcom prerokovaní s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“).
(9)
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Policajného zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru uvedeným v odseku 7 písm. a), b) a d) v rozsahu určenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní.
(10)
Subjekt trestného konania je každý, kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo ukladá povinnosti. V konaní pred súdom je stranou ten, proti komu sa vedie trestné konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor; rovnaké postavenie ako strana má aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba, ako aj iná osoba, na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok a v konaní proti mladistvému aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak sa v tomto zákone používa pojem strana, rozumie sa tým v predsúdnom konaní aj subjekt trestného konania, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.
(11)
Ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, obvineným sa rozumie aj obžalovaný a odsúdený.
(12)
Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený označuje ako obžalovaný.
(13)
Odsúdený je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť. Odsúdeným sa podľa druhej hlavy štvrtej časti tohto zákona rozumie aj páchateľ činu inak trestného, ktorému bolo v trestnom konaní uložené ochranné liečenie alebo detencia.
(14)
Trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.
(15)
Skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovené inak.
(16)
Neodkladný úkon je taký úkon, ktorého vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým sa začne trestné stíhanie.
(17)
Neopakovateľný úkon je taký úkon, ktorý v ďalšom konaní už nemožno vykonať, ak tento zákon ďalej neustanovuje inak.
(18)
Opatrenia sú neformálne ústne alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy.
(19)
Agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (ďalej len „korupcia“), trestných činov extrémizmu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie alebo trestných činov terorizmu môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“).
(20)
Informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zázname prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (ďalej len „odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky“), obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov alebo pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak sa ich použitím zasahuje do základných ľudských práv a slobôd. Na spracúvanie informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov, ich evidenciu, dokumentáciu, ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Prevádzkovatelia verejných telefónnych sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných služieb, poštový podnik, dopravcovia a iní zasielatelia a ich zamestnanci sú povinní poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri použití informačno-technických prostriedkov; pritom sa nemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti podľa osobitných zákonov.
(21)
Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú kontrolovaná dodávka, zámena obsahu zásielok, agent, predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí.
(22)
Organizáciou na pomoc poškodeným sa na účely tohto zákona rozumie subjekt poskytujúci pomoc obetiam podľa osobitného zákona a mimovládna organizácia zriadená podľa osobitného zákona, ktorá poskytuje bezodplatnú pomoc poškodeným.
(23)
Spolupracujúcim obvineným alebo spolupracujúcim podozrivým (ďalej len „spolupracujúca osoba“) je obvinený alebo podozrivý zo spáchania trestného činu, ktorý sa významnou mierou podieľa alebo má ešte podieľať na objasnení niektorého, či niektorých z trestných činov uvedených v § 205 ods. 1 , § 215 ods. 3 , § 218 ods. 1 alebo § 228 ods. 3 , prípadne uvedených v § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona alebo na zistení alebo usvedčení ich páchateľov.
(24)
Výhodou spolupracujúcej osoby (ďalej len „benefit“) je výhoda podľa § 205 , § 215 ods. 3 , § 218 , § 228 ods. 3 , mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona alebo akákoľvek iná výhoda spočívajúca v procesnom postupe, inom konaní alebo opomenutí orgánov alebo osôb konať podľa tohto zákona, ktorú poskytol, sprostredkoval, inak zabezpečil, navrhol alebo formálne alebo neformálne sľúbil spolupracujúcej osobe súd alebo orgán činný v trestnom konaní výmenou za jej účasť na objasňovaní trestných činov, zisťovaní alebo usvedčovaní ich páchateľov.
(25)
Podozrivou osobou alebo podozrivým je osoba, ktorá nie je obvineným, je však pristihnutá pri trestnom čine, zadržaná pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom alebo zastihnutá na úteku alebo je podľa trestného oznámenia, iného podnetu alebo zistených skutočností podozrivá z trestného činu. Podozrivým je aj spolupracujúci podozrivý podľa odseku 23.

§ 11 – Výkon trestného súdnictva

Trvalý odkaz
Jednoducho

Štruktúru súdov, ktoré rozhodujú v trestných veciach, ustanovuje osobitný zákon.

Originál

Sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach, ustanovuje osobitný zákon.

