Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z.z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 1 – Predmet zákona

Trvalý odkaz
Jednoducho

Tento zákon určuje, ako majú orgány a súdy postupovať pri trestnom konaní. Zabezpečuje, aby sa trestné činy riadne zistili, páchateľov spravodlivo potrestali a zisk z trestnej činnosti im vzali. Zároveň chráni základné práva a slobody všetkých osôb.

Originál

Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

§ 2 – Základné zásady trestného konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Obvineného možno stíhať len zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý určuje tento zákon.
(2)
Do práv a slobôd ľudí možno zasahovať len v nevyhnutnej miere a len ak to zákon povoľuje. Vždy sa musí rešpektovať ľudská dôstojnosť a súkromie.
(3)
O zásahoch do práv a slobôd pred začatím stíhania alebo v prípravnom konaní rozhoduje sudca pre prípravné konanie. Rozhoduje aj v iných prípadoch, ktoré určuje zákon, medzinárodná zmluva alebo predpis Európskej únie. Sudca vždy rozhoduje, ak má dotknutá osoba podľa medzinárodnej zmluvy alebo predpisu EÚ zaručené právo na súdnu ochranu.
(4)
Každý, koho súd stíha, sa považuje za nevinného, kým súd definitívne nerozhodne, že je vinný.
(5)
Prokurátor zastupuje štát. Je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie, ak zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie neurčuje inak.
(6)
Orgány a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci a veci so zabaveným majetkom musia vybavovať prednostne a rýchlo, bez zbytočných prieťahov. Na petície, ktoré by im bránili v tejto povinnosti, neprihliadajú.
(7)
Každý má právo na spravodlivý proces v primeranej dobe pred nezávislým a nestranným súdom. Má právo byť prítomný a vyjadriť sa k všetkým dôkazom, ak zákon nehovorí inak.
(8)
Nikoho nemožno súdiť dvakrát za ten istý skutok. To neplatí, ak sa použije mimoriadny opravný prostriedok v súlade so zákonom.
(9)
Každý má právo na obhajobu. Podozrivý má toto právo v rozsahu, ktorý určuje zákon, medzinárodná zmluva alebo predpis Európskej únie.
(10)
Orgány zisťujú skutkový stav tak, aby o ňom neboli pochybnosti. Dôkazy zháňajú z úradnej povinnosti, ale aj strany môžu navrhovať dôkazy. Orgány musia rovnako dôkladne zisťovať okolnosti svedčiace proti obvinenému aj v jeho prospech, aby súd mohol spravodlivo rozhodnúť.
(11)
Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo zabezpečiť dôkazy, ktoré navrhli.
(12)
Orgány a súd hodnotia dôkazy podľa svojho presvedčenia. Musia prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu. Hodnotia ich rovnako, bez ohľadu na to, či ich obstaral súd, orgány alebo strany.
(13)
Orgány a súdy spolupracujú s občianskymi združeniami a využívajú ich výchovný vplyv.
(14)
Strany sú si pred súdom rovné.
(15)
Pred súdom sa môže stíhať len na návrh alebo obžalobu prokurátora. Prokurátor obžalobu alebo návrh pred súdom zastupuje.
(16)
Pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Rozhodujú sami len vtedy, ak to zákon výslovne povoľuje.
(17)
Súd rozhoduje verejne. Verejnosť môže byť vylúčená len v prípadoch, ktoré určuje zákon. Rozsudok sa však musí vyhlásiť vždy verejne.
(18)
Pred súdom sa koná ústne, ak zákon neurčuje inak. Dokazovanie riadi súd, ale výsluchy zvyčajne robia strany, najprv tá, ktorá dôkaz navrhla.
(19)
Súd môže pri rozhodovaní prihliadnuť len na dôkazy, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní alebo zasadnutí, ak zákon nehovorí inak.
(20)
Ak obvinený, jeho zástupca, podozrivý, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok neovládajú jazyk konania, majú právo na tlmočníka a prekladateľa.
(21)
Orgány a súdy musia poškodeného poučiť o jeho právach zrozumiteľným spôsobom. Musia k nemu pristupovať ohľaduplne a zohľadniť jeho vek, pohlavie, zdravotný stav a osobnú situáciu. Musia rešpektovať jeho dôstojnosť a integritu. Tým nie sú dotknuté práva obetí podľa osobitného zákona.
(22)
Orgány a súdy chránia finančné záujmy Európskej únie.
Originál
(1)
Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
(2)
Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní o zásahoch do základných práv a slobôd podľa tohto zákona rozhoduje sudca pre prípravné konanie; sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch, ktoré ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie. Sudca pre prípravné konanie pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní rozhoduje vždy, ak podľa medzinárodnej zmluvy alebo právne záväzného aktu Európskej únie má subjekt trestného konania ( § 10 ods. 10 ) zaručený účinný prostriedok nápravy pred súdom.
(4)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(5)
Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene bez zbytočných prieťahov; to platí aj pre trestné veci, v ktorých bol zaistený majetok. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.
(7)
Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
(9)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Podozrivý má právo na obhajobu v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie.
(10)
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
(11)
Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
(12)
Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
(13)
Orgány činné v trestnom konaní a súd spolupracujú so záujmovými združeniami občanov a využívajú ich výchovné pôsobenie.
(14)
Strany sú si v konaní pred súdom rovné.
(15)
Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.
(16)
V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Predseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami, ak to zákon výslovne ustanovuje.
(17)
Trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.
(18)
Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
(19)
Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
(20)
Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.
(21)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba riadne, vhodným spôsobom a zrozumiteľne poučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému a rodinným príslušníkom obete podľa osobitného zákona. Treba zohľadniť jeho osobnú situáciu a okamžité potreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú, mentálnu a morálnu integritu. Ustanovenia osobitného zákona o právach obetí trestných činov tým nie sú dotknuté.
(22)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú v trestnom konaní na náležitú ochranu finančných záujmov Európskej únie.

