Zákon o rodine

Zákon č. 36/2005 Z.z.

Panel nástrojov

Zákon o rodine

Zákon č. 36/2005 Z.z.

Porovnať verzie

§ 120 – Zrušovacie ustanovenie

Trvalý odkaz
Jednoducho

Zrušujú sa:

1.
zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov,
2.
§ 2 až 10 zákona č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

§ 176 – Rozsudky o starostlivosti o deti

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Ide o rozhodnutia o výchove a výžive detí, o styku rodičov alebo blízkych osôb s deťmi, o rodičovských právach a povinnostiach, o schválení dôležitých úkonov dieťaťa a o podstatných veciach, na ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť. Rozsudkom sa rozhoduje aj o predĺžení ústavnej alebo pestúnskej starostlivosti po plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutia o takejto náhradnej starostlivosti.
(2)
V ostatných veciach, vrátane rozhodovania o vrátení dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, sa rozhoduje uznesením.
(3)
Ak zákon neurčuje inak, súd vo veciach starostlivosti o maloletých rozhodne bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania. Lehotu možno predĺžiť len vtedy, ak z vážnych a objektívnych dôvodov nemožno vykonať potrebné dôkazy.
(4)
Ak sú splnené všetky náležitosti návrhu na začatie konania o zverení dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa, súd rozhodne bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov od podania návrhu, prípadne od jeho doplnenia alebo opravy.
Originál

„ (1) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku rodičov s maloletými deťmi, o styku blízkych osôb s maloletými deťmi, o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutia o takejto náhradnej starostlivosti.

(2)
O ostatných veciach vrátane rozhodnutia v konaní o vrátení dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, sa rozhoduje uznesením.
(3)
Ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť, len ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.
(4)
Ak sú splnené všetky náležitosti návrhu na začatie konania o zverení dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa, súd rozhodne bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov od podania takého návrhu; inak do troch mesiacov odo dňa, keď bol návrh doplnený alebo opravený.“.

§ 180 – Sľub a poverenie poručníka

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Súdom ustanovený poručník maloletého zloží do rúk samosudcu sľub, že si bude svoje povinnosti plniť riadne, v najlepšom záujme dieťaťa a podľa pokynov súdu. Po zložení sľubu mu samosudca vydá listinu, v ktorej je uvedené poverenie na výchovu, zastupovanie a správu majetku dieťaťa, ako aj rozsah jeho práv a povinností.
(2)
Toto pravidlo sa primerane vzťahuje aj na opatrovníka, ktorého súd ustanovil podľa osobitného predpisu.
(3)
Súd pravidelne sleduje, ako poručník alebo opatrovník vykonáva svoju funkciu, a najmenej dvakrát ročne ho hodnotí v spolupráci s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí.
(4)
Súd dohliada na to, ako poručník alebo opatrovník spravuje majetok maloletého dieťaťa, pričom postupuje podľa osobitného predpisu.
Originál
(1)
Súdom ustanovený poručník maloletého zloží do rúk samosudcu sľub, že bude riadne a v najlepšom záujme dieťaťa vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom dbať na pokyny súdu. Po zložení sľubu mu samosudca vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu, zastupovanie a spravovanie majetku maloletého dieťaťa a vymedzenie rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na opatrovníka ustanoveného súdom podľa osobitného predpisu.
(3)
Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, prípadne opatrovníka, a najmenej dvakrát do roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí.
(4)
Súd dohliada na správu majetku maloletého dieťaťa vykonávanú poručníkom alebo opatrovníkom; postupuje pri tom podľa osobitného predpisu. 34fa ).“.

§ 180a – Konanie o osvojiteľnosti

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Ak súd zistí, že sú splnené podmienky na osvojenie podľa osobitného predpisu, môže začať konanie o osvojiteľnosti aj bez návrhu.
(2)
Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý má aspoň šestnásť rokov, je účastníkom konania aj vtedy, ak nie je zákonným zástupcom dieťaťa, a má v tomto konaní procesnú spôsobilosť. Maloletý rodič, ktorý ešte nemá šestnásť rokov, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom.
(3)
Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nedokážu posúdiť následky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.
(4)
Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani vtedy, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu ku konkrétnym osvojiteľom.
(5)
Súd v konaní vždy vypočuje osobu, v ktorej starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia sociálnych služieb, v ktorom je dieťa umiestnené. Ustanovenie § 182 ods. 1 sa použije rovnako.
(6)
Súd rozhodne o osvojiteľnosti bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov od začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.
Originál
(1)
Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa osobitného predpisu, 34faa ) môže začať aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.
(2)
Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek šestnásť rokov, je účastníkom konania, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. V tomto konaní má procesnú spôsobilosť. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý nedosiahol vek šestnásť rokov, musí byť v tomto konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom.
(3)
Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, ak boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.
(4)
Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
(5)
Súd v konaní vždy vypočuje toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia sociálnych služieb, v ktorom je dieťa umiestnené. Ustanovenie § 182 ods. 1 platí obdobne.
(6)
O osvojiteľnosti rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.“.

§ 181 – Účastníci konania o osvojení

Trvalý odkaz
Jednoducho
(1)
Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.
(2)
Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.
(3)
Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani vtedy, ak na osvojenie nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu; to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.
(4)
Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je potrebný jeho súhlas.
(5)
O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.
Originál
(1)
Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.
(2)
Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.
(3)
Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na osvojenie nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu; 34fab ) to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.
(4)
Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je potrebný jeho súhlas.
(5)
O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.“.

Načítané 5 z 130 paragrafov