§ 14 – Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na

Trvalý odkaz
Jednoducho
a)
úkladná vražda,
b)
machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 Trestného zákona,
c)
falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 4 Trestného zákona,
d)
zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a 4 v súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g), h), i), l) alebo m),
e)
prijímanie úplatku podľa § 328 až 330 Trestného zákona,
f)
podplácanie podľa § 332 až 334 Trestného zákona,
g)
nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona,
h)
volebná korupcia podľa § 336a Trestného zákona,
i)
športová korupcia podľa § 336b Trestného zákona,
j)
založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny a obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou,
k)
terorizmus,
l)
trestné činy proti majetku alebo hospodárske trestné činy, ak škoda alebo prospech dosahuje aspoň 7 000 000 eur, alebo ak bol čin spáchaný vo výške aspoň 7 000 000 eur,
m)
poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona,
n)
trestné činy súvisiace s činmi uvedenými v písmenách a) až l) alebo m), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie,
o)
trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona,
p)
ohýbanie práva podľa § 326a Trestného zákona,
r)
prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d Trestného zákona.
Originál
a)
trestný čin úkladnej vraždy,
b)
trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 Trestného zákona ,
c)
trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 4 Trestného zákona ,
d)
trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a 4 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g), h), i), l) alebo m),
e)
trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až 330 Trestného zákona ,
f)
trestné činy podplácania podľa § 332 až 334 Trestného zákona ,
g)
trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona ,
h)
trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona ,
i)
trestný čin športovej korupcie podľa § 336b Trestného zákona ,
j)
trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou,
k)
trestné činy terorizmu,
l)
trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona , ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej 7 000 000 eur, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej 7 000 000 eur,
m)
trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona,
n)
trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmenách a) až l) alebo m), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie,
o)
trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona ,
p)
trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona ,
r)
trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d Trestného zákona .

§ 15 – Pôsobnosť okresných súdov v trestnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
O zločinoch rozhoduje prvýkrát okresný súd, ak zákon nepovedal inak.
(2)
V obvode Mestského súdu Bratislava I rozhoduje ako prvý Mestský súd Bratislava I, ak zákon nepovedal inak.
Originál
(1)
Konanie v prvom stupni vykonáva okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Konanie v prvom stupni v obvode Mestského súdu Bratislava I vykonáva Mestský súd Bratislava I, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 16 – Príslušnosť súdov pre závažné zločiny

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Tieto súdy prvýkrát rozhodujú o veľmi vážnych zločinoch, za ktoré hrozí aspoň 12 rokov väzenia, alebo ak ich spáchala organizovaná, zločinecká alebo teroristická skupina:
a)
Mestský súd Bratislava I pre Bratislavský kraj,
b)
Mestský súd Košice pre Košický kraj,
c)
Okresný súd Banská Bystrica pre Banskobystrický kraj,
d)
Okresný súd Nitra pre Nitriansky kraj,
e)
Okresný súd Prešov pre Prešovský kraj,
f)
Okresný súd Trenčín pre Trenčiansky kraj,
g)
Okresný súd Trnava pre Trnavský kraj,
h)
Okresný súd Žilina pre Žilinský kraj.
(2)
Tieto súdy prvýkrát rozhodujú o zločinoch vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) a o zrade, službe v cudzom vojsku a nenastúpení služby:
a)
Mestský súd Bratislava I pre Bratislavský, Nitriansky a Trnavský kraj,
b)
Okresný súd Banská Bystrica pre Banskobystrický, Trenčiansky a Žilinský kraj,
c)
Okresný súd Prešov pre Košický a Prešovský kraj.
(3)
Súdy z bodu 2 rozhodujú aj o spolupáchateľoch a účastníkoch.
(4)
Pravidlá z bodov 2 a 3 nebránia použitiu pravidiel z § 15 a bodu 1.
(5)
Tieto pravidlá neplatia pre zločiny, čo rieši Špecializovaný trestný súd. Ten rozhoduje o svojich zločinoch prvýkrát sám.
Originál
(1)
Na konanie v prvom stupni o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, sú príslušné
a)
Mestský súd Bratislava I pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b)
Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c)
Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
d)
Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu Nitra,
e)
Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f)
Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g)
Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h)
Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
(2)
Na konanie v prvom stupni o trestných činoch vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a) , b) a d) Trestného zákona a trestných činov vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách sú príslušné
a)
Mestský súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave,
b)
Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,
c)
Okresný súd Prešov pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.
(3)
Súdy uvedené v odseku 2 vykonávajú konanie aj o spolupáchateľovi a účastníkovi trestného činu.
(4)
Odsekmi 2 a 3 nie je vylúčená príslušnosť uvedená v § 15 a v odseku 1.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Špecializovaný trestný súd vykonáva konanie o trestných činoch patriacich do jeho pôsobnosti v prvom stupni.

§ 17 – Miestna príslušnosť

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súd v mieste, kde sa stal zločin, o ňom rozhoduje.
(2)
Ak nevieme kde, alebo sa stal v zahraničí, rozhoduje súd v mieste, kde obvinený žije, pracuje alebo sa zdržiava. Ak ani to nevieme alebo je to mimo Slovenska, rozhoduje súd, kde sa o zločine dozvedeli.
Originál
(1)
Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.
(2)
Ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, konanie vykonáva súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, konanie vykonáva súd, v ktorého obvode čin vyšiel najavo.

§ 18 – Spoločné trestné konanie

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
O všetkých zločinoch jedného človeka alebo o súvisiacich zločinoch viacerých ľudí môže súd rozhodnúť spolu, ak to nebude trvať pridlho.
(2)
Ak sa má konať o dvoch zločinoch naraz a jeden má riešiť jeden sudca a druhý trojčlenný senát, rozhodne senát.
(3)
Ak niekoho stíhajú za súvisiaci zločin, ktorý patrí inému súdu, ten istý súd môže rozhodnúť o oboch.
(4)
Ak niekoho stíha okresný súd, ale súvisí to so zločinom, čo rieši Špecializovaný trestný súd, rozhodne Špecializovaný trestný súd o oboch. Inak sa pravidlá z bodu 1 nepoužijú medzi týmito dvoma súdmi.
(5)
Nepoužije sa spoločné konanie proti viacerým, ak sa s jedným z nich dá uzatvoriť dohoda o vine skôr.
Originál
(1)
O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.
(2)
Spoločné konanie o trestnom čine, o ktorom by mal konať samosudca, a o trestnom čine, o ktorom by mal konať senát, vykonáva senát.
(3)
Ak je osoba, ktorá podlieha pôsobnosti súdov podľa § 16 ods. 2 , súčasne stíhaná pre trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje pôsobnosť súdov podľa § 16 ods. 2 , súd podľa § 16 ods. 2 vec prejedná a rozhodne aj o súvisiacom trestnom čine.
(4)
Ak je osoba podliehajúca pôsobnosti okresného súdu súčasne stíhaná pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc Špecializovaného trestného súdu, Špecializovaný trestný súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin. Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi okresným súdom na jednej strane a Špecializovaným trestným súdom na druhej strane nepoužije.
(5)
Ustanovenie o spoločnom konaní proti viacerým obvineným sa nepoužije, ak okolnosti prípadu a postoj obvineného umožňujú vykonať len u niektorého z nich konanie o dohode o vine a treste.

§ 19 – Príslušnosť súdu pri spoločnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Okresný súd rozhoduje spoločne o viacerých zločinoch, ak podľa § 16 ods. 1 prísluší aspoň na jeden z nich. Ak ale aspoň jeden zločin patrí Špecializovanému trestnému súdu, rozhoduje ten.
(2)
Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý rieši hlavného páchateľa alebo najťažší zločin.
Originál
(1)
Spoločné konanie vykonáva okresný súd podľa § 16 ods. 1 , ak je príslušný vykonávať konanie aspoň o jednom z trestných činov podľa § 16 ods. 1. Ak však čo len jeden z trestných činov patrí do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, spoločné konanie vykonáva Špecializovaný trestný súd.
(2)
Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti páchateľovi zločinu alebo konanie o najťažšom zločine.

§ 20 – Príslušnosť niekoľkých súdov

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak môže konať viac súdov, koná ten, na ktorý podal prokurátor obžalobu, alebo ktorému vec postúpil nepríslušný súd.

Originál

Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, konanie vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom.

§ 21 – Vylúčenie a spojenie veci

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak je to potrebné na urýchlenie alebo z iných dôvodov, môže súd niektorý zločin alebo obvineného vyčleniť z hlavného konania.
(2)
Súd, ktorý vec vyčlenil, zostáva príslušný. Ale:
a)
ak okresný súd vyčlenil vec, čo patrí inému okresnému súdu, môže jej poslať,
b)
ak Špecializovaný trestný súd vyčlenil vec okresnému alebo krajskému súdu, môže jej poslať.
(3)
Ak to ide, súd môže spojiť samostatné prípady do jedného spoločného konania.
Originál
(1)
Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.
(2)
Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení. Ak však
a)
okresný súd podľa § 16 ods. 1 vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať inému okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu,
b)
Špecializovaný trestný súd vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať okresnému súdu alebo krajskému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.
(3)
Ak sú podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.

§ 22 – Spory o príslušnosť

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak si súdy nevedia dohodnúť, ktorý z nich má konať, rozhodne o tom súd, ktorý je nad nimi oboma.
(2)
Najvyšší súd rozhoduje, keď si nevedia rady okresný alebo krajský súd a Špecializovaný trestný súd.
Originál
(1)
Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im najbližšie spoločne nadriadený.
(2)
Najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo krajského súdu na jednej strane a Špecializovaného trestného súdu na druhej strane je najvyšší súd.

§ 22a – Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou

Trvalý odkaz
Jednoducho

Ak si Európska prokuratúra a naša prokuratúra nevedia dohodnúť, kto má vec riešiť, rozhodne najvyšší súd. To neplatí, ak Európska prokuratúra vec už prevzala podľa osobitného zákona.

Originál

Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou rozhoduje najvyšší súd, ak Európska prokuratúra neuplatnila právo odňať vec prokuratúre podľa osobitného predpisu.

§ 23 – Odňatie a prikázanie veci

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak je to dôležité, môže prípad prebrať iný súd rovnakého typu a stupňa. Rozhodne o tom súd, ktorý je nadriadený obom súdom.
(2)
Ak je jedným zo súdov Špecializovaný trestný súd, za rovnaký súd sa považuje krajský súd.
(3)
Návrh strany na prebratie prípadu nezastaví konanie, ak súd návrh nepovažuje za dôležitý. O návrhu, ktorý už raz zamietli, nerozhodujú znova.
Originál
(1)
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
(2)
Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Špecializovaný trestný súd, iným súdom toho istého druhu a stupňa sa rozumie krajský súd podľa osobitného predpisu.
(3)
Návrh strany na odňatie a prikázanie veci nebráni vykonaniu nariadeného úkonu trestného konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa odseku 1. O návrhu strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté, sa nekoná.

§ 24 – Príslušnosť súdu na úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Pred začatím stíhania alebo v prípravnom konaní koná súd, ktorý by rozhodoval o obžalobe. Ak je takých súdov viac, koná ten, v ktorého obvode pôsobí prokurátor, ktorý podal návrh.
(2)
Vo veciach podľa § 16 ods. 1 koná príslušný okresný súd. Ak je takých súdov viac, koná ten, v ktorého obvode pôsobí príslušný prokurátor.
(3)
Vo veciach podľa § 16 ods. 5 koná Špecializovaný trestný súd.
(4)
Na príkazy na sledovanie, odpočúvanie a použitie agenta pred začatím stíhania alebo v prípravnom konaní je príslušný okresný súd podľa § 16 ods. 1 v obvode súdu, ktorý by rozhodoval o obžalobe, alebo Špecializovaný trestný súd. Ak je takých súdov viac, koná ten, v ktorého obvode pôsobí príslušný prokurátor. Ak ide o veci podľa § 16 ods. 2, je príslušný okresný súd, ktorý by rozhodoval o obžalobe.
Originál
(1)
Úkony pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vykonáva súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdov viac, úkony vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.
(2)
Vo veciach uvedených v § 16 ods. 1 je na vykonanie úkonov pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd podľa § 16 ods. 1 , ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdov viac, úkony vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.
(3)
Vo veciach uvedených v § 16 ods. 5 je na vykonávanie úkonov pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný Špecializovaný trestný súd.
(4)
Na vydanie príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 4 , príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 , príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 alebo § 116 a príkazu na použitie agenta podľa § 117 je pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd podľa § 16 ods. 1 , v ktorého obvode je súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe, a Špecializovaný trestný súd, ak ide o veci patriace do jeho pôsobnosti; ak je takých súdov viac, úkony vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh. Ak ide o veci podľa § 16 ods. 2 , je príslušný okresný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe.

§ 25 – Probačný a mediačný úradník

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Probačný a mediačný úradník pre súd alebo iný orgán vykonáva probáciu, mediáciu a ďalšie úlohy podľa zákona.
(2)
Ak probácia nefunguje, úradník navrhne súdu výkon trestu odňatia slobody alebo pokračovanie v stíhaní. Pri ochrannom dohľade oznámi jeho marenie prokuratúre.
Originál
(1)
Probačný a mediačný úradník plní úlohy probácie a mediácie uložené súdom alebo iným príslušným orgánom a iné úlohy ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom zákone.
(2)
Ak probácia neplní účel, ktorý bol rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu ustanovený, probačný a mediačný úradník podá súdu podnet na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody alebo podá podnet na pokračovanie trestného stíhania proti osobe, u ktorej bolo rozhodnuté o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Ak ide o ochranný dohľad, marenie jeho výkonu oznámi probačný a mediačný úradník príslušnej okresnej prokuratúre.

Načítané 24 z 639 paragrafov