Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z. z.

Sledovať zmeny
Panel nástrojov

Trestný poriadok

Zákon č. 301/2005 Z. z.

Porovnať verzie

§ 1 – Predmet zákona

Trvalý odkaz
Jednoducho

Tento zákon určuje, ako majú orgány a súdy postupovať pri trestnom konaní. Zabezpečuje, aby sa trestné činy riadne zistili, páchateľov spravodlivo potrestali a zisk z trestnej činnosti im vzali. Zároveň chráni základné práva a slobody všetkých osôb.

Originál

Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

§ 2 – Základné zásady trestného konania

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
(2)
Do základných práv a slobôd osôb možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania a v prípadoch, ktoré dovoľuje zákon, pričom treba rešpektovať dôstojnosť ľudí a ich súkromie.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní rozhoduje o zásahoch do práv sudca pre prípravné konanie. Rozhoduje aj v iných prípadoch, ktoré určuje zákon, medzinárodná zmluva alebo predpis Európskej únie. Sudca pre prípravné konanie rozhoduje vždy vtedy, ak má subjekt trestného konania podľa medzinárodnej zmluvy alebo predpisu Európskej únie zaručený účinný prostriedok nápravy pred súdom.
(4)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinného, kým súd nerozhodne o jeho vine právoplatným odsudzujúcim rozsudkom.
(5)
Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovujú inak, prokurátor musí stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci a veci, v ktorých bol zaistený majetok, musia vybavovať prednostne, rýchlo a bez zbytočných prieťahov. Na petície, ktoré zasahujú do plnenia týchto povinností, orgány ani súd neprihliadajú.
(7)
Každý má právo na to, aby jeho trestnú vec spravodlivo a v primeranej lehote prejednal nezávislý a nestranný súd v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak zákon neustanovuje inak.
(8)
Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý už bol právoplatne odsúdený alebo oslobodený. Toto pravidlo nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
(9)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Podozrivý má právo na obhajobu v rozsahu, ktorý určuje zákon, medzinárodná zmluva alebo predpis Európskej únie.
(10)
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby zistili skutkový stav veci bez dôvodných pochybností a v rozsahu, ktorý je nutný na ich rozhodnutie. Dôkazy získavajú z úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Okolnosti svedčiace proti obvinenému aj v jeho prospech objasňujú s rovnakou starostlivosťou a dôkazy robia v oboch smeroch tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
(11)
Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo samy zabezpečiť dôkaz, ktorý navrhli.
(12)
Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia zákonné a prípustné dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré zakladajú na starostlivom uvážení všetkých okolností jednotlivo aj dohromady, bez ohľadu na to, kto dôkaz obstaral.
(13)
Orgány činné v trestnom konaní a súd spolupracujú so záujmovými združeniami občanov a využívajú ich výchovné pôsobenie.
(14)
Strany sú v konaní pred súdom si rovné.
(15)
Pred súdom možno viesť trestné stíhanie iba na základe návrhu alebo obžaloby, ktorú podal prokurátor. Prokurátor túto obžalobu alebo návrh v konaní pred súdom aj zastupuje.
(16)
V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Predseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje.
(17)
Súd prejednáva trestné veci verejne. Verejnosť môže byť z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia vylúčená iba v prípadoch, ktoré ustanovuje tento zákon. Rozsudok však musí byť vždy vyhlásený verejne.
(18)
Konanie pred súdom je ústne, ak zákon neurčuje inak. Dokazovanie riadi súd, ale výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov zvyčajne prenecháva stranám, pričom začína tou stranou, ktorá dôkaz navrhla alebo obstarala.
(19)
Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť iba na tie dôkazy, ktoré boli vykonané v tomto konaní, ak zákon neustanovuje inak.
(20)
Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa koná, má právo na tlmočníka a prekladateľa.
(21)
Orgány činné v trestnom konaní a súd musia poškodenému po celý čas umožniť plné uplatnenie jeho práv a riadne ho o nich poučiť zrozumiteľným spôsobom. Konanie musí byť ohľaduplné k poškodenému a rodinným príslušníkom obete podľa osobitného zákona. Treba v ňom brať do úvahy jeho situáciu, potreby, vek, pohlavie, zdravotné postihnutie či vyspelosť a plne rešpektovať jeho integritu. Práva obetí podľa osobitného zákona tým nie sú dotknuté.
(22)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú na to, aby boli riadne chránené finančné záujmy Európskej únie.
(23)
Nikoho nemožno nútiť, aby vypovedal proti sebe, poskytoval dôkazy pre svoje trestné stíhanie alebo robil iné aktívne kroky smerujúce k jeho obvineniu. Podozrivý, obvinený a svedok musia byť o tom poučení.
Originál
(1)
Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
(2)
Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní o zásahoch do základných práv a slobôd podľa tohto zákona rozhoduje sudca pre prípravné konanie; sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch, ktoré ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie. Sudca pre prípravné konanie pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní rozhoduje vždy, ak podľa medzinárodnej zmluvy alebo právne záväzného aktu Európskej únie má subjekt trestného konania ( § 10 ods. 10 ) zaručený účinný prostriedok nápravy pred súdom.
(4)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(5)
Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene bez zbytočných prieťahov; to platí aj pre trestné veci, v ktorých bol zaistený majetok. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.
(7)
Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
(9)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Podozrivý má právo na obhajobu v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie.
(10)
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
(11)
Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
(12)
Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
(13)
Orgány činné v trestnom konaní a súd spolupracujú so záujmovými združeniami občanov a využívajú ich výchovné pôsobenie.
(14)
Strany sú si v konaní pred súdom rovné.
(15)
Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.
(16)
V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie. Predseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami, ak to zákon výslovne ustanovuje.
(17)
Trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.
(18)
Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
(19)
Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
(20)
Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.
(21)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba riadne, vhodným spôsobom a zrozumiteľne poučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou ohľaduplnosťou k poškodenému a rodinným príslušníkom obete podľa osobitného zákona. Treba zohľadniť jeho osobnú situáciu a okamžité potreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú, mentálnu a morálnu integritu. Ustanovenia osobitného zákona o právach obetí trestných činov tým nie sú dotknuté.
(22)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú v trestnom konaní na náležitú ochranu finančných záujmov Európskej únie.
(23)
Nikoho nemožno nútiť k výpovedi proti sebe samému, k poskytovaniu dôkazov, ktoré by mohli viesť k jeho trestnému stíhaniu, ani k inému aktívnemu konaniu smerujúcemu k jeho obvineniu. O tom musí byť podozrivý, obvinený a svedok poučený.

§ 3 – Súčinnosť štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Štátne orgány, kraje, obce, firmy a ľudia musia pomáhať orgánom a súdom pri trestnom konaní. Štát im preukázané náklady preplatí, ak osobitný zákon neurčuje inak. O preplatení rozhodne súd. Návrh môže podať ten, komu náklady vznikli.
(2)
Štátne orgány, kraje, obce a firmy musia okamžite oznámiť polícii podozrenie z trestného činu. Musia tiež rýchlo vybaviť žiadosti orgánov a súdov.
(3)
Orgány a súdy si musia navzájom pomáhať. Písomnosti si môžu posielať aj elektronicky.
(4)
Tým nie sú dotknuté povinnosti zachovávať štátne, obchodné, bankové, daňové, poštové a telekomunikačné tajomstvo.
(5)
Pred začatím stíhania alebo v prípravnom konaní môže tajné údaje o obchode, bankách, daniach alebo cenných papieroch vyžiadať prokurátor. So súhlasom prokurátora ich môže vyžiadať aj policajt. Pred súdom ich môže vyžiadať predseda senátu.
Originál
(1)
Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preukázané vecné náklady s týmto spojené hradí štát, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Na konanie a rozhodovanie sa primerane použijú ustanovenia § 553 ods. 5 a 6 ; taký návrh môže podať ten, komu vecné náklady vznikli.
(2)
Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.
(3)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť zachovávať utajovanú skutočnosť, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo.
(5)
Údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, bankového tajomstva alebo daňového tajomstva, alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papierov môže požadovať pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu.

§ 4

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Orgány a súdy môžu spolupracovať so záujmovými združeniami, aby predchádzali trestnej činnosti a vychovávali.
(2)
Záujmovými združeniami sú občianske združenia, odbory, kolektívy spolupracovníkov a cirkvi. Nie sú nimi politické strany.
(3)
Dôveryhodná osoba vie pozitívne ovplyvniť obvineného. O jej dôveryhodnosti rozhodne súd alebo prokurátor.
(4)
Združenie môže prevziať záruku za nápravu obvineného. V návrhu musí uviesť, ako bude na neho pôsobiť. Súd môže prijať záruku a prihliadnuť na ňu pri treste. Môže uložiť trest bez väzenia alebo upustiť od trestu.
(5)
Združenie môže poslať na súd zástupcu, ktorý povie súdu svoj názor na vec a na možnosti nápravy obvineného.
Originál
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd v záujme výchovného pôsobenia trestného konania, zamedzovania a predchádzania trestnej činnosti môžu, ak to považujú za vhodné a účelné, spolupracovať aj so záujmovými združeniami občanov.
(2)
Záujmovými združeniami občanov sa na účely tohto zákona rozumejú najmä občianske združenia, odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov a štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti; za záujmové združenia občanov sa nepovažujú politické strany a hnutia.
(3)
Dôveryhodná osoba je osoba, ktorá je schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného. Dôveryhodnosť osoby posúdi súd a v prípravnom konaní prokurátor.
(4)
Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného, ak sú predpoklady, že obvinený sa jeho pôsobením napraví; v návrhu na prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného. Súd, ktorému bol podaný taký návrh, môže prejednať vec na hlavnom pojednávaní pred zástupcami záujmového združenia občanov, a ak sa rozhodne záruku prijať, berie na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste. Môže, najmä pokiaľ to Trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu alebo uložiť taký druh trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo môže upustiť od potrestania.
(5)
Záujmové združenie občanov má právo vyslať na prejednanie veci pred okresným súdom alebo krajským súdom zástupcu, ktorý sa na základe rozhodnutia súdu zúčastní pojednávania, na ktorom podľa tohto zákona oznámi súdu stanovisko záujmového združenia občanov k prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy.

§ 5

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Občianske združenie môže prevziať záruku za nápravu odsúdeného a žiadať jeho podmienečné prepustenie z väzenia alebo podmienečné upustenie od zvyšku trestu. V návrhu musí uviesť, ako bude na odsúdeného pôsobiť. Môže sa informovať o jeho prevýchove.
(2)
Združenie alebo dôveryhodná osoba môžu navrhnúť nahradenie väzby ich zárukou. Môžu podať žiadosť o milosť alebo o zahladenie odsúdenia.
(3)
Ak združenie alebo osoba prevzali záruku, musia na dotknutú osobu skutočne pôsobiť.
Originál
(1)
Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného a žiadať o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody alebo o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu; v návrhu na prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného. Na získanie podkladov na takú žiadosť sa môže informovať o stave prevýchovy odsúdeného.
(2)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba môžu tiež navrhnúť, aby väzba obvineného bola nahradená ich zárukou a podávať za odsúdeného žiadosť o milosť alebo žiadosť o zahladenie odsúdenia.
(3)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba, ktorí prevzali záruku za prevýchovu obvineného alebo odsúdeného, majú povinnosť pôsobiť na osobu, za ktorú sa zaručili.

Načítané 5 z 643 paragrafov