§ 3 – Súčinnosť štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Štátne orgány, kraje, obce, firmy a ľudia musia pomáhať orgánom a súdom pri trestnom konaní. Štát im preukázané náklady preplatí, ak osobitný zákon neurčuje inak. O preplatení rozhodne súd. Návrh môže podať ten, komu náklady vznikli.
(2)
Štátne orgány, kraje, obce a firmy musia okamžite oznámiť polícii podozrenie z trestného činu. Musia tiež rýchlo vybaviť žiadosti orgánov a súdov.
(3)
Orgány a súdy si musia navzájom pomáhať. Písomnosti si môžu posielať aj elektronicky.
(4)
Tým nie sú dotknuté povinnosti zachovávať štátne, obchodné, bankové, daňové, poštové a telekomunikačné tajomstvo.
(5)
Pred začatím stíhania alebo v prípravnom konaní môže tajné údaje o obchode, bankách, daniach alebo cenných papieroch vyžiadať prokurátor. So súhlasom prokurátora ich môže vyžiadať aj policajt. Pred súdom ich môže vyžiadať predseda senátu.
Originál
(1)
Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preukázané vecné náklady s týmto spojené hradí štát, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Na konanie a rozhodovanie sa primerane použijú ustanovenia § 553 ods. 5 a 6 ; taký návrh môže podať ten, komu vecné náklady vznikli.
(2)
Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.
(3)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť zachovávať utajovanú skutočnosť, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo.
(5)
Údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, bankového tajomstva alebo daňového tajomstva, alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papierov môže požadovať pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu.

§ 4 – Spolupráca so záujmovými združeniami občanov

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Orgány a súdy môžu spolupracovať so záujmovými združeniami, aby predchádzali trestnej činnosti a vychovávali.
(2)
Záujmovými združeniami sú občianske združenia, odbory, kolektívy spolupracovníkov a cirkvi. Nie sú nimi politické strany.
(3)
Dôveryhodná osoba vie pozitívne ovplyvniť obvineného. O jej dôveryhodnosti rozhodne súd alebo prokurátor.
(4)
Združenie môže prevziať záruku za nápravu obvineného. V návrhu musí uviesť, ako bude na neho pôsobiť. Súd môže prijať záruku a prihliadnuť na ňu pri treste. Môže uložiť trest bez väzenia alebo upustiť od trestu.
(5)
Združenie môže poslať na súd zástupcu, ktorý povie súdu svoj názor na vec a na možnosti nápravy obvineného.
Originál
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd v záujme výchovného pôsobenia trestného konania, zamedzovania a predchádzania trestnej činnosti môžu, ak to považujú za vhodné a účelné, spolupracovať aj so záujmovými združeniami občanov.
(2)
Záujmovými združeniami občanov sa na účely tohto zákona rozumejú najmä občianske združenia, odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov a štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti; za záujmové združenia občanov sa nepovažujú politické strany a hnutia.
(3)
Dôveryhodná osoba je osoba, ktorá je schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného. Dôveryhodnosť osoby posúdi súd a v prípravnom konaní prokurátor.
(4)
Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného, ak sú predpoklady, že obvinený sa jeho pôsobením napraví; v návrhu na prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného. Súd, ktorému bol podaný taký návrh, môže prejednať vec na hlavnom pojednávaní pred zástupcami záujmového združenia občanov, a ak sa rozhodne záruku prijať, berie na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste. Môže, najmä pokiaľ to Trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu alebo uložiť taký druh trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo môže upustiť od potrestania.
(5)
Záujmové združenie občanov má právo vyslať na prejednanie veci pred okresným súdom alebo krajským súdom zástupcu, ktorý sa na základe rozhodnutia súdu zúčastní pojednávania, na ktorom podľa tohto zákona oznámi súdu stanovisko záujmového združenia občanov k prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy.

§ 5 – Záruka za odsúdeného od občianskeho združenia

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Občianske združenie môže prevziať záruku za nápravu odsúdeného a žiadať jeho podmienečné prepustenie z väzenia alebo podmienečné upustenie od zvyšku trestu. V návrhu musí uviesť, ako bude na odsúdeného pôsobiť. Môže sa informovať o jeho prevýchove.
(2)
Združenie alebo dôveryhodná osoba môžu navrhnúť nahradenie väzby ich zárukou. Môžu podať žiadosť o milosť alebo o zahladenie odsúdenia.
(3)
Ak združenie alebo osoba prevzali záruku, musia na dotknutú osobu skutočne pôsobiť.
Originál
(1)
Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného a žiadať o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody alebo o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu; v návrhu na prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného. Na získanie podkladov na takú žiadosť sa môže informovať o stave prevýchovy odsúdeného.
(2)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba môžu tiež navrhnúť, aby väzba obvineného bola nahradená ich zárukou a podávať za odsúdeného žiadosť o milosť alebo žiadosť o zahladenie odsúdenia.
(3)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba, ktorí prevzali záruku za prevýchovu obvineného alebo odsúdeného, majú povinnosť pôsobiť na osobu, za ktorú sa zaručili.

Načítané 5 z 639 paragrafov