Zákon o rodine (36/2005 Z.z.) - časť 26

§ 185 – Konanie o zrušení osvojenia

Trvalý odkaz

Jednoducho

Súd môže začať konanie o zrušenie osvojenia na návrh osvojenca alebo osvojiteľa, ale aj bez takéhoto návrhu.

Originál

Konanie o zrušenie osvojenia môže súd začať na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.“.

§ 20a – Platnosť manželstva z cudziny

Trvalý odkaz

Jednoducho

Manželstvo, ktoré slovenský občan uzavrel v cudzine pred iným ako na to určeným orgánom Slovenskej republiky, je u nás platné, ak je platné v štáte, kde bolo uzavreté, a ak neexistovala žiadna prekážka uzavretia manželstva podľa slovenského práva. Ak druhý z manželov nie je slovenským občanom, jeho spôsobilosť uzavrieť manželstvo sa posudzuje podľa práva štátu, ktorého je občanom.

Originál

Manželstvo, ktoré v cudzine uzavrel slovenský občan pred iným orgánom ako pred orgánom Slovenskej republiky na to splnomocneným, je platné v Slovenskej republike, ak je platné v štáte, v ktorom bolo uzavreté, a ak neexistovala žiadna okolnosť vylučujúca uzavretie manželstva podľa slovenského hmotného práva. Ak druhý z manželov nie je slovenským občanom, spravuje sa jeho spôsobilosť uzavrieť manželstvo právnym poriadkom štátu, ktorého je príslušníkom.“.

§ 26a – Zverenie do predosvojiteľskej starostlivosti

Trvalý odkaz

Jednoducho

Zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov sa riadi právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt.

Originál

Zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti budúcich osvojiteľov sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.“.

§ 42 – Právomoc vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Slovenský súd má právomoc rozhodovať v otázkach obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach, ak má osoba obvyklý pobyt na Slovensku.

(2)

Ak slovenský súd podľa odseku 1 nemá právomoc, urobí len nevyhnutné opatrenia na ochranu osoby alebo jej majetku a informuje o tom úrady štátu, kde má osoba obvyklý pobyt. Tieto opatrenia súd prijme podľa slovenského práva.

Originál

(1)

Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

(2)

Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.“.

§ 1 – Určenie mena dieťaťa

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Meno dieťaťa narodeného na Slovensku určia rodičia dohodou; ak sa nedohodnú, meno určí súd.

(2)

Ak druhý rodič nie je známy, meno dieťaťa určí vyhlásením jeden z rodičov.

(3)

Kým nie je určené otcovstvo, meno dieťaťa určí vyhlásením matka.

(4)

Ak nie je známy ani jeden z rodičov, meno dieťaťa určí súd na podnet matričného úradu, v ktorého matrike sa narodenie zapisuje.

(5)

Pravidlo v odseku 4 platí aj vtedy, ak matka po pôrode zanechala dieťa v zdravotníckom zariadení a meno mu neurčila.

Originál

(1)

Meno dieťaťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky, sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu. 1 )

(2)

Ak druhý rodič nie je známy, meno dieťaťa (odsek 1) sa určuje vyhlásením jedného z rodičov.

(3)

Do času, kým nie je určené otcovstvo, meno dieťaťa sa určuje vyhlásením matky dieťaťa.

(4)

Ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd 1 ) na podnet obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“), v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa.

(5)

Ustanovenie odseku 4 platí aj v prípade, ak matka, ktorá zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu, 1a ) neurčila jeho meno.“.