Zákon o rodine (36/2005 Z.z.) - časť 6

§ 27 – Návrat k pôvodnému priezvisku po rozvode

Jednoducho

(1)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

(2)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Originál

(1)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

(2)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

§ 28 – Rodičovské práva a povinnosti

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a)

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa,

b)

zastupovanie dieťaťa,

c)

správa majetku dieťaťa.

(2)

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone musia vždy chrániť záujmy dieťaťa.

(3)

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo nie je známy. Platí to aj v prípade, ak bol jeden z rodičov pozbavený rodičovských práv a povinností, alebo ak mu bol ich výkon obmedzený či pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom súd obmedzil spôsobilosť prvého rodiča.

Originál

(1)

Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a)

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b)

zastupovanie maloletého dieťaťa,

c)

správa majetku maloletého dieťaťa.

(2)

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

(3)

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.

§ 29 – Rodičovské práva pre maloletého rodiča

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Súd môže zveriť dieťa do osobnej starostlivosti aj rodičovi, ktorý je maloletý a má viac ako 16 rokov, ak sú splnené predpoklady, že takáto starostlivosť bude v najlepšom záujme dieťaťa.

(2)

Ak treba spravovať majetok dieťaťa, súd v rozhodnutí o zverení dieťaťa do starostlivosti podľa odseku 1 zároveň ustanoví opatrovníka, ktorý bude tento majetok spravovať (ďalej len „majetkový opatrovník“).

Originál

(1)

Súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa.

(2)

Ak je potrebné spravovať majetok maloletého dieťaťa, v rozhodnutí o priznaní rodičovských práv a povinností podľa odseku 1 súd zároveň rozhodne o ustanovení opatrovníka na spravovanie jeho majetku (ďalej len „majetkový opatrovník").

§ 30 – Práva rodičov pri výchove dieťaťa

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Rozhodujúcu úlohu pri výchove dieťaťa majú rodičia. Majú právo vychovávať deti v súlade s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

(2)

Na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak s rodičom dieťaťa žije v spoločnej domácnosti.

(3)

Rodičia majú právo použiť pri výchove primerané výchovné prostriedky, nesmú však ohroziť zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný ani citový vývin dieťaťa.

Originál

(1)

Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

(2)

Na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.

(3)

Rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa.

§ 31 – Zastupovanie maloletého dieťaťa

Trvalý odkaz

Jednoducho

(1)

Rodičia zastupujú svoje maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré dieťa ešte samo nie je spôsobilé.

(2)

Rodič nesmie zastupovať svoje dieťa, ak by pri právnom úkone mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičom a dieťaťom alebo medzi deťmi toho istého rodiča navzájom. V takom prípade súd dieťaťu ustanoví opatrovníka, ktorý ho bude v danej veci zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

(3)

Súd ustanoví kolízneho opatrovníka aj vtedy, ak dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak ho zákonný zástupca nemôže zo závažných dôvodov zastupovať.

(4)

Pri ustanovení kolízneho opatrovníka sa primerane použijú pravidlá podľa § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká tým, že sa skončí konanie alebo sa vykoná právny úkon, na ktorý bol ustanovený.

Originál

(1)

Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. 7 )

(2)

Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník").

(3)

Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

(4)

Na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61 . Